Dušičkový november

Banícky oltár v Novej Bani - duše trpiace v očistci

Doprajme si ešte posledné obzretie za "dušičkovým" novembrom. 

Hlavne prvý týždeň som venovala modlitbám za duše zomrelých. Modlila som sa za nich predovšetkým na cintoríne - každý deň na niektorom. Tie zaujímavé, ktoré som tento rok navštívila prvýkrát som vám už ukázala v samostatných príspevkoch, tak teraz už len také zhrnutie. A pár fotografií, ktoré sa do spomínaných postov nevošli.

Dušičkové výlety: Vojenský cintorín Trnava

5. november 2023

Želám vám všetkým radostný (posledný novembrový) deň!

V rámci nášho novembrového putovania po pietnych miestach sme sa tento rok zastavili aj vo vojenskom cintoríne v Trnave. S modlitbou sa duše zosnulých. A tiež s modlitbou za ľudí žijúcich vo vojnou trápených krajinách. A s modlitbou za tých, čo padli vo vojne. A tiež za nás. Aby sme vždy boli spojení s Láskou a nedovolili hriechu, aby sa zakorenil a rástol v našich srdciach. Pretože z hriechu pochádza nenávisť a každé zlo, ktoré nakoniec vyústi v hrôzy vojen. 

Symbolický hrob nenarodených - Grinava

4. november 2023

Želám vám radostný deň! 

Počas oktávy modlitieb za duše zosnulých sme sa okrem iného vydali aj do Grinavy, aby som sa pomodlila pri pamätníku nenarodeným deťom a zdokumentovala ho aj pre vás. Keď sme sa sem vybrali, ešte som netušila, čo všetko sa predo mnou odkryje. Okrem iného aj fakt, že tu nie je obyčajný "pamätník" (jeden z prvých!), ale symbolický hrob deťom, ktoré ho nemajú. 

Ale poďme po poriadku. 

 

Cintorín Vrakuňa (tzv. Ružinovský)

8. Novembra 2023

Želám vám radostný novembrový deň! 

Po trochu dlhšom čase si plním resty a prinášam vám niekoľko ďalších obrázkov z nášho putovania po slovenských cintorínoch spojeného s modlitbou za duše zomrelých. 

V posledný deň oktávy sviatku Všetkých svätých (8. novembra) sme sa inšpirovaní internetovým článkom vybrali na najnovší bratislavský cintorín, pôvodne nazývaný ako Ružinovský, hoci je postavený na okraji Vrakune. 

"Je to cintorín, ktorý je úplne jedinečný, a to v celoslovenskom meradle. Navrhnutý bol totiž úplne do detailu vrátane dizajnu náhrobkov," píše sa v spomínanom článku denníka postoj.sk. 

Okrem zaujímavej architektúry, rozloženia a stvárnenia náhrobkov, nachádza sa tu tiež dôstojný pamätník obetiam komunistického režimu, pamätný kríž k prvej návšteve pápeža Jána Pavla II. a dva vojenské cintoríny - nemecký a turecký. 

A tak nečudo, že sme ho chceli vidieť na vlastné oči. A kúsok z toho, čo sme videli teraz ukážem aj vám. 

Pamätník nenarodeným - Svätý Jur

Radostný deň vám želám. 

Ako je už zvykom, v prvý novembrový týždeň, alebo presnejšie - v oktáve Všetkých svätých, sa snažím každý deň navštíviť zosnulých na cintoríne a modliť sa za nich. Pretože po celý týždeň je možné získať plnomocné odpustky za duše v očistci, k čomu je potrebná aj návšteva cintorína. 

Aby sme si tento úkon trochu spestrili, a aby sme využili príležitosť na objavovanie nových a zaujímavých miest, rada v tomto období nachádzam pietne miesta, ktoré som dovtedy nepoznala. Tento rok sa zvlášť zameriavam na miesta venované nenarodeným deťom. A tak sme sa v sobotu (4. novembra) vybrali navštíviť dva pamätníky nenarodeným na východ od Bratislavy. Vo Svätom Jure a v mestskej časti Pezinku - Grinave. 

