 |
| Podvečer na ostrove |
Ostrov Vir je vcelku maličký (10.12 km x 4.25 km). Z jeho najvyššieho bodu (112 m) je vidieť takmer celý povrch ostrova. Ponúkam vám zopár obrázkov z tejto zaujímavej krajiny.
utorok 29. augusta 2017
Ostrov Vir
Ostrov Vir je vcelku maličký (10.12 km x 4.25 km). Z jeho najvyššieho bodu (112 m) je vidieť takmer celý povrch ostrova. Ponúkam vám zopár obrázkov z tejto zaujímavej krajiny.
pondelok 28. augusta 2017
Vďačné leto: Predposledný týždeň.
Tento týždeň mi pripadal obzvlášť náročný. Najprv sa mi zdalo ťažké prekonať podovolenkový návrat do pracovného procesu, neskôr sa pridružili isté biologické ťažkosti, nakoniec akýsi psychický útlm. Ale ak som aj postupne začínala zanedbávať Vďačné leto, aspoň teraz, na konci týždňa, som sa trochu zmátožila, a zopár chýbajúcich obrázkov dokreslila. Podrobnejšie pri jednotlivých dňoch.
 |
| Pondelok 21. augusta |
štvrtok 24. augusta 2017
Môj eukalyptus...
Na úvod jedna úloha - Nájdite dva rozdiely:
Našli ste?
 |
| 25. jún 2017 |
 |
| 24. august 2017 |
Našli ste?
streda 23. augusta 2017
Sväté brány - Návraty
Radostné leto vám prajem, milí čitatelia!
V týchto dňoch by som asi mala spracovávať najmä čerstvé zážitky z minulého týždňa (A že mám fotiek požehnane! Kým sa nimi preberiem, bude treba písať o ďalších zaujímavých veciach.). Ale, asi v duchu prokrastinácie, som sa pustila do písania príspevku, na ktorý myslím už veľmi dlho. Presne od marca, keď sme putovali smerom do Fatimy.
Tetraz si pripomíname jubileum Fatimy, ale možno si spomínate na môj minuloročný projekt - Výzva 40 brán. Chodila som svetom (i Slovenskom) a hľadala Brány milosrdenstva, aby som nimi mohla prejsť a získať tak sľúbené milosti od nášho Nebeského Otca. Nakoniec sa mi za rok podarilo prejsť cez 60 Svätých brán milosrdenstva. Ale Rok milosrdenstva skončil a Sväté brány sa zatvorili.
Bolo mi to trochu ľúto, zvykla som si počas púte svetom hľadať Milostivé brány. Preto ma príjemne prekvapilo, keď som aj tento rok našla pripomienku tohto rok trvajúceho sviatku Božej lásky k nám. Rôzne odkazy na Svätú bránu na miestach, ktoré sme navštívili.
Rozhodla som sa, že ich ukážem aj vám.
La Salette:
V týchto dňoch by som asi mala spracovávať najmä čerstvé zážitky z minulého týždňa (A že mám fotiek požehnane! Kým sa nimi preberiem, bude treba písať o ďalších zaujímavých veciach.). Ale, asi v duchu prokrastinácie, som sa pustila do písania príspevku, na ktorý myslím už veľmi dlho. Presne od marca, keď sme putovali smerom do Fatimy.
Tetraz si pripomíname jubileum Fatimy, ale možno si spomínate na môj minuloročný projekt - Výzva 40 brán. Chodila som svetom (i Slovenskom) a hľadala Brány milosrdenstva, aby som nimi mohla prejsť a získať tak sľúbené milosti od nášho Nebeského Otca. Nakoniec sa mi za rok podarilo prejsť cez 60 Svätých brán milosrdenstva. Ale Rok milosrdenstva skončil a Sväté brány sa zatvorili.
Bolo mi to trochu ľúto, zvykla som si počas púte svetom hľadať Milostivé brány. Preto ma príjemne prekvapilo, keď som aj tento rok našla pripomienku tohto rok trvajúceho sviatku Božej lásky k nám. Rôzne odkazy na Svätú bránu na miestach, ktoré sme navštívili.
Rozhodla som sa, že ich ukážem aj vám.
La Salette:
pondelok 21. augusta 2017
Vďačné leto: 8. týždeň (prímorský)
 |
| Prímorská architektúra, celotýždenný výhľad |
Radostný čas vám želám!
