Mikuláš u nás doma

Radostný deň vám želám! 

Na sviatok svätého Mikuláša si každý rok nachádzame v čižme nejaký drobný chutný darček. Traduje sa, že ich tam zanechá samotný svätý Mikuláš, aby dodržal tradíciu obdarovávania. Predovšetkým kto bol dobrý a poslúchal, môže si nájsť od Mikuláša nejakú dobrotu. Tí, čo neposlúchali a hnevali svojich rodičov, obvykle našli v čižme uhlie, alebo cibuľu. 

Aspoň takto to fungovalo za môjho detstva. A keď som sa stala mamou ja, tiež sa vždy počas mikulášskej noci v našej domácnosti tajne objavil balíček s dobrotami. Ale dieťa mi už odrástlo, vyletelo z domu... a ja si myslím, že aj my dospelí potrebujeme aspoň raz do roka "potvrdenie, že sme boli dobrí". Alebo skôr potvrdenie, že niekomu na nás záleží? 

Tento rok to neboli balíčky s prebytkom sladkostí, neboli tam ani salónky na stromček a oriešky na štedrovečerný stôl. Nákupy si už obstaráme sami. Ale v čižme si každý z nás našiel podobizeň samotného Mikuláša. Veľmi zdravú - v podobe banánu. A v súlade so svojim láskavým duchom nám sv. Mikuláš pripísal odkaz vďačnosti za skutky lásky, ktoré sme konali my.

Náhodné foto: Smajlík na chodníku

Tak sa mi vidí, že už tu dlho nebolo niečo také milé, malé, nezáväzné, potešujúce ... Prekvapenie počas bežného dňa.

Tak nech sa páči. Smajlík na chodníku.

Vlastne ani neviem, či ho niekto vytvoril úmyselne, ale skôr si myslím, že vznikol náhodou. Niekde ostali sklené dlaždice (o poschodie nižšie je podzemná garáž), niekde betón.

A viete, čo mi stále nejde do hlavy? Chodila som okolo pravidelne niekoľko mesiacov - dvakrát do týždňa - kým som si ho všimla. Ale už ostal neprehliadnuteľný, vždy sa na seba navzájom usmievame.

Stáva sa aj vám, že vás niečo takto milo prekvapí? O to viac, že ste chodili okolo už toľkokrát bez toho, aby ste si to všimli? Želám vám radostné dni. A veľa milých prekvapení.

Taká jedna básnička...

Internetový portál Cesta+ v spolupráci s vydavateľstvom Kumrán pripravili na celý mesiac marec súťaž o "desať kilogramov" kníh - každý deň zadali jednu úlohu/otázku, každý deň niekto vyhral jednu knihu. Po celý mesiac marec. Keďže "súťažné" (alebo skôr anketové?) otázky neboli vôbec ťažké, občas som sa s radosťou zúčastnila. Aj dnes - posledný marcový deň som sa zapojila do súťaže o knihy. I keď dnešná úloha nebola tak jednoduchá ako ostatné, ale o to zábavnejšia. Úloha znela:

Napíšte básničku, kde použijete tieto slová: 
CESTA+ 
KUMRÁN 
PRESNIDÁVKA 
AUTOBUS 
KLADIVO

Kto by chcel, ešte dnes do 20:00 môžete napísať svoju vlastnú odpoveď do súťaže. Ktovie, možno sa na vás usmeje šťastie a knihu vyhráte práve vy. Ja som sa pustila do písania celkom slobodne. Čo zo mňa vylezie, to napíšem. Ale nakoniec, keď už je ten apríl, rozhodla som sa, že svoj výplod ukážem aj vám. A TU si môžete prečítať aj výplody ostatných (niektoré sú celkom vtipné).

Cesta plná príbehov

Vydala som sa na púť života predlhú.
Od narodenia, cez svet, až do nebeskej vlasti.
Uvidím slnko, tmavé mraky, i farebnú dúhu...
Čaká ma cesta+ plná radosti i strasti.

Od mamy mliečko, chlebík, presnidávku,
ocko dá silu, chuť a hry.
S bratmi a sestrou užijem si kriku,
autobus ma už vezie do školy...