Dnes vám ukážem pamätník pri zvonici vo Svätom Jure:

Zrušený židovský cintorín - Červený kameň

Želám vám radostný čas. 

V článku o našom výlete okolo hradu Červený Kameň som vám sľúbila, že viac obrázkov z blízkeho židovského cintorína vám ukážem v dušičkovom novembrovom čase. Nuž, minulý rok som v týždni okolo Všetkých svätých nestíhala písať blogy a potom už sa všetci tešili na Advent a Vianoce, tak som napísanie tohto príspevku odložila až na nasledujúci november - teda teraz.

Spomienka na nenarodené deti (BA)

Želám vám všetkým radostný deň!

Minulý pondelok (23.10.2023) sa začala "celoslovenská osvetová kampaň Sviečka za nenarodené deti, ktorá bude počas najbližších dní šíriť pozitívne posolstvo o nenarodených deťoch, nežne otvárať tabuizovanú tému potratov, pomáhať, liečiť, dodávať nádej, niesť bolesť, súcitiť, sprevádzať ženy, mamy, páry, rodiny." Tento rok sa organizátori "rozhodli zamerať aj na pamätníky nenarodeným – viditeľné spomienky na neviditeľné deti." (Zdroj: Fórum života-facebook)

"Pamätníky nenarodeným sú miestami spomienok na deti, ktoré zomreli ešte skôr ako sa narodili. ... Sú viditeľnou spomienkou na neviditeľné deti, ktoré sa z rôznych dôvodov nemohli narodiť. Spomíname si na nich, pretože žili medzi nami, aj keď len krátko, no zanechali v nás stopu. Niektoré boli choré, iné nechcené, ale mnohé túžobne očakávané. Väčšina z týchto detí nebola pochovaná, pretože sa to vtedy tak nerobilo a ich rodičia tú možnosť ani nemali. Pamätníky sa tak stali symbolom úcty k nenarodenému životu, ale aj miestom symbolickej rozlúčky pre príbuzných. Miestom smútenia, ale aj láskavej spomienky. ..." 

(Zdroj: sviecka.forumzivota.sk)

A tak aj ja otváram sériu "dušičkových" článkov venovaných spomienke na zosnulých a modlitbe za nich práve príspevkom o pamätníkoch nenarodeným. V tomto blogu vám chcem priniesť súhrn všetkých bratislavských pamätníkov (o ktorých viem). Zoradila som ich podľa času, kedy boli ustanovené. 

Pamätník nenarodeným v Petržalke

Pamätník nenarodeným
pri Kostole Sedembolestnej P. M. v Petržalke

Želám vám radostný marcový deň. 

Možno si pamätáte, ako som sa v novembri tešila, že som v Deň spomienky na všetkých verných zosnulých, kedy si pripomíname aj detičky, ktoré sa nestihli narodiť, navštívila všetky bratislavské pamätníky nenarodených detí. A o krátky čas som si uvedomila, že jeden mi ešte "do zbierky" chýba. Pri pamätníku v Petržalke som ešte nikdy dovtedy nebola. 

Pamätník nenarodeným v Trnave

Želám vám všetkým radostný deň!

25. marec - Deň počatého dieťaťa. 

Už tradične si dňa 25. marca, v deň sviatku Zvestovania Pána (keď si pripomíname počatie Pána Ježiša z Ducha Svätého), spomíname na všetky počaté deti a chceme šíriť úctu k životu od počatia až po prirodzenú smrť.

(Viac: 25marec.sk, wikipedia) 

Pri tejto príležitosti sme minulý víkend navštívili pamätník nenarodeným deťom, ktorý nedávno odhalili v Trnave na Kamennej Ceste. (GPS: 48°22'20.5"N 17°33'46.7"E alebo 48.372372, 17.562962)

Spomienka na "Dušičkový týždeň"

Radostný deň vám všetkým želám!