Ako som naznačila už minule, tento týždeň sme strávili na dovolenke pri mori. V prímorskom (a morskom) prostredí som tento týždeň žila, vnímala, ďakovala, prežívala, aj kreslila. A dnes sa chcem s vami o niektoré obrázky, niektoré dary a niektoré myšlienky podeliť.
pondelok 14. augusta 2017
Vďačné leto: 7. týždeň
Je pondelok, čas na zdieľanie darov, ktoré som dostala v celom uplynulom týždni. Priznám sa vám, že niektoré (viaceré) obrázky som kreslila dodatočne a asi je na nich vidno, že som im nevenovala toľkú pozornosť. Ale aj tak vnímam, že to má zmysel. Pri kreslení som našla niektoré súvislosti, ktoré som si dovtedy neuvedomovala, alebo som hlbšie prežila myšlienku, ktorú som sa pokúšala zachytiť. Aj vďaka nakreslenému obrázku sa niektoré myšlienky usídlili v duši dosť hlboko, aby mohli pôsobiť a prinášať mi radosť, pokoj a pomáhali dobre sa rozhodnúť.
Tentoraz nechám niektoré obrázky bez komentára. Len s písmenkami, ktoré som písala priamo do obrázkov.
V utorok som si pomohla zadaním inšpirovaným Ann Voskampovou: Hrubé, hranaté, hravé dary.
Ak sa povie "hrubé", napadne mi okuliare, alebo hrubá kniha. Som vďačná za oboje. Za to, že môžeme vidieť ostro, aj keď sa oko odmieta prispôsobiť a potrebuje nejakú tú korekčnú pomôcku. Som vďačná za mnohé knihy, ktoré môžem čítať, pre zábavu, poučenie i (predovšetkým) duchovné obohatenie. Som vďačná za lásku k čítaniu aj u syna. A predovšetkým za najhrubšiu z tých čo poznám a najvzácnejšiu knihu - Sväté Písmo.
Hranaté mi pripadajú niektoré domy, predovšetkým paneláky v sídliskách našej doby. Som vďačná, že som vyrastala v centre mesta obklopená secesnými budovami a mnohou oblou krásou architektúry i mestskej zelene. A v tom istom krásnom prostredí môže vyrastať aj môj syn.
Som vďačná aj za radosť z hry, za schopnosť zabávať sa, za to, že vieme odľahčiť situáciu trebárs aj s pomocou plyšovej ovce, "ktorá dokáže" trefne pomenovať veci, ktoré by sa priamo len ťažko hovorili. Som vďačná za spoločenské hry, ktoré stmeľujú našu rodinu. Za slovné hry, ktorými sa nielen zabávame a pestujeme vzájomné vzťahy, ale sa aj niečo naučíme...
Tentoraz bez komentára. Myšlienka, ktorá mi priniesla (a stále prináša) radosť, pokoj, lepšie rozhodnutia...
Až pri upravovaní fotografií z výletu ešte spred minulého týždňa som zistila, že relikvie na oltári v kostole na Raticovom vrchu v Hriňovej patria sv. Hyacinte a Františkovi. Najprv som bola smutná, že sa mi nepodarilo zistiť, čie sú. A neskôr ma prekvapilo, ako ostro sa mi to podarilo odfotiť (naživo som ten nápis nevedela prečítať).
Napriek očakávaniu sa mi podarilo šikovne zbaliť na dovolenku, takže som mohla večer ešte zájsť na svätú spoveď do františkánskeho kostola. Už som sa bála, že to pred odchodom nestihnem a to by ma veľmi mrzelo. No popredu som nečakala, že mi táto sviatosť prinesie až takú veľkú radosť, pokoj, slobodu, až nadšenie.
Mala som radosť zo samotnej sviatosti. Z príjemného spovedníka. Z milých slov, ktoré som dostala cez neho. Zo žalmu 23, ktorý som dostala za pokánie, je to môj obľúbený žalm už od mladosti. Zo sviatku sv. Kláry, ktorú františkáni oslávili obzvlášť slávnostne. Zo spojenia so sviatostným Kristom (sv. prijímanie).
