Radostnú Veľkú noc!

Svetlo Krista, ktorý slávne vstal z mŕtvych,
nech zaženie tmu z našich sŕdc a myslí.

Želám vám všetkým srdce naplnené pokojom, radosťou a láskou. 

Trojkráľový týždeň

Trojkráľový týždeň (presnejšie týždeň od Nového roku do sviatku Zjavenia Pána) sme prežívali na chalúpke. Bolo nám krásne. Užívali sme si spoločný čas. Užívali sme si slobodu, voľnosť, pohyb, vzduch, prírodu...

Užívali sme si...

Našu chalúpku

Nedeľa Dobrého Pastiera

Ovečkou že Božou som, tým sa teším nocou, dňom. 

On môj dobrý pastier je, do neba ma privedie. 

Veď vždy starosť o mňa má, On ma podľa mena zná. 

Vodí k pastvám zeleným, k vodám živým studeným. 

Núdze pri ňom nemávam, a keď časom ustávam, 

Na plecia ma berie sám, nesie v slávny nebies chrám. 

Pán Ježiš je Pastier môj, raz dal za mňa život svoj. 

Bolestnú smrť podstúpil, by ma z hriechu vykúpil. 

Ó, tak plesám nocou, dňom, ovečkou že Božou som! 

Pastier - dekorácia na chalúpke

1. september - Kláštor pod Znievom, Nitrianske Pravno, Prievidza

Náš prvoseptembrový výlet viedol na Hornú Nitru. Mali sme v pláne navštíviť Sväté brány v Kláštore pod Znievom, v Nitrianskom Pravne a v Prievidzi. Nakoniec sa nám k tomu "priplietlo" aj zopár prekvapení. Tu vám prinášam malú (foto)reportáž.

Cestou ku Kláštoru pod Znievom sme šli cez obec s názvom Turčiansky Ďur. Ako "ctitelia" sv. Juraja sme si hneď povedali, či meno Ďur nejako nesúvisí so sv. Jurajom. A veru súviselo. Hneď pri vstupe do dediny sme videli obecný znak -  sv. Juraja s drakom i zachránenou princeznou. A na internete sme si overili, že aj tunajší kostol zo začiatku 14. storočia je zasvätený Jurajovi. Žiaľ, dovnútra sme sa tentoraz nedostali. Možno nabudúce.

Zbierka radostí - Posledný prázdninový týždeň

Priznám sa, že počas pracovného týždňa som si tentoraz len ťažko nachádzala čas (a silu a chuť) stíhať každodené výzvy Letného lovu malých radostí. Viaceré témy som si nechala "na neskôr". Či už sa k nim vrátim v najbližších dňoch, alebo až nasledujúce prázdniny, ukáže čas. Dnes sa chcem s vami podeliť aspoň o tie drobné radosti, ktoré som si v uplynulom týždni stihla dopriať.

Štvrtok - 25. 8. 2016: 

Mám rada svoje tiché chvíľky. V prírode, na chalúpke... a ak som práve v meste, rada si sadnem na balkón s výhľadom na kostolnú vežu. Toto je moje miestečko. (Ak nie je príliš horúco, zima, alebo dážď...) Tu môžem len tak sedieť a pozorovať svet, premýšľať, alebo sa modliť, či len tak nechať myšlienky plynúť. Fotila som až potme, takže blesk zachytili zopár kvietkov, ale vežu kostola v diaľke môžete skôr tušiť ako vidieť.

Veľký lov malých radostí - 7. týždeň

Radostný deň vospolok!

Ako sa vám darí prežívať prázdniny? Užívate si (aspoň nejakú) radosť každý deň? Ja sa o to snažím, ale priznám sa, že v týchto posledných dňoch mám trošku problém snažiť sa plniť úlohy prázdnnovej výzvy. Hľadám kompromis medzi mojou tvrdohlavosťou a záujmom rodiny, ktorá sa nie vždy chce zapájať do činností naplánovaných práve na tento deň. A tak sa pokúšam plniť jednotlivé zadania viac slobodnejšie. Tak, aby som si aj radosť urobila, ale nič nepretláčala nasilu. Priznám sa, je to trochu náročnejšie, ale čo narobím - vyhrať vo vlastnej súťaži aj tak nemôžem, ale môžem si aspoň užiť prázdniny najlepšie ako sa dá.

Pondelok: 15. 8. 2016

Ovce do zbierky - Kameň a dopravná značka

Pobyt pri mori som si užívala. A okrem "normálnych" zážitkov, ktoré sme si naplánovali, podarilo sa mi uloviť aj dva výnimočné prírastky do mojej zbierky ovečiek.