Zase som sa na nejaký čas odmlčala. Ale skôr ako to tu zaplním vianočnou atmosférou, chcela by som aspoň krátko doplniť čosi z predchádzajúcich dní / mesiacov.

Najprv krátke obzretie za dušičkovým týždňom spomienky na zosnulých, ktorý sa u nás spája s modlitbou na cintoríne a podľa možnosti aj so spoznávaním rôznych zaujímavých pietnych miest v okolí. 

Dušičkové výlety: Devín

Želám vám pokojné jesenné dni. 

Pamätáte si, ako som sa chystala "každý deň chodiť na cintorín (podľa možnosti na rôzne a výnimočné cintoríny, kde bude možnosť odfotiť niečo zaujímavé, čo vám potom ukážem) a modliť sa za duše v očistci?" (link) Nuž, okrem našich obvyklých návštev spojených s modlitbou na najbližšom Ondrejskom cintoríne, sme sa na takúto púť vybrali až dnes, v sobotu 13. novembra. Tentoraz sme navštívili cintorín v Devíne, ktorý je už súčasťou Bratislavy, no stále dýcha dávnou históriou i krásou prírody. A musím vám prezradiť, že aj na tunajšom cintoríne som našla viac pôsobivých záberov, ako som čakala. O niektoré z nich sa chcem teraz s vami podeliť.

Drevené kríže z 19. storočia v Malej Lehote (Dušičkové výlety)

Malá Lehota. 

"Pozornosť si zaslúži chránený prírodný výtvor Andezitové kamenné more a na cintoríne kríže z 19. storočia, rezané z jedného kusa dreva." Píše sa o obci Malá lehota v knihe povestí z okolia Novej Bane A zvony nezvonia (s.166). 

Bola som na tieto zaujímavé kríže zvedavá, a tak som naplánovala jednu z naších "dušičkových zastávok" práve sem. Nakoniec to bol náš prvý tohoročný výlet na cintorín, ešte v nedeľu pred sviatkom všetkých svätých (31. októbra), takže vám už dnes môžem ukázať, čo sme tam našli. 

 

Dušičkový november: Mikulášsky cintorín

"Dom smútku" pri vstupe na cintorín.

Dušičkový november: Židovský cintorín

Pamätná tabuľa venovaná obetiam holokaustu.

Radostný deň vám želám! 

Ešte stále je november. A tento rok to znamená, že ešte stále môžeme prinášať veľa dobra pre duše zosnulých tak, že sa za nich pomodlíme na cintoríne. Kto čítate tento blog už dlhšie, iste viete, že mám vo zvyku vždy v tomto "dušičkovom" období navštevovať rôzne cintoríny. V prvom rade kvôli modlitbe, ale tiež si rada pozriem nové zaujímavé miesta. (Viac - link) A ak sa mi podarí urobiť nejaké pôsobivé fotografie, ochotne sa o ne podelím aj s vami. 

Dnes sme si pre pietnu spomienku vybrali Mikulášsky cintorín (ten vám ukážem zajtra) a Židovský cintorín na Žižkovej ulici.

Dušičkový týždeň

Prvý novembrový týždeň býva každoročne venovaný modlitbe za zomrelých. Snažím sa každý deň navštíviť niektorý cintorín a spojiť príjemnú prechádzku a spoznávanie pekných miest s modlitbou za duše v očistci (píšem o tom napr. v tomto blogu). 