A cestou domov z kostola ma potešil dážď (áno, potešil). Jednou z "výziev" ktoré som si dala na prázdniny bolo aj "poriadne zmoknúť a užiť si to". Tak som si to užívala celou cestou domov. Vedela som, že doma sa poľahky usuším a zohrejem.
Vnímala som to, ako dážď milostí. Spievala som si spomínaný žalm 23 - "Pán je môj pastier... vodí ma k tichým vodám, dušu mi osviežuje... Kalich mi napĺňaš až po okraj, olej mi leješ na hlavu..." A vnímala som, že aj takto obrazne mi chce Pán dať najavo, že je to všetko pravda. Že sa o mňa stará s nežnosťou a láskou. Napĺňa mi "kalich" mnohými dobrotami, čokoľvek si vymyslím, On chce, aby som to dostala ako dôkaz Jeho lásky. Chceš dážď? Dostaneš dážď. Budem ti ho liať na hlavu, koľko len chceš. (Pravda, keby pršal olej, to by mi nebolo príjemné, tak aspoň osviežujúca voda.)
A aby toho nebolo málo, podarilo sa mi po ceste splniť ešte jednu osobnú prázdninovú "výzvu" - odfotiť sa so známou menovkyňou (stačí socha, alebo pamätná tabuľa a pod.). Už od minulých prázdnin som tak trošku frustrovaná, že sa mi nedarí nájsť nielen Letitiu, ale ani Evu (moje krstné meno), s ktorou by som sa mohla odfotiť. Juraja hľadáme celkom ľahko, aj sv. Ondrej sa dá nájsť. Ale Evy (ani Letitie) nikde. A odrazu hľa, takmer som na jednu stúpila - Eva Krížiková už má tiež pamätnú tabuľku priamo pred divadlom P. O. Hviezdoslava. Tak som si ju hneď odfotila, hoci aj v daždi.
Dary, za ktoré som vďačná v sobotu a v nedeľu sú opísané priamo v obrázku. Šťastná cesta, dobré počasie na cestu (slnko by bolo únavné). Dobrá nálada v aute. Podnetné rozhovory, syn ma učil anglicky... Za horami oddeľujúcimi more bolo už slnko, takže som sa ešte večer trochu namočila v mori, čo ma výborne uvoľnilo po celodennom cestovaní. Som vďačná aj za prechádzku ku kostolu, kde sme zistili, kedy bude sv. omša, a že pred omšou býva každý deň spoločná modlitba ruženca. takže zajtra (v nedeľu 13.8.) sa budem môcť zúčastniť "spoločnej pobožnosti ku cti Panny Márie" a získať pre niektorú dušu plnomocné odpustky (ako som písala minulý miesiac). Alebo aspoň čiastočné, keďže tu nemajú vystavenú sochu Fatimskej Panny Márie, ale "len" Lurdskej.
Želám aj vám krásne radostné dni. A hlavne, aby ste vždy a v každej situácii nachádzali radosť a pokoj a dôvod na vďačnosť.
PS: Viac o projekte Vďačné leto nájdete tu: http://www.mojakomunita.sk/web/radost-a-vdacnost/leto-2017 - Ešte vždy sa môžete pripojiť.
Tentoraz nechám niektoré obrázky bez komentára. Len s písmenkami, ktoré som písala priamo do obrázkov.
 |
| Pondelok 7. august |
 |
| Utorok 8. autust: |
V utorok som si pomohla zadaním inšpirovaným Ann Voskampovou: Hrubé, hranaté, hravé dary.
Ak sa povie "hrubé", napadne mi okuliare, alebo hrubá kniha. Som vďačná za oboje. Za to, že môžeme vidieť ostro, aj keď sa oko odmieta prispôsobiť a potrebuje nejakú tú korekčnú pomôcku. Som vďačná za mnohé knihy, ktoré môžem čítať, pre zábavu, poučenie i (predovšetkým) duchovné obohatenie. Som vďačná za lásku k čítaniu aj u syna. A predovšetkým za najhrubšiu z tých čo poznám a najvzácnejšiu knihu - Sväté Písmo.
Hranaté mi pripadajú niektoré domy, predovšetkým paneláky v sídliskách našej doby. Som vďačná, že som vyrastala v centre mesta obklopená secesnými budovami a mnohou oblou krásou architektúry i mestskej zelene. A v tom istom krásnom prostredí môže vyrastať aj môj syn.