Nestíham zažiť všetky dobrodružstvá,
na jeden život je ich moc.
Tak čítam knihy z vydavateľstva Kumrán (;-))
do iných svetov vtiahne ma ich moc.

Nechám sa opantať príbehov pradivom,
ponáram sa do cudzích myšlienok a slov.
Nedá sa odtrhnúť, ani len kladivom,
od sveta fantázie, napätia a snov.

Čaká ma ešte dlhá, dlhá cesta,
plus plná napätia - do mesta i z mesta.
A čím ju naplním? Vlastnými príbehmi!
Láskou a radosťou, blížnymi, priateľmi.

Želám aj vám veľa krásnych príbehov - prečítaných, no predovšetkým tých vlastných, ktoré sami zažijete na ceste "do nebeskej vlasti". 
Letitia.

Rallye v meste

19. 1. 2014

Mysleli by ste si, že počas nedeľnej prechádzky popri rieke sa ocitnete uprostred pretekov terénnych aut? Nám sa to stalo. Odrazu sa ozval vrkot - hukot a už si to okolo nás svišťali dve výkonné terénne vozidlá...

Radôstky všedných dní

Čas plynie ako obvykle v rytme denných povinností i nejakých tých "nepovinností". Tento týždeň mám mladého v švp a zdá sa, že mamičke už syn trošku chýba... Aspoň že sem tam stretnem po byte nejakých tých plyšákov. Občas aj pomôžu pri domácich prácach. ;-)
(Pozn. pre dospelých: Nebojte sa, nie naozaj, ale pohľad na ten ich plyšový úsmev a spomienka na spoločné chvíle s ľuďmi ktorých mám rada dokáže zahnať šeď každodennosti.)

S takými pomocníkmi ide vešanie bielizne od ruky - a veselo.

Vďaka, že sa ešte stále viem hrať.
Vďaka za veselosť, za radosť z práce, za mojich drahých.

Ďalšiu radosť mám v kuchyni na okne. Už od nového roka mi takto krásne kvitne hyacint, čo som dostala k meninám. Vďaka zaň i za toho, od koho ho mám! :)

 A keď mi chýba živý tvor, vždy sa môžem porozprávať s andulkami. Tiež pôvodne patrili synovi, teraz sa o ne starám ja. Dnes dostali novú hračku. Zatiaľ sa jej boja - ako všetkého nového. Ale verím, že čoskoro si zvyknú a veselo ju rozhryzú. Výroba bola jednoduchá - Navliecť na vlákno lyka (môže byť aj prírodný špagát) prúžky farebného papiera (použila som netoxický farebný papier z detskej sady "školských farebných papierov") striedavo s hrozienkami, suchými cestovinami alebo/a kúskami postrihanej slamky na pitie. Na koniec priviazať malý zvonček a atraktívna hračka pre malé vtáky je hotová.

 

Anduláci sú zatiaľ "v bezpečí" v opačnom rohu klietky. :)

Som vďačná za všetky každodenné chvíle. A samozrejme aj za tie nie každodenné. Ďakujem za čas trávený so svojim synom, aj za čas trávený prácou pre neho. Dnes tiež ďakujem za chvíle bez neho - keď si znova a viac uvedomujem, aký vzácny dar je život, ktorý smieme dať a viesť cestou k samostatnosti. Som vďačná za čas, ktorý môžeme prežívať spolu my rodičia - čas "len pre seba navzájom". Ďakujem za večery, za prechádzky, spoločné jedlo, spoločný film... i za čiapku, ktorú štrikujem.

Ďakujem aj za vtáčikov za oknom, čo chodia zobkať do kŕmidla. Prinesú vždy toľko života a radosti. Aj za všetky živé tvory a všetku stvorenú krásu...

Chcem ďakovať každý deň všemohúcemu Darcovi. Nezabúdať. Ale premieňať svoj čas na bohoslužbu - rozmanitým spôsobom, vždy inak, ale vždy s láskou.

Radostné dni prajem aj vám.
Leti.

Ako ďaleko je južný pól?

Včera sme prechádzali so synom po meste. Kroky nás viedli aj popod Michalskú bránu. Všimli sme si, že smerovník - tzv. Nultý bod je už opravený. Kúsok od neho malá tabuľka hrdo hlásila, že za jeho renováciu môžeme ďakovať firme O2. Ale my sme si všimli niečo iné.