Tento rok je trochu iný - kvôli covidu. Ale, hoci sme sa báli že budeme mať menej možností, je ich nakoniec viac. Odpustky na cintoríne môžeme získavať po celý november (ak som to dobre pochopila, tak hociktorých 7 dní) a tí, čo sa z vážnych príčin - napríklad zdravotných, alebo kvôli zákazu a karanténe - na cintorín nedostanú, môžu sa za duše modliť doma. Stačí ak sa v duchu spoja s celou Cirkvou a pred obrazom kríža, alebo svätého sa pomodlia za zosnulých niektorú dlhšiu modlitbu (posvätný ruženec, korunku k božiemu milosrdenstvu, modlitbu breviára, prečítajú si a budú rozjímať úryvok Evanjelia zo sv. omše za zosnulých a pod.). Plus samozrejme ostatné podmienky - odmietanie každého aj maličkého hriechu, modlitba za pápeža a hneď ako to bude možné pristúpiť k sviatosti zmierenia (sv. spoveď) a prijať Eucharistiu (sväté prijímanie). [viac - link]

A tak aj tento rok denne chodím na cintorín. Síce tieto výlety nie sú tak rôznorodé, ale rovnako napĺňajú dušu. Najmä láskou a modlitbou, ale aj krásou, pokojom a radosťou.

Sviatok Všetkých svätých - v Kopčanoch

 

V nedeľu bolo 1. novembra - Sviatok Všetkých svätých. Rozhodli sme sa ho osláviť prechádzkou. Najprv som navrhovala výlet v blízkosti bratislavského krematória, keďže som chcela zároveň pripojiť modlitbu za zosnulých. Ale nakoniec sme si vybrali "extravilán" na opačnej strane Bratislavy: v Petržalke - Kopčanoch. Je tu krásne upravený vojenský cintorín a pamätník padlým v I. svetovej vojne. 

Spomienka zosnulých

Dnes je Spomienka na všetkých verných zosnulých. Deň, keď každý rok chodievame na cintorín, spomíname na svojich drahých a modlíme sa za duše tých, čo nás predišli do večnosti.

Tento rok je iný. Báli sme sa, že na cintorín kvôli opatreniam nebudeme môcť ísť, dokonca sa zdalo, že ani odpustky pre duše v očistci nebudeme môcť získavať tak, ako po iné roky. No nakoniec je všetko zase inak.

Som vďačná, že sa možnosti už zase otvorili: 

Od dnešného dňa už môžeme ísť okrem iného aj na cintorín (ak máme potvrdenie o negatívnom covid-teste). Ak som dobre pochopila nové nariadenia, tak budeme môcť už zase prijímať aj Sviatosť Oltárnu. A možnosť získania odpustkov je rozšírená tak, že naozaj nikto neostane bez možnosti úbohým dušiam pomáhať takýmto spôsobom (viď informácia KBS). Za všetko toto som zo srdca vďačná. 

A za čo ešte som dnes vďačná? 

Stihli sme zájsť na cintorín ešte než nám to zakázali. Chceli sme sa vyhnúť davom a radšej sme babičke a dedovi ozdobili hrob trošku skôr. Ako dobre!

Som vďačná za mojich starých rodičov. Za všetko čo mi dali a čo mi ich prostredníctvom dal Boh. 

Som vďačná, že som smela poznať mnohých ďalších vzácnych ľudí, ktorí nás už predišli do večnosti. Za to čo som sa od nich naučila. A čo som azda smela dať ja im.

Modlím sa za nich. A budem sa modliť obzvlášť v tejto "dušičkovej dobe". Cítim vďačnosť aj za rozšírené možnosti získavania odpustkov pre duše! Každý deň sa chcem prejsť na cintorín. Každý deň chcem dušiam venovať modlitbu. A každý deň vyprosovať ďalším a ďalším dušiam otvorenú cestu do neba. 

Želám aj vám pokojný čas a srdce naplnené vďačnosťou.

Jesenné čriepky (My autumn bucketlist)

Môj zoznam jesenných plánov -
písaný v angličtine kvôli súťaži, a aby som sa učila jazyk.

Radostný čas vám všetkým želám!

V minulom príspevku som písala o našich letných radostiach, teraz je na rade jeseň.