Som vďačná aj za radosť z hry, za schopnosť zabávať sa, za to, že vieme odľahčiť situáciu trebárs aj s pomocou plyšovej ovce, "ktorá dokáže" trefne pomenovať veci, ktoré by sa priamo len ťažko hovorili. Som vďačná za spoločenské hry, ktoré stmeľujú našu rodinu. Za slovné hry, ktorými sa nielen zabávame a pestujeme vzájomné vzťahy, ale sa aj niečo naučíme...
 |
| Streda 9. august |
Tentoraz bez komentára. Myšlienka, ktorá mi priniesla (a stále prináša) radosť, pokoj, lepšie rozhodnutia...
 |
| Štvrtok 10. august |
Až pri upravovaní fotografií z výletu ešte spred minulého týždňa som zistila, že relikvie na oltári v kostole na Raticovom vrchu v Hriňovej patria sv. Hyacinte a Františkovi. Najprv som bola smutná, že sa mi nepodarilo zistiť, čie sú. A neskôr ma prekvapilo, ako ostro sa mi to podarilo odfotiť (naživo som ten nápis nevedela prečítať).
 |
| Piatok 11. august |
Napriek očakávaniu sa mi podarilo šikovne zbaliť na dovolenku, takže som mohla večer ešte zájsť na svätú spoveď do františkánskeho kostola. Už som sa bála, že to pred odchodom nestihnem a to by ma veľmi mrzelo. No popredu som nečakala, že mi táto sviatosť prinesie až takú veľkú radosť, pokoj, slobodu, až nadšenie.
Mala som radosť zo samotnej sviatosti. Z príjemného spovedníka. Z milých slov, ktoré som dostala cez neho. Zo žalmu 23, ktorý som dostala za pokánie, je to môj obľúbený žalm už od mladosti. Zo sviatku sv. Kláry, ktorú františkáni oslávili obzvlášť slávnostne. Zo spojenia so sviatostným Kristom (sv. prijímanie).
A cestou domov z kostola ma potešil dážď (áno, potešil). Jednou z "výziev" ktoré som si dala na prázdniny bolo aj "poriadne zmoknúť a užiť si to". Tak som si to užívala celou cestou domov. Vedela som, že doma sa poľahky usuším a zohrejem.
Vnímala som to, ako dážď milostí. Spievala som si spomínaný žalm 23 - "Pán je môj pastier... vodí ma k tichým vodám, dušu mi osviežuje... Kalich mi napĺňaš až po okraj, olej mi leješ na hlavu..." A vnímala som, že aj takto obrazne mi chce Pán dať najavo, že je to všetko pravda. Že sa o mňa stará s nežnosťou a láskou. Napĺňa mi "kalich" mnohými dobrotami, čokoľvek si vymyslím, On chce, aby som to dostala ako dôkaz Jeho lásky. Chceš dážď? Dostaneš dážď. Budem ti ho liať na hlavu, koľko len chceš. (Pravda, keby pršal olej, to by mi nebolo príjemné, tak aspoň osviežujúca voda.)
A aby toho nebolo málo, podarilo sa mi po ceste splniť ešte jednu osobnú prázdninovú "výzvu" - odfotiť sa so známou menovkyňou (stačí socha, alebo pamätná tabuľa a pod.). Už od minulých prázdnin som tak trošku frustrovaná, že sa mi nedarí nájsť nielen Letitiu, ale ani Evu (moje krstné meno), s ktorou by som sa mohla odfotiť. Juraja hľadáme celkom ľahko, aj sv. Ondrej sa dá nájsť. Ale Evy (ani Letitie) nikde. A odrazu hľa, takmer som na jednu stúpila - Eva Krížiková už má tiež pamätnú tabuľku priamo pred divadlom P. O. Hviezdoslava. Tak som si ju hneď odfotila, hoci aj v daždi.
