Cestou z Tatier - Poniky

12. 7. 2012
Jajže, Bože, strach veliký, padli Turci na Poniky!...

Poslednou zastávkou bol kostolík sv. Františka Assiského v Ponikoch (alebo v Ponikách, či ako sa to skloňuje?).

Ak sa zatúlate do týchto končín, určite zazvoňte v blízkom kapucínskom kláštore a požiadajte o prehliadku kostola. Je celý zreštaurovaný a plný nádherných starých fresiek, ku ktorým dostanete aj výklad - viac, alebo menej podrobný, ako si budete želať.
My sme sa dozvedeli veľa zaujímavého o histórii aj (alebo hlavne?) o interiéri a jednotlivých freskách. Niekedy sme sa nestačili diviť, koľko myšlienok dokázali starí majstri vniesť do svojich obrazov.

Ale teraz už nechám prehovoriť fotografie:

Kostol zvonka. Vľavo vidno drevenú zvonicu.

Interiér

Freska sv. Juraja z r. 1378

Krídlový oltár z dielne majstra Pavla.
Zaujali nás vyobrazenia na zadnej strane...

sv. Juraj...

a pod ním sv. Ondrej - naši patróni.

Minule (pred rokom) nás sprevádzal
takýto krásny, neskutočne pokojný a poslušný pes.

Cestou z Tatier - Špania dolina

12. 7. 2012

Druhá zastávka na ceste domov.
Toto miesto som si pamätala ešte zo študentských čias,  keď sme sa tu zastavili vrámci "terénnych cvičení". Vtedy som si sľúbila, že sa sem ešte musím vrátiť a všetko si poriadne popozerať. So školou sme mali len krátky čas, ale viem, že sme stihli vyjsť po krytých schodoch hore až ku kostolíku.

Aj teraz sme si vyšli hore po schodoch.
(Myslím, že je to slovenský unikát.)

Oltárik vnútri krytého schodiska.

Banícky vodovod -
privádzal vodu do štôlní,
aby poháňala banícke stroje.

Kostol ešte raz.

Ktorýsi svätý patrón baníkov - na baníckom orloji.

Banícky orloj - otvára sa a hrá každú celú hodinu.

Baníci usilovne pracujú - niektorí zavesení na lanách...

Niektorí na kolenách - prosia, žeby z bane vyšli živí.

Klopačka nad orlojom.
Musela som si spievať: "Vstávaj Honzo hore, na baňu klopajú..."

Touto šachtou sfáral okrem iných aj cisár Jozef II.

Plánik mesta.

Obdivovali sme aj tunajšiu architektúru.

Len babky paličkárky mi tu chýbali. Vtedy pred dvadsiatimi rokmi sedeli na námestí a turistom ochotne ukazovali svoje paličkárske umenie. Pracovali priamo pred našimi zrakmi. Asi aj tento pekný zvyk odvial čas...

Ale mám pečiatku z "pravej" Baníckej krčmy. :)

Cestou z Tatier - Važec

12. 7. 2012

Cestou z Tatier sme veru nešli rovno domov. Pozreli sme si hneď niekoľko zaujímavých miest.
Prvá zastávka bola vo Važci, kde je cintorín padlých nemeckých vojakov - najväčší na Slovensku. Je postavený s typickou nemeckou precíznosťou, všetky kríže na milimeter zarovnané, tráva vykosená ako na golfovom ihrisku, dotvorený krásnou slovenskou architektúrou a kulisou slovenských hôr. Nádhera.

To miesto vyžarovalo pokoj a pietu. Museli sme sa modliť za tých chlapcov, z ktorých mnohým ani nemá kto prísť na hrob. Však oni sa do vojny nepýtali, určite sa im nechcelo na smrť... a tak sme im venovali aspoň malé "Odpočinutie večné...".

Vysoké Tatry - aspoň na tri dni

10. - 12. 7. 2012 

Po asi týždni na chalúpke sme sa vybrali pozrieť po rokoch zase naše slovenské veľhory. Tentokrát iba na tri dni, presnejšie dve noci. Vzali sme so sebou aj 0novu krstnú mamu a vyrazili sme.

Prázdniny sa rozbehli...

Nestíham, nestačím, len sme prišli, hneď odchádzame...
Tak zatiaľ aspoň zopár obrázkov z "malého foťáku". Neskôr doplním zbytok. :)

Prázdninový čas sme trávili na chalupe...

Pozorovali sme úžasné západy slnka.

Takýto krásavec nám pristál na verande

A dlho si nás prezeral... :)

Prešli sme sa k Starohutskému vodopádu

Tentoraz zvrchu

Vodopád sme síce nevideli, ale dalo sa napr. loziť po skalách.

Odskočili sme si na pár dní do Tatier...

Naše kamzíča :)

Cestou späť sme si pozreli kostolík sv. Františka v Ponikoch a Španiu dolinu.

Vstávaj Honzo hore, na baňu klopajú...

Banícky orloj

Uväznení permoníci

Všetkým vám želám veľa radostných dní naplnených mnohými radostnými zážitkami.
Leti.

Yarn along - The Lord

Je streda, deň, kedy sa s Giny stretávame pri pletení (háčkovaní) a čítaní.

Ako som už spomínala, minulý víkend sme prežili takmer celý na novodokončenej verande. Aj v tých horúčavách bolo v jej tieni (a vo výške cca 700 m) príjemne. A veru príjemne sa tu aj háčkovalo.
Konečne som sa dostala k vypletaniu vzoru na záclonke. Už mám hotové prvé dve slová (a kúštiček z ovečiek). Pomaly sa neviem dočkať, kedy si hotovú záclonku budem môcť zavesiť na okno. Ešte veru chýba veľa stĺpikov. :)

Čítam ešte stále - Kroniky Narnie.
Dobrodružstvá lode Ranný pútnik som si prečítala hneď dvakrát za sebou, pretože som si chcela ešte viac uvedomiť tie mnohé symboly, čo sa v knihe nachádzajú. Sú to príbehy, ktoré milujem tým viac, čím viackrát ich čítam. Po nej nasledovala kniha Strieborná stolička (tiež si ju chcem prečítať hneď ešte raz) a Čarodejníkov synovec.
Mladý už má prečítané (zas a znovu) všetky diely Narnie a teraz sa (znovu) pustil do príbehov Karla Maya o Winnetou-ovi. :)

A čo čítate a pletiete vy? Ak chcete, nakuknite tiež k Giny, aby ste videli, na čom pracujú iní.