Ešte vrámci "Veľkej letnej hry s angličtinou" bola jedna z úloh: Napíšte si svoj vlastný "bucket list". Popátrala som, čo to slovo vôbec znamená a zistila, že je to zoznam vecí, ktoré chcem stihnúť / urobiť / zažiť. Nemala som chuť písať si životné vízie s položkami ako: navštíviť nejakú exotickú krajinu, stretnúť sa s voľaktorou celebritou, či napísať knihu a stať sa slávnou... Ale napadlo mi, že aj môj zoznam letných radostí je vlastne taký "bucket list". A tak som si do súťaže vytvorila nový - jesenný zoznam.

A v tomto príspevku si chcem zaspomínať, ako som si z neho postupne odškrtávala jednotlivé radosti.

Prechádzka jesenným lesom.

24. 11. 2018 - Bukový les v Novej Bani

Vďačná chvíľka: Dar úsmevu (aj keď nevládzem)

Želám vám radostný čas!

Aj moje dni boli radostné, hoci často (zvlášť emocionálne) náročné. Aj preto som sa zase nejaký čas neozvala so svojimi vďačnými chvíľkami. Chýbala sila, chuť a možno aj čas sadnúť si a poctivo spísať, prečo som vďačná za všetko, čo sa deje okolo mňa. Ale chcem aj dnes spolu s vami ďakovať za každý jeden prežitý deň a za všetko, čo nám život prináša. Veď kedy, keď nie teraz, počas novembra, ktorý je v mnohých krajinách mesiacom vďakyvzdania?

Za horiace sviečky. A horiace srdcia. 

Ale ešte predtým sa chcem s vami podeliť o jeden objav. - Môžem darovať úsmev - aj keď nevládzem. A vždy to stojí za tú "námahu".

Jedného dňa som šla domov z práce zvlášť unavená. Sedela som spustená v autobuse neschopná pohnúť prstom, či lícnym svalom. Kútiky úst zvesené a rovnako skleslá bola moja nálada. A pritom mi stále v mysli chodila myšlienka, že keby som niekomu darovala úsmev, isto by povzbudil aj mňa.

Áno, mám takú skúsenosť. Keď sa na niekoho usmejem (hovorím tomu, že dostanem z neba dar úsmevu pre toho, koho práve stretávam), vždy sa ujde kus radosti aj mne. Ale tentoraz som vôbec nemala silu zdvihnúť kútiky.

Tá myšlienka silnela, zvlášť keď si na sedadlo oproti mne prisadol spolucestujúci. "Mala by si ho pozdraviť úsmevom." Ale nedalo sa. Moja márna snaha bola o to ťažšia, že z oprotisediaceho vyžarovala nálada blízka bodu mrazu. Akoby sa hneval na mňa i na celý svet. Vôbec mi nebol sympatický...

Cesta ubiehala a ja som sa beznádejne dívala von z okna. Až prišla zastávka, kde som musela vystúpiť. Aspoň pri odchode sa mi podarilo pozdraviť ho letmým úsmevom. A - hneď sa rozliala radosť v mojej duši. O to väčšia, keď môj úsmev s miernym prekvapením a veľkým potešením opätoval. Všetky nesympatie razom zmizli a ja som vystupovala s radosťou a s novou dávkou energie.

Teraz už nebolo ťažké privítať úsmevom nového spolusediaceho pre zmenu v električke. Dokonca sme sa dali do reči. Vykľul sa z neho sympatický starší pán, ktorý po týždni v hlavnom meste cestoval domov. Vyhlásil, že sa mu Bratislava veľmi páči. "Je to krásne mesto. A ja som veľa cestoval po svete..."

Domov som prichádzala s úsmevom. A s novým poznatkom. Vždy má zmysel usmiať sa na druhého človeka. Urobím tak lepší deň jemu, ale tiež sebe. Aj keď nemám síl. Aj keď sa mi zná, že nevládzem ani len kútik úst zdvihnúť. Stojí za to premôcť sa a ten úsmev (aj keď ho pôvodne nemám) niekomu darovať. Dostanem ho späť aj s úrokmi.