 |
| 12. august |
Dary, za ktoré som vďačná v sobotu a v nedeľu sú opísané priamo v obrázku. Šťastná cesta, dobré počasie na cestu (slnko by bolo únavné). Dobrá nálada v aute. Podnetné rozhovory, syn ma učil anglicky... Za horami oddeľujúcimi more bolo už slnko, takže som sa ešte večer trochu namočila v mori, čo ma výborne uvoľnilo po celodennom cestovaní. Som vďačná aj za prechádzku ku kostolu, kde sme zistili, kedy bude sv. omša, a že pred omšou býva každý deň spoločná modlitba ruženca. takže zajtra (v nedeľu 13.8.) sa budem môcť zúčastniť "spoločnej pobožnosti ku cti Panny Márie" a získať pre niektorú dušu plnomocné odpustky (ako som písala minulý miesiac). Alebo aspoň čiastočné, keďže tu nemajú vystavenú sochu Fatimskej Panny Márie, ale "len" Lurdskej.
 |
| Nedeľa 13. august |
Želám aj vám krásne radostné dni. A hlavne, aby ste vždy a v každej situácii nachádzali radosť a pokoj a dôvod na vďačnosť.
PS: Viac o projekte Vďačné leto nájdete tu: http://www.mojakomunita.sk/web/radost-a-vdacnost/leto-2017 - Ešte vždy sa môžete pripojiť.
sobota 12. augusta 2017
13. august + Pobožnosť prvých sobôt
.
Blíži sa 13. august, deň, kedy si pripomíname 100. výročie tretieho zjavenia Senhory vo Fatime (vlastne nie tak celkom, ako uvidíte ďalej). Minule sme si hovorili o možnosti získať odpustky pre duše v očistci počas 13. dňa v mesiaci máj až október 2017. Dnes vám chcem prezradiť nejaké "podrobnosti o zjavení v júli a v auguste 1917 a tiež niečo o pobožnosti prvých sobôt mesiaca, ktoré som si pri príležitosti 100. výročia zjavení začala robiť (a takisto som sa pri príležitosti výročia konečne dozvedela o čo ide)," ako som vám sľúbila pred mesiacom.
A popritom vám ukážem fotografie z krásneho pútnického kostolíka zasväteného Panne Márii Fatimskej na Raticovom vrchu v Hriňovej.
Blíži sa 13. august, deň, kedy si pripomíname 100. výročie tretieho zjavenia Senhory vo Fatime (vlastne nie tak celkom, ako uvidíte ďalej). Minule sme si hovorili o možnosti získať odpustky pre duše v očistci počas 13. dňa v mesiaci máj až október 2017. Dnes vám chcem prezradiť nejaké "podrobnosti o zjavení v júli a v auguste 1917 a tiež niečo o pobožnosti prvých sobôt mesiaca, ktoré som si pri príležitosti 100. výročia zjavení začala robiť (a takisto som sa pri príležitosti výročia konečne dozvedela o čo ide)," ako som vám sľúbila pred mesiacom.
A popritom vám ukážem fotografie z krásneho pútnického kostolíka zasväteného Panne Márii Fatimskej na Raticovom vrchu v Hriňovej.
štvrtok 10. augusta 2017
Tá naša (stredo)slovenská krása
Netreba ísť ďaleko. Stačí vybehnúť na najbližší kopec... a uvidíte kopu krásy. Nádherné výhľady, oblé krivky slovenských hôr, zeleň pastvín, roztrúsené obydlia... a sem tam nejaké zvieratko.
Predminulý týždeň (22. - 30. júl 2017) sme trávili v Novej Bani s občasnými výletmi do okolia. Takto krásne tam je:
Predminulý týždeň (22. - 30. júl 2017) sme trávili v Novej Bani s občasnými výletmi do okolia. Takto krásne tam je:
 |
| Výhľad od vysielača nad Veľkou Lehotou (720 m) |
utorok 8. augusta 2017
Sv. Juraj v Zolnej
Len raz do mesiaca - v prvú nedeľu - býva otvorený tento kostolík, aby sa v ňom slúžila sv. omša. A to bolo práve tento víkend. Preto sme prenocovali na chalúpke a ráno sme sa vydali smer Zvolen, obec Zolná (teraz časť Zvolena). Prežili sme tu veľmi peknú komornú sv. omšu, pokochali sa krásou stredovekého kostolíka i okolia, fotili fresky. Predovšetkým sv. Juraja, nášho patróna. A pookriati na duchu i na tele sme sa pobrali zase späť, prichystať si niečo dobré k nedeľnému obedu.
pondelok 7. augusta 2017
Vďačné leto: Prelomový týždeň.