Ako prvú vám ukážem kamennú ovcu (alebo je to opica?) pri zbytkoch rímskeho opevnenia pri letovisku Šilo. (GPS: N 45° 08.675 E 014° 40.531)

Druhý úlovok ma potešil nemenej. Poznáte tie značky: Pozor, dobytok (nakreslená krava v trojuholníku), Pozor lesná zver (srnec), Pozor kengury (klokan)... dokonca existuje značka Pozor na ropuchy s vyobrazenou ropuchou. Ale už roky márne hľadám značku s nakreslenou ovečkou. Až tu som jednu takú našla. Bola na ceste k Baške a drahý aj trochu zariskoval, keď mi zastal v divokých serpentínach, aby som si ju mohla odfotiť. Vďaka!

A ešte je tu jedna živá - divá ovca. Aspoň myslím, že žije sama v divočine - nestrihaná (práve sa jej mení srsť). Videli sme ju pri Svetište Majke Božje Goričke.

Želám aj vám krásne dni. A veľa pekných úlovkov do zbierky.

Vianočné pohľadnice: Drôt, alebo ryža?

Papierové pohľadnice. Romantika, krása, nostalgia a hlavne prejav vzťahu medzi ľuďmi. Ľuďom na ktorých mi záleží, posielam rada "naozajstné" pohľadnice. Už nie tak poctivo ako kedysi, ale predsa. Tá elektronická forma (mail, SMS a pod.) mi veľmi nevyhovuje. A najradšej mám pohľadnice vlastnoručne vyrábané.

Dnes, keď hádam väčšina z tých, ktorí by si to tu mohli prečítať, už svoje pozdravy od nás dostali, môžem ich ukázať aj vám.

Drôtikované pohľadnice som chcela vyrábať už vlani, ale akosi som sa nedostala včas od myšlienky k jej realizácii. Takže až tento rok. Nakoniec to vyhrali "obyčajné" srdiečka. Univerzálny motív, ktorý sa navyše ľahko vyrába.

 

Ovce moje, ovce - v spálni

Pán je môj pastier, nič mi nechýba...

Rozhodla som sa, že vám ukážem ďalšie z mojich oviec. Ako už viete, obraz ovečiek a dobrého Pastiera je pre mňa veľmi dôležitý. Sama sa cítim byť takou ovečkou v Jeho náručí. A preto aj dnešnú prehliadku začnem tou najdôležitejšou ovečkou - v náručí Dobrého Pastiera. Túto sošku z olivového dreva som si priniesla pred mnohými rokmi zo Svätej Zeme (z Jeruzalema).

Torta? Ovečka!

Ani som tu nechcela spomínať, že budem mať zajtra narodeniny... ale takúto úžasnú ovečkovú tortu si nemôžem nechať len pre seba. Dostala som ju len pred chvíľou... Chutila nám všetkým! :)

Je to tak jednoduchý motív - ale tak efektný! Mňa - zbláznenú do ovečiek každého druhu - by nič nemohlo potešiť viac! :) Ďakujem, mami!

Tvárička je vyrezaná z tenkej vrstvy tmavého cesta. Kučeravú vlnu tvorí krém.

Žeby predloha? :)

 

Podobajú sa, však? ;-)

Želám vám všetkým radostné dni. 
Letitia.

Tričko do tretice: 3. Zelená sa trávička...

Toto tričko vám už dlhujem akosi dlho. A stále nie je hotové... Najskôr kvôli času (skočil nám do toho víkend a odchod do prírody), potom pre horúčosť, pri ktorej sa mi naozaj, ale naozaj nechcelo zapínať žehličku, no a na dôvažok ma ešte sklamalo lepidlo na dekupáž. Staré sa minulo a nové (iná značka) sa správa akosi podozrivo... Ale už nechcem čakať a musím vám ukázať aspoň to, čo už mám.

♥♥♥   ♥♥♥   ♥♥♥

Zelená sa trávička - napasie sa ovečka. 

Takto nejako by malo "nové" tričko vyzerať až bude hotové

No jasné, ja a ovečky patríme k sebe. A tak aj ďalšie tričko budem mať "ovečkové". Tentoraz som použila metódu dekupáže. Ovečkové obrúsky si šetrím už dosť dlho. A myslím, že tieto krásavice sa k zelenému tričku vyslovene hodia...

Zatiaľ len skúšam, ako to bude vyzerať...
(obrázky sú na tričku ešte len položené)

Ovečky musím obkresliť na šablónu (papier na pečenie)...

Vystrihnúť...

... a šablónu prišpendliť k tričku.

Podklad ovečiek treba vymaľovať na bielo.

