Všetky farby - február

.

Znovu som sa pokúsila spolu so Sonjou zachytiť krásu stvorenia. Tentoraz je to v skromnej zamrznutej farebnosti.

Ešte sa len učím, ako vyrobiť koláž. Používam program Picasa a zatiaľ viem využívať len automatiku. Ak má niekto viac skúseností a chcel by mi poradiť, ako lepšie upraviť kolážový obrázok, vaše rady privítam s otvorenou náručou. :)

Radostné dni a krásny marec vám želám.
Leti.

PS: Nezabudnite mi poslať vaše kŕmidlá. Záver súťaže sa blíži!

Popolcová streda a náš pôstny "adventný" kalendár

Včera sa nám začalo ďalšie obdobie liturgického roka - pôst. Aby sme si ho lepšie uvedomili a prežili, aby nám nepretieklo pomedzi prsty bez úžitku, snažíme sa o niektoré rituály, ktoré nám sprítomňujú a viac približujú to, čo si chceme pripomenúť.

Našla som zaujímavé zahraničné stránky s množstvom nápadov na prežívanie liturgického roka s deťmi. Napr: dawnathome.typepad.com/ash_wednesday_1.html
showerofroses.blogspot.com/jesus-tree.html

ponderedinmyheart.typepad.com/a-little-late-for-lent.html

ponderedinmyheart.typepad.com/settling-into-lent.html

http://deti.vira.cz/

Nenechajte sa odradiť tým, že sú väčšinou písané po anglicky. Ani ja si s angličtinou netykám, ale na pochopenie mi stačil google-prekladač a obrázky. 

Krásny kalendár na tento rok, ktorý by deťom priblížil čas "čakania na Veľkú noc" je napr. tu: http://ponderedinmyheart.typepad.com/lenten-calendar-.html . Je nakreslený ako cestička na Kalváriu (skoro by som mala chuť vziať človečkových panáčikov a kocku a zahrať sa).  Môžete si ho vytlačiť a hneď môžete vyfarbovať jednotlivé dni, ktoré už sme prežili. Prípadne ich označovať nálepkami a pod.


Ale my už sme "veľkí" a chcela som niečo, čo nám pomôže lepšie prežívať modlitbu a Božie Slovo, ktoré nám Cirkev na tento čas predkladá. Preto som zvolila podobnú formu ako pri adventnom kalendári (samozrejme bez sladkostí!).

Z dverí nám visia pre zmenu fialové stužky, na ktoré budeme postupne každý deň pripínať obrázky vystihujúce myšlienku z Evanjelia na ten deň.

V strede dverí visí veľký biely kríž. Naň budeme postupne lepiť kvetinky vždy keď urobíme nejaký skutok lásky, alebo sebazaprenie. Chceme sa tak aspoň trochu spojiť s krížom Nášho Pána, aby spolu s Ním zomrel starý človek v nás, a aby sme s polu s Ním vstali k novému Životu.

Popolcová streda: 

Páči sa mi zvyk byť v tento deň označená na čele znakom z popola. Má to hlboký symbolický význam. Nie je to len pripomienka "ničotnosti" človeka a upozornenie, že nie na zemi si máme budovať svoje šťastie (však to sa skôr, či neskôr rozpadne na prach). Zároveň to vnímam ako znak, ktorým budú označení tí, ktorých na konci vekov anjel smrti ušetrí. Nie, žeby nás nejaký "fľak popola" zachránil, ale je symbolom, ktorý nám pripomína, komu chceme patriť.

Tento rok sme sa nezúčastnili sv. omše, ale konečne sa mi podarilo zrealizovať sen, ktorý si pestujem už mnoho rokov. Urobili sme si doma vlastný popol (z poctivo opatrovaných vlaňajších halúzok, od Kvetnej nedele). Bol to zaujímavý experiment, aj keď sa nekonala očakávaná "vatra", pretože halúzky akosi nechceli horieť. Ledva sme "vyrobili" trošičku popola na označenie našich čiel.