Vďaka za každý nový deň. Vďaka za všetko, čo mi prinesie. Vďaka za východ slnka, za možnosť zobudiť sa, za dary ktoré každý deň dostávam, a tiež (možno ešte viac) za tie, ktoré smiem dať. Vďaka za možnosť byť pre niekoho darom.
A teraz už konkrétne k jednotlivým dňom minulého týždňa:
A teraz už konkrétne k jednotlivým dňom minulého týždňa:
Porciunculla, františkánska slávnosť.
V stredu 2. augusta sme sa zúčastnili krásnej slávnosti sviatku Panny Márie - Kráľovnej anjelov. Ľudovo "Porciunkula" podľa kostolíka v talianskom Assisi, pri ktorom vznikol františkánsky rád. Bratislavskí františkáni, spolu s radovými veriacimi, oslavujú tento sviatok stále intenzívnejšie. Už od pondelka 31. júla boli vo františkánskom kostole nejaké akcie. My sme sa zúčastnili až vyvrcholenia osláv vo sviatočný večer.
Slávnostná svätá omša, model porciunkulového kostolíka v životnej veľkosti (vyrobený zo stužiek nesených motýľmi), slávnostný spev františkánskej scholy, homília brata Felixa, ktorý po 15 rokoch služby v Bratislave odchádza do Beckova.
A potom malé pohostenie (kofola, citrónová voda, koláčiky...), porozprávanie, koncert pod lipou v nádvorí kláštora.
Bol to veľmi príjemný večer. Nasala som plnými dúškami letnú atmosféru, i radosť spoločenstva a hlavne množstvo milostí z neba. Chcela by som aspoň málo z toho ukázať aj vám.
Slávnostná svätá omša, model porciunkulového kostolíka v životnej veľkosti (vyrobený zo stužiek nesených motýľmi), slávnostný spev františkánskej scholy, homília brata Felixa, ktorý po 15 rokoch služby v Bratislave odchádza do Beckova.
A potom malé pohostenie (kofola, citrónová voda, koláčiky...), porozprávanie, koncert pod lipou v nádvorí kláštora.
Bol to veľmi príjemný večer. Nasala som plnými dúškami letnú atmosféru, i radosť spoločenstva a hlavne množstvo milostí z neba. Chcela by som aspoň málo z toho ukázať aj vám.
Želám vám radostné (letné) dni.
štvrtok 3. augusta 2017
Môj maličký kúsok krásy
.
Môj maličký kúsok raja. Krása, ktorá ma verne čaká a o ktorú sa smiem starať. Kúsok života, kúsok zeme, kúsok ženskosti. Hneď pri bránke nás vítala krásne rozkvitnutá skalka. Rastlinky z rôznych kútov sveta, ktoré som si priniesla zo svojich ciest. Sukulenty z Lurd, z Assisi, z Fatimy ale aj z Chleba, Havranej skaly, či zo Skalky pri Trenčíne... Mnohé práve teraz krásne kvitnú, robili mi počas dovolenky radosť. Niečo z toho sa pokúsim ukázať aj vám.
Ďakujem vám za návštevu a všetkým želám radostné dni (plné radosti zo života) a pokojné noci.
Môj maličký kúsok raja. Krása, ktorá ma verne čaká a o ktorú sa smiem starať. Kúsok života, kúsok zeme, kúsok ženskosti. Hneď pri bránke nás vítala krásne rozkvitnutá skalka. Rastlinky z rôznych kútov sveta, ktoré som si priniesla zo svojich ciest. Sukulenty z Lurd, z Assisi, z Fatimy ale aj z Chleba, Havranej skaly, či zo Skalky pri Trenčíne... Mnohé práve teraz krásne kvitnú, robili mi počas dovolenky radosť. Niečo z toho sa pokúsim ukázať aj vám.
 |
| Tento krásavaec pochádza z chorvátskej Klenovice. |
 |
| A tento len z vedľajšieho kopca - z Havranej skaly. |
 |
| Na doplnenie aj čosi väčšie. |
 |
| Takto sa tam "babrem v zemi". |
 |
| Prišli ma navštíviť aj motýle... |
 |
| ... a včielky. |
 |
| Levanduľa bola plná včiel. |
 |
| Výsledok opeľovania - prvé jabĺčko! |
Ďakujem vám za návštevu a všetkým želám radostné dni (plné radosti zo života) a pokojné noci.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)