Syn sa chcel trochu zabaviť, a tak mi začal dávať hádanky. "Ako ďaleko je odtiaľto Severný pól?" spýtal sa zakrývajúc správny údaj nohou. Niečo som si tipla - kupodivu som ani nebola tak ďaleko od pravdy. Potom sme sa presunuli na druhú stranu a prišla druhá otázka: "Ako ďaleko je odtiaľto Južný pól?" ... odpoveď prekvapila. Bolo tam to isté číslo!?! - 4667km.

Zaujalo nás to. Existujú rôzne záhady, teórie relativity a zakrivenia Zeme, ale pokiaľ viem, na rovníku ešte nežijeme. Dokonca naša zemepisná šírka je bližšie k severnému pólu, ako k rovníku. Síce len o kúsok, ale je. Ako to museli merať, aby im vyšla rovnaká vzdialenosť od oboch pólov? Žeby podľa Jánošíka - od buka do buka? A ako hodnoverné sú teda ostatné údaje - vzdialenosti i smery? Ťažko povedať.

Doma som trošku pátrala po internete a zistila som, že vzdialenosť od Bratislavy k severnému pólu bola uvedená správne: 4667 km, čo je 2900 míľ. Ale južný pól je už od nás vzdialenejší. Celých  15337 km. Ak si chcete pozrieť ďalšie vzdialenosti (v kilometroch aj v míľach), nájdete ich napr. na stránke www.bratislava-info.sk.

A ešte niečo, na starších obrázkoch je vidieť, že pôvodne aj na bratislavskom smerovníku bol uvedený správny údaj - 15 338 km. Takže naozaj urobila chybu firma, ktorá túto "atrakciu" renovovala.

Btw: neviete čo znamenajú skratky S, O, M, O okolo ružice? S ukazuje na sever, M na juh... 

Torta? Ovečka!

Ani som tu nechcela spomínať, že budem mať zajtra narodeniny... ale takúto úžasnú ovečkovú tortu si nemôžem nechať len pre seba. Dostala som ju len pred chvíľou... Chutila nám všetkým! :)

Je to tak jednoduchý motív - ale tak efektný! Mňa - zbláznenú do ovečiek každého druhu - by nič nemohlo potešiť viac! :) Ďakujem, mami!

Tvárička je vyrezaná z tenkej vrstvy tmavého cesta. Kučeravú vlnu tvorí krém.

Žeby predloha? :)

 

Podobajú sa, však? ;-)

Želám vám všetkým radostné dni. 
Letitia.

Zatvárajte prosím...

Porozprávam vám jeden vtipný príbeh. Aspoň ja som sa na ňom zabavila.

Raz, keď som vychádzala z bytu, vidím, po schodoch idú jeden za druhým akísi robotníci na vrchné poschodie. Každý má v ruke ťažkú tabuľu skla a so svojim nákladom namáhavo stúpajú po schodisku - celkom ako mravce v lese.

"Nejde výťah?" spýtala som sa jedného z nich v duchu ich ľutujúc. "Zrejme nie," odpovedal mi.

Zamkla som byt a vybrala sa dolu po schodoch. Asi v polovičke schodiska som sa otočila. Máme v dome viacero starších ľudí, pre ktorých by bol problém prejsť po schodoch. Tak som sa rozhodla skontrolovať, či neostal výťah stáť kvôli zle zatvoreným dverám na vyššom poschodí. Bol tam. Zavrela som dvere, najbližšiemu robotníkovi som vysvetlila, v čom bol problém a šla som si po svojom.

Na našom výťahu je treba zatvoriť nielen vonkajšie dvere, ale aj vnútorné - kabínkové. Inak je zapnutá poistka a výťah nejde. Obyvatelia domu to samozrejme vedia, ale občas príde návšteva, kuriér, alebo ako v tomto prípade robotníci, ktorí majú komusi čosi opraviť/vymeniť, a tí niekedy nechajú otvorené.  Predpokladám, že tentoraz takto odstavil svojich kolegov prvý z robotníkov nesúcich materiál na výmenu okien.