Ostali biele siluety ovečiek

Tie treba zatrieť lepidlom na dekupáž a nechať vyschnúť.

Potom priložiť servítok a prežehliť.

Lep by mal teplom zmäknúť a motív prilepiť k podkladu.

A tu sa to začalo kaziť. Zdá sa, že toto nové lepidlo dobre nedrží. Kúpila som tentoraz nie univerzálne dekupážové lepidlo, ale vyslovene na textil. A teraz neviem, či mu vadí zafarbený podklad, alebo je jednoducho pririedke, či som mala dať väčšiu vrstvu, alebo ... alebo ho pôjdem reklamovať späť do obchodu. Uvidíme, ešte tomu dám šancu...

Po prežehlení ovečky jakž-takž držia,
ale aj na fotke je vidno, že sa trochu "odchlipujú".

Časti, ktoré nedržali som prilepila nanovo
a celé ovečky som prelakovala novou vrstvou laku/lepidla.

Teraz musím trpezlivo čakať do zajtra, či po vyschnutí budú obrázky držať na tričku, alebo sa pri najbližšej príležitosti olúpu... Dám vedieť.
A prinajhoršom hádam ešte chytí nové lepidlo, ktoré mám v úmysle kúpiť. - Medzičasom som našla obchod, kde predávajú to, s ktorým som bola kedysi spokojná!

Všetkým vám želám radostné dni, naplnené tým, čím chcete. Trebárs aj veselými tvorivými počinmi. 
Letitia.

"Nové" tričko: 2. Lamb of God.

Dnes vám predstavím druhé tričko. Tentoraz pre seba. Asi ho nebudem nosiť v týchto horúčavách, pretože má dlhé rukávy, ale dočká sa určite.

Nie som milovníkom ružovej (hoci to možno z niektorých mojich príspevkov tak nevyzerá), ale toto tričko mám rada. Má príjemný strih, praktický materiál a odtieň tiež nie je sladko-cukríkový ale príjemne "chladivý". No ako som ho často nosila (a prala), pomaličky stráca farbu a lesk. Chcelo to niečím dotvoriť, aby sa ešte vôbec dalo nosiť medzi ľudí. (Alebo pri najhoršom aspoň medzi zvieratá a stromy. ;) )

A tak som sa znovu mala na čom "zabávať". Či moja snaha stála za to, môžete posúdiť aj vy:
  

Tentoraz som zvolila čisto biele otlačky ovečiek. Urobila som si celé stádočko v štvorcovej ohrádke. A aby bolo jasné, prečo som tak zamilovaná do ovečiek, pridala som aj jednoduchý nápis.

Rozložené "pečiatky"

Všetky "pečiatky" sú vystrihnuté z hubky na umývanie riadu. Ovečky som ešte podlepila vlnitou lepenkou, aby sa mi lepšie otláčali.

Potom ich už bolo treba len naukladať do "ohrádky" vyznačenej lepiacou páskou. Použila som dočasnú (tzv. bielu maliarsku) pásku, čo sa predáva ako ochrana detailov  a rohov pri maľovaní.

Pri práci...

Postupne otláčam

A už je (viac-menej) hotovo.

Dosušiť, zažehliť... a môže sa nosiť.

Voľné miesta medzi ovečkami vyplnili malé srdiečka a kvietky.
(Kvietky som vytvárala pomocou plochého konca okrúhleho štetca.)

PS: Tretie tričko vám neukážem zajtra, ale až po víkende, ktorý sa chystáme prežiť mimo internet. Ale zatiaľ sa môžete tešiť na niekoľko slov o knihe Rady zkušeného ďábla od C. S. Lewisa.

Náhodné foto - ako v zrkadle

Len cvak fotoaparátom. Bez aranžovania, tak ako bolo.

Ako každé ráno, urobila som si čaj do jednej zo svojich obľúbených ovečkových šálok a zapla počítač, aby som "skontrolovala, čo je vo svete nové"... Odrazu, "Jej!" akoby som sa pozerala do zrkadla. Uznajte, že som musela vstať a túto zhodu si zvečniť. ;-)

Radostný deň aj vám.
Letitia.

Týždeň vo dvojici

Náš mladý bol tento týždeň v ŠvP a tak sme si mohli dopriať týždeň vo dvojici. Každý večer sme si užili naplno. Mnohé prechádzky, výlety, dlhé rozhovory...

Stretli sme aj zopár oviec / baránkov
Tento je na starom SND v Bratislave

Dom "U Dobrého Pastiera"

Vývesný štít v bratislavskom podhradí

Pri jednej z prechádzok sme objavili aj túto krásavicu! Ešte zohnať závažia a budem mať na čom na chalúpke vážiť múku a cukor... :)