Ďakujem!

Za spoločný čas modlitby (za duše) a za spoločné putovanie...

Za spoločenstvo Cirkvi - putujúcej, oslávenej, trpiacej.
(Pamätník nenarodeným pri Modrom kostolíku - viac link)

Za čas milostí, ktorý trval celých 8 dní.

Za spoločenstvo svätých.

A za čo som v tieto dni vďačná? 

Ďakujem dobrému Bohu za mnohé osobné veci, ktoré sem písať nebudem. A tiež za... 

Za spoločenstvo Cirkvi - putujúcej, oslávenej, trpiacej. 

Za čas milostí, ktorý trval celých 8 dní. 

Za spoločný čas modlitby (za duše) a za spoločné "výlety" s rodinou na rôzne pietne miesta. 

Za čas s mojimi priateľmi, kolegami i klientmi. 

Za každodennú sv. omšu tento týždeň. 

Za večerné prechádzky, za pohyb vonku na vzduchu, za motiváciu hýbať sa...

Za modlitebnú prechádzku aj v meste (nielen v prírode).

Za príjemnú duchovnú atmosféru (ktorá priam sama vťahovala do modlitby) na Ondrejskom cintoríne. 

Za krásnu latinskú sv. omšu v našom kostole.

Za modlitbu s... 

Za horiace sviečky. A horiace srdcia. 

Za spoločenstvo svätých. 

Za spoločenstvo rodiny. 

Za vedomie, že v Jeho náručí sme všetci v bezpečí. 

Za tri malé rastlinky datlovej palmy...

Za dobré (a oku lahodiace) raňajky

Som vďačná aj za také "obyčajné" veci.
Za tri malé rastlinky datlovej palmy, čo som minulý týždeň objavila na balkóne. (Tuším na Vianoce som zasadila semienka a netušila, či z nich niekedy niečo bude.)
Za dobré (a oku lahodiace) raňajky.
Za vtípky, čo si pinkáme s manželom.
Za týždeň vo dvojici.
Za noty k znelke seriálu "To je vražda, napísala".
Za získanú hviezdičku v aplikácii, čo mi každý deň počíta prejdené kroky.

A za veľa ďalších darov a darčekov. 

Za získanú hviezdičku v aplikácii, čo mi každý deň počíta prejdené kroky

Za pokojné večery

Za objav modlitebných prechádzok - aj v meste. 

Už teraz sa teším na nové dni a na všetky dary, ktoré dostanem, ale aj tie, ktoré budem môcť darovať ja. Aj vám želám pokojný a radostný čas. Keď budete prežívať čokoľvek, keď sa budete cítiť akokoľvek... nech vždy vo vás sídli pravá radosť.

Dušičkové výlety: Sv. omša v krypte Trinitárov

8. 11. 2017

Včera (8. 11.) bol posledný deň tzv. "dušičkového týždňa". A zároveň posledná možnosť zúčastniť sa svätej omše v krypte bratislavského Trojičného kostola (Kostol Jána z Mathy). Počas týždňa od 1. do 8. novembra (okrem nedele) sa tu neslúžili sv. omše priamo v kostole, ale v podzemnej krypte.

Keďže všetci ľudia by sa do krypty nevošli, a zároveň sú medzi nami mnohí, ktorým robí problém zostúpiť po prudkých schodoch, svätá omša bola s pomocou televízie LUX prenášaná aj na obrazovku v kostole, takže aj jeho lavice boli plné veriacich účastných sv. omše, ktorí túžili získať odpustky pre úbohé duše v očistci.

Ale účasť na omši priamo pri hroboch tých, ktorí nás predišli do večnosti bol veľmi silný zážitok. Pre vás prinášam aspoň niekoľko fotografií. A ak to nemáte do Bratislavy ďaleko, na budúci rok môžete podobnú bohoslužbu zažiť aj osobne.