V Hronskom Beňadiku

Zase je tu víkend. A my sme už zdraví. Takže sme museli naplánovať nejakú cestu za zaujímavosťami a pôstnou duchovnosťou. Ako každý rok, aj teraz chceme cez Veľký pôst navštíviť niektoré slovenské kalvárie a v modlitbe si pripomenúť Ježišovu krížovú cestu. A keďže je teraz vyhlásený Rok milosrdenstva, môžeme Božiu nekonečnú lásku k nám osobnejšie precítiť pri prechádzaní cez "Svätú bránu milosrdenstva". Dnes sme prešli cez bránu v Hronskom Beňadiku.

Po krátkej modlitbe pri bráne sme si prešli aj krížovú cestu vedľa kostola. Tu v Hronskom Beňadiku sú jednotlivé zastavenia zobrazené len jednoduchými krížmi s číslom, ktoré sú pribité na stromoch okolo centrálneho kríža. (O kalvárii v Hronskom Beňadiku som už písala - v tomto článku. A TU môžete nájsť všetky články o našich výletoch na rôzne slovenské kalvárie.) 

Dnes ma zvlášť oslovilo Piate zastavenie - Šimon z Cyrény pomáha pánu Ježišovi niesť kríž.

Koľkokrát sa stretávam s ľuďmi, zvlášť seniormi, ktorí sú často smutní z toho, že sú už v mnohých veciach odkázaní na pomoc iných. Zvykla som si pri tomto zastavení pripodobňovať sa k Šimonovi - a vždy znovu sa rozhodovať pre pomoc blížnym. Ale dnes som si bližšie uvedomila postavu Ježiša. On - Boh - bol odkázaný na pomoc človeka. Bol tak slabý, že už nevedel sám uniesť svoj kríž. Museli mu pomôcť. A ani nie z lásky, ale z prinútenia. Aby nezomrel príliš skoro.

Odteraz budem vedieť povedať tým, ktorým budem pomáhať - veď práve týmto - svojou odkázanosťou na pomoc a starostlivosť iných ľudí ste podobní Ježišovi! Je to iste bolestná, ale vzácna! podobnosť s naším Vykupiteľom. Máte niečo spoločné!

Malá útecha? Asi ako pre koho. Kto veľmi miluje, túži byť podobný milovanému vo všetkom...

Želám vám požehnaný čas. A veľa lásky - vo vašom srdci i v ľuďoch, ktorých stretávate na ceste životom.

Srdce z levandule (a jarné prázdniny na chalúpke)

Niekoľko prázdninových dní sme po dlhom, dlhom čase prežili zase na chalúpke. Dobre bolo, aj keď počasie veľmi neprialo vonkovým aktivitám. Po slnečnom privítaní nás ani za dve hodiny prekvapila ukážková fujavica. Potom zase mrazivý zasnežený i keď slnečný podvečer - ani apríl by sa nemusel hanbiť za také počasie.

Užívali sme si teda vnútri. Spoločenské hry, sedenie pri ohni, výroba kŕmidiel pre vtáky, domáca výroba jogurtu... a konečne som zavesila toto biele srdce z levandule.

Srdce vlastne nie je celkom nové. Dá sa povedať, že je "recyklované", alebo skôr upravené z leta. Vtedy som spracovávala úrodu levandule a časť voňavých kvetov som popriväzovala na "korpus" z drôtu vytvarovaného do tvaru srdca. Výsledok bol krásny, voňavý, ale na dvere priťažký a po vysušení sa z neho trúsili kvietky a semienka. Nakoniec som ho zavesila na verande, kde robil parádu.

No po čase vonku levanduľa zoschla a stratila farbu. Kúpila som teda bielu farbu v spreji a skúsila srdiečkový veniec vylepšiť. Jednoducho som ho niekoľkokrát prestriekala na bielo. Farbou sa venček aj trochu spevnil, takže sa z neho už toľko netrúsi a medzičasom krásne vyschol a značne sa zmenšila jeho hmotnosť. Takýto vynovený sa môže spokojne vrátiť na "čestnejšie" miesto na vstupných dverách. Akurát musel chvíľu počkať, keďže cez advent a vianočné obdobie (až do predvčerajška!) tu kraľoval zelený vianočný veniec.