Keď som sa vracala, výťah opäť nechodil. A zase bol "zaseknutý" na najvyššom poschodí.

Tak znovu. Nájsť robotníkov (v byte boli tentoraz len dvaja), vysvetliť im, že dvere - aj vnútorné treba zatvárať a ísť za svojimi povinnosťami. Ale obava, že o chvíľu sa vrátia ich kolegovia, ktorí znovu! nechajú dvere otvorené mi nedala. Vzala som kus papiera a napísala jednoduchý oznam.

A keďže podobná situácia môže nastať kedykoľvek, nechali sme tam oznam už natrvalo. Ale vyrobila som nový - obojstranný, trošku zdobnejší a bez preklepov.
 

Ako fotiť bez karty...

Nebudem vás napínať - nijako.

Už sa vám stalo niečo podobné? Tvoríte, chystáte, priebežne fotíte. Potom nafotíte výsledok. Dáte si záležať, aby ste urobili zábery z rôznych uhlov, v rôznom svetle, detail aj celkový záber... A potom slávnostne vyberiete dátovú kartu z fotoapárátu, aby ste ju vložili do počítača, upravili fotky a napísali príspevok na blog. - UPS! - Kartu nevyberiete, pretože nie je vo fotoaparáte - zabudli ste ju vybrať z počítača, keď ste naposledy vkladali fotky. Hm...

Neviem, či sa niečo podobné stalo aj vám. Ale mne určite - práve dnes.
A tak vám dnes neukážem nové obrázky. Až neskôr, keď nafotím nové.


Želám vám radostnú nedeľu!
Leti.

(takmer) Náhodné foto - Vlasy Gorgony

.

Táto krásavica sa "narodila" v sobotu. Nemala som nejaké tvorivé úmysly, jednoducho som varila polievku. Pórovú. Keď som všetko potrebné nahádzala do hrnca, chcela som vyhodiť zbytky. Odrazu pozerám, v ruke držím čosi, čo sa nápadne podobá na vlasy Gorgony. Boli to pórové korene, až nezvyčajne bujné. Usmiala som sa... a s rukou nad košom na chvíľu zaváhala.

Nie, musím si to aspoň vyfotiť. Vhodný podstavec na fotenie sa mi ponúkol v podobe prázdneho kotúčika od toaletného papiera, ktorý ešte čakal nevyhodený v kúpeľni. A tak sa zrodil panáčik. Už len úsmev mu/jej bolo treba dokresliť.

Páči? Môžete si urobiť podobného. ;-)

 

"Kuk!" - Zemiaková maňuška

"Kuk!" ozvalo sa mi pod rukami, keď som čistila zemiaky. Čo to? Jéj, však sa tu na mňa usmieva zemiaková tvárička!

No dobre, trošku som ju prikrášlila. Presnejšie vyrezala som jej ústa. Ale oči vznikli náhodou, keď som čistila zemiak od akéhosi koreňa čo sa cezeň pokúšal ešte v zemi prerásť. 

Vlastne aj diera na prst vznikla náhodou (rovnakým spôsobom) a keď mi do nej náhodou vbehol prst (ako do bowlingovej gule), usmiala sa na mňa zemiaková bábka - maňuška.

Ak máte malé deti a potrebujete ich narýchlo zabaviť, hoci aj pri chystaní obeda, zemiakové bábky môžu zaujať. Ak máte čas, môžete si bábky ozdobiť a dotvoriť trebárs kúskom látky (alebo použijete vreckovku?), korením, vláskami zo špagátu, alebo klobúčikom hoci z vrchnáku z PET fľaše...

A keď sa divadlo skončí, herci môžu naskákať zase do hrnca. ;-)

Náhodné foto - láska z tekvice

Včera pri varení sa na mňa usmialo srdce. Iste mi chcel "Niekto" pošepkať že ma má rád. :)

Ďakujem!

Náhodné foto - chlebíkový úsmev

Chystala som raňajky. A zrazu sa na mňa jeden toust takto usmial.

Tak ho posielam na http://blog.spontaneoussmiley.com/?cat=3 .

Náhodné foto - Úsmev na panvici

Ako sa smaží úsmev?
Potrebujeme jednu milú náhodu a štipku všímavosti... Tentoraz sa mi narodil syrový úsmev v panvici, ja som ho už len vyfotila.