Nakoniec sa ako-tak podarilo a všetci sme sa navzájom pooznačovali. Zbytok popola sme vysypali do misky v tvare srdca so zemou. Necháme ju vystavenú po celú pôstnu dobu, aby nám pripomínala, že Boh stvoril Adama zo zeme, ale po prvom hriechu bola zem prekliata, takže z nej len s námahou získavame úrodu. Aj naše telo musí zomrieť a vrátiť sa do zeme, preto chceme premáhať hriech a naše slabosti a spájať sa s Tým, ktorý zvíťazil nad smrťou.

Preto je hneď vedľa košík s pripravenými kvietkami = našimi skutkami lásky a milosrdenstva i sebazaprenia.

****

Pokojný pôstny čas a radostnú prípravu na Veľkú noc želám aj vám všetkým.
A nech vo vás stále žije nádej, že po Bielej sobote príde Veľkonočné ráno.


Letitia.

Marec - mesiac vtákov

Nebojte, ešte stále máme február - ale marec (a jar) sa už blíži!

Neviem, či sa to ešte nosí, ale v čase keď som chodila do školy, plagáty zdobiace moje okolie sa nikdy nevedeli dohodnúť, či je marec mesiacom knihy, vtákov, alebo úcty k starším. Každopádne zima bude o chvíľu na odchode a namiesto kŕmidiel budeme vyvesovať vtáčie búdky, aby sme našim operencom pomohli pri hľadaní stále nedostupnejších miest na hniezdenie.

Ale dovtedy ešte nezabudnite odfotiť svoje kŕmidlá a poslať mi obrázok (alebo link na článok, ak ste o kŕmení vtákov písali na svojom blogu). Pravdaže poteší aj zopár slov, ktoré pripíšete.
Pretože v marci už uzavrieme našu súťaž /výstavku vtáčich kŕmidiel a ukážeme si, čo všeličo ste pre vtáky pripravili vy.

Ilustračný obrázok z pred-pred-pred-minulej zimy.

Zopár obrázkov som už dostala ale rada by som ukázala aj to "vaše".
Vôbec nevadí, ak vaše kŕmidlo nie je nijak výnimočné. Možno len nasypete pár zrniek na parapet okna, alebo ste nechali zopár jabĺčok na strome pre drozdy... Každý spôsob môže inšpirovať a povzbudiť ostatných. A vôbec sa nemusíte trápiť, ak sa vám nedarí zachytiť kŕmidlo aj s vtákmi - aj bez nich vám uveríme, pre koho ste ho nachystali. ;)

PS: Ak máte akýkoľvek problém s odoslaním obrázkov, ozvite sa (na mail, v komentároch...) a niečo spolu vymyslíme ;)

Jednoduché šišky - pre Gabi ;)

Podávam recept v originálnom znení, tak ako som ho čítala v Slovenskej ľudovej kuchárke po mojej babičke - aj s pôvodnou gramatikou. (Moje poznámky a skúsenosti som dopísala nižšie.)

525. Jednoduché šišky

Smiešame vo väčšej mise 1/2 litra vlažného mlieka, 2 žĺtky, 5 kociek cukru, 2 dkg kvasníc a trocha soli. Pridáme toľko múky, koľko si žiada. Cesto musí byť redšie, dobre ho vypracujeme vareškou a necháme nakysnúť. Rozvaľkáme na vymastenej doske a necháme ešte raz nakysnúť. Potom vykrajujeme a vykrojené necháme ešte raz kysnúť. Vypekáme v hojnej masti pod pokrievkou, obrátime na druhú stranu a teraz pečieme už bez pokrievky. Vyberieme drótenou lyžicou a hneď posypeme vanilkovým cukrom. Podávame ich horúce s rozohriatym rozriedeným marhuľovým, malinovým alebo ríbezľovým lekvárom.


A teraz postup, ktorý som použila ja
(predsa len trochu zmenený) :

Skúsila som menšiu dávku, takže som zmiešala (len) 1/3 litra mlieka, 2 žĺtky, 3 lyžičky kryštálového cukru, pol kocky kvasníc (soľ som zabudla) a cca 1/2 kg polohrubej múky. Vypracovala som vareškou redšie cesto - ale zase nie príliš, aby sa dalo vaľkať. Nechala som vykysnúť cca hodinu.

Potom som cesto vyliala na hrubo pomúčenú dosku a vyvaľkala na cca 2 cm hrúbku (asi trochu menej). Vykrájala pomocou pohárika kolieska, ktoré som nechala ešte cca 20 minút kysnúť.

Kolieska sme vyprážali vo väčšom množstve oleja najprv z jednej strany, potom z druhej (pokrievku sme vôbec nepotrebovali). Ja som vkladala kolieska do oleja s pomocou plochej varešky, aby olej neprskal a Gaudi obracal a vyberal. Vždy som na spodnej strane vytlačila jamku, do ktorej sme potom naložili džem. V horúcom oleji šišky krásne napuchli.
Ešte horúce sme ich posypali práškovým cukrom. So šípkovým džemom boli výborné.

******

S týmto receptom som sa zapojila aj do súťaže Vraž do toho kopu lásky u Lenky včelky.

Už sa fašiang kráti...

...už sa nenavráti.

Máme tu posledný fašiangový víkend, najbližšia streda je už Popolcová.
Aby sme si viac uvedomili toto striedanie liturgických období, rozhodla som sa, že skúsim upiecť tradičné fašiangové šišky.

Odkrojky sme tiež vypražili - a boli veľmi dobré. :)

Vždy som kysnuté cesto tak nejako ignorovala, možno som sa ho bála. No a šišky mi ani nijako zvlášť nechutili, keď som sa k nim náhodou dostala. Takže som sa o podobné kúsky veľmi nesnažila. Až teraz - neviem, čo mi to vošlo do hlavy, ale som rada.

Šišky sa podarili. A ako som sa ich "bála", tak som zistila, že je to vcelku jednoduché. Len pri samotnom vyprážaní je dobré ak sú dvaja - s najdrahším sme si to patrične užívali. ;)
A čo sa týka chuti - vôbec neboli tak mastné, ako poznám napr. z obchodu.  Bola som až prekvapená, ako do mňa (do nás všetkých) padali. Na to, že by som si mohla urobiť "obrázok na pamiatku" som si spomenula až keď ich ostalo už len pár.

Recept som našla v kuchárskej knihe po mojej babičke. Bol na strane 170 medzi ostatnými fašiangovými jedlami. Recept mal nadpis "Jednoduché šišky" - myslím, že ma povzbudil aj ten názov - a potešilo ma, že sa do cesta nedáva žiadny tuk. Aj preto je výsledok menej mastný.

Všetkým vám želám radostnú nedeľu a užite si posledné fašiangové dni.
Leti.

Yarn along - pletieme spolu 2

Týždeň ubehol ako voda a je tu ďalšia streda - a ďalšie stretnutie "priadok" u Ginny.

Nakoniec som podľahla. Niektorá z vás (už si ani nepamätám ktorá to bola) v poslednom čase ukazovala svoj nový obal na mobil, čo si uháčkovala. A mňa sa zmocnila neodolateľná túžba ten svoj telefón "obliecť" tiež. Už som našla na displeji škrabanec od kľúčov, tak nech sa neničí ďalej. Obal bude úplne jednoduchý - len také vrecko so šnúrkou.

Pohľadala som teda posledné zvyšky veselej žlto/oranžovej priadze a pustila som sa do práce. Za "chvíľku" som mala hotovo, len šnúrka, ktorú si pripevním k okraju kabelky aby som ho rýchlejšie vylovila, ešte nie je dosť dlhá.

A čo čítam?
V sobotu, keď som chcela synovi rozprávať o zjaveniach v Lurdoch, uvedomila som si, koľko podrobností som už pozabúdala. Rozhodla som sa, že si o tom musím znovu prečítať.

Hneď na druhý deň - v nedeľu mi