Skúšali sme aj po domácky jogurt variť. Bola som priam vo vytržení, keď som z periny (vraj sa jogurt najlepšie odstojí v perine so stabilnou teplotou) vytiahla poháriky so stuhnutým skutočným JOGURTOM. Ale chuťovo ma nenadchol. Dá sa. Ak má niekto prebytky mlieka, rozhodne to je cesta, ako ho spracovať. Ale pre mňa bol výsledok priveľmi jemný, chuťovo stále pripomínal obyčajné prevarené mlieko. Keď som ho nechala dlhšie v teple, bolo to trochu lepšie (kyslejšie) a primiešať príchuť (džem, alebo kakao) som zatiaľ neskúšala. Asi záleží na druhu jogurtu (jogurtovej kultúre), aj na kvalite mlieka (mali sme kúpené z "kravomatu").

Ale dožičili sme si aj nejakú tú prechádzku. Zima s jarou sa priam pretláčali.

Počasie bolo teda všelijaké... (Fotené v deň príchodu).

Privítalo nás nádherné "jarné" slniečko.

Ale už o dve hodiny sa vrátila ZIMA. 

A už ostala. Aj keď pod chvíľou sa objavilo aj slnko.

No a konečne vám prinášam obrázky včerajších kŕmidiel za denného svetla. Aj s hodujúcimi vtáčikmi. (Ale na fotke ich je málo, často prídu hodovať vo väčšom množstve. A keď všetko zjedia, hromadne sa presunú zase k susedom.)

A táto stvora ma teda riadne prekvapila. Pomýlila sa? Alebo je normálne, že húsenice lozia vo februári po snehu?

Želám vám krásny a požehnaný čas.
Letitia.

Kŕmim za svitu mesiaca

Dnes sa mi to tak pekne stretlo. U Florentýny som si vybrala piatkovú úlohu "Pomůžu zvířátkům" a v "našom pôstnom kalendári" sme mali na dnes Heslo dňa: Prinášať úrodu - s úlohou nakŕmiť zvieratá  / vtáčiky.

Veru, nápadov, ktoré som sa dnes chystala zrealizovať bolo hodne. Teraz počas jarných prázdnin sme pár dní na chalúpke, tak sa musím postarať o tunajšie vtáky - aby si zvykli k nám chodiť a neskôr zbierať hmyz, čo sa nám usadí na stromoch. Nachystala som im orechy, oriešky, lojové gule, zásobu slnečnicových semien i trochu ovocia. Snáď im to všetko pomôže prežiť mrazivé dni, ktoré nás ešte čakajú do príchodu jari, kým si vonku nájdu dosť živej potravy.

Pustila som sa do toho. Nachystať všetko potrebné, rozlúskať orechy... Niektoré orechy som len načala a zavesila na strom, nech si ich vtáky samé vyberajú. Vylúskané jadrá som naplnila do prázdnych sieťok po vyjedených lojových guliach. Pre jabĺčko som vyrobila záves z drôtu, z ktorého sa dúfam bude vtákom pohodlne obhrýzať. Inšpirovala som sa na pintereste (link, link, link) A semienka slnečnice bolo treba nasypať do pripravených "veľkorozmerných" kŕmidiel. To aby im zásoba vydržala aspoň nejaký čas, aj keď tu nebudeme.

Prípravy vnútri

Už sa to nesie!

Výrobu tohto drôtového stojanu na jabĺčko som si zvlášť užívala. 

Dlho som to chystala - aj sa nám zatiaľ zotmelo. 

Iný typ držiaka na jablko

Ale najväčšiu radosť mám z tohoto. 

Zásobník na semená z plastovej fľaše. 

Výrobu zásobníka na semená z plastovej fľaše som už opisovala pred pár rokmi. Potrebujeme len - plastovú fľašu, nožnice, kúsok špagátu a niečo na ozdobenie. Tentoraz som zdobila (a zároveň začistila vystrihnutý okraj, aby sa vtáčiky neporanili) kúskom špagátu prilepeným tavnou pištoľou. Fľašu môžeme zavesiť na špagátik uviazaný okolo jej hrdla, ale ja som urobila dieru do vrchnáčika, ktorou som prevliekla drôtený háčik. Keď budem dosýpať zrnká, alebo budem chcieť kŕmidlo vyčistiť, môžem jednoducho odskrutkovať fľašu z vrchnáka, ktorý ostane zavesený na strome.

Večer sme ešte "pomohli" jednej potulnej "šelme". Potešila sa. :)

Ešte posledný obrázok - za svitu mesiaca:

Posledný obrázok - za svitu mesiaca.

Želám vám pokojné predjarné dni. A užite si príjemný víkend v kruhu tých, ktorých máte radi.