Dozvedela som sa, že za každý náhodne nájdený úsmev, ktorý pošleme na  http://www.spontaneoussmiley.com/ , pošlú "oni" príspevok na operáciu rázštepu pery pre jedno dieťa. Úsmev za úsmev. Tak teda posielam :)

Fotohádanka - Myšie mesto

Minule som vám dala fotohádanku.
Mali ste uhádnuť, čo je zobrazené na tejto fotografii:

Ospravedlňujem sa, že riešenie dávam až teraz, úplne som na to zabudla.
Takže, čo bolo na obrázku? Na správnu odpoveď prišiel hneď v prvom komentári Gabkin manžel. Áno, sú to cestičky, ktoré si budovali pod snehom nejaké hraboše (myšky alebo aké potvorky to boli ;) ).

Keď zišiel sneh zo záhrady, ostalo tam celé "myšie mesto".

Už som im ho rozhrabala, povrch ako šlo zarovnala... len dúfam, že ich nenapadne na oplátku rozhrýzť náš dom... ;-)

Náhodné foto 3

Zase vám prinášam pár (doslova) obrázkov, ktoré sa "naaranžovali samy". Ja som len stisla spúšť. :)

Náramkové srdiečko
(samo sa takto uložilo)

Šibalský ksichtík
(vznikol celkom náhodou)

******

Klopte a otvorí sa vám :)

Mám rada slovné hračky. A tiež mám rada prepojenie vecí, ktoré spolu (zdanlivo) nesúvisia. 

Asi poznáte ten výrok zo Svätého Písma: "Proste a dostanete. Klopte a otvorí sa vám. Hľadajte a nájdete."

Vždy si na to spomeniem, keď otváram zaváraniny. Prečo práve pri zaváraninách? Je v tom fyzika. Taký zavarený pohár sa dá len ťažko otvoriť. Ale ak po ňom trochu poklepeme, obyčajne povolí. Niekedy musíme klopať naozaj vytrvalo, ale pomáha to.
Otrasy spôsobujú jemný vzájomný pohyb materiálu. A tak sa postupne pomaličky aj veľmi zatiahnutý a dokonca zhrdzavený závit uvoľní. nedávno o tom písali aj v časopise Chatař-chalupař v článku o uvoľňovaní zapečených skrutiek.

Páči sa mi, keď v bežnom živote, napríklad pri otváraní konzervy narazím na pripomienku vytrvalej modlitby. A mám to hneď aj s názornou ukážkou. ;-)


(Článok uverejnený aj na  mojakomunita.sk  )

Nový prírastok do rodiny - Zemiakuliak

Snehu tohto roku moc nieto. A tak, ak sme si chceli urobiť čosi ako snehuliaka, museli sme si pomôcť iným materiálom.

Ako som tak čistila zemiaky k obedu... vznikol náš malý zemiakuliak.

Aby zemiaky držali na sebe, spojili sme ich ostrou špajlou.

Najprv som bola presvedčená, že jeho život bude kratší ako krátky a náš zemiakuliak skončí ako súčasť dnešného obeda. Ale zdá sa, že sa tu zabýval, tak asi pôjde do hrnca až zajtra. Alebo pozajtra...

Zemiakuliak vyzerá svojich kamarátov snehuliakov.
Žiadnych nevidí :(

Čo sa deje v chalúpke, keď sa nikto nepozerá?

Resty 26. 11. 2011

Prichytili sme ich! V našej chalúpke, keď sa nikto nepozerá sa dejú veci! Už nielen svetelní duchovia. Aj polienka a kúsky dreva, dokonca väčšie dosky ožívajú!

S Onom sme im nastražili pascu - a podarilo sa! Máme to všetko zdokumentované!

Aha, pozrite sa, ako vyvádzajú!

Vidíte? Teda! Verili by ste tomu?


A keby len to?
Zdá sa, že prežívali aj romantické chvíľky...

Ale teraz už ...

Pozor spoiler!
 Kto si chce ponechať ilúziu o oživlých drevách, nech ďalej nečíta. ;-)

No dobre, koniec rozprávky, prezradím vám, ako to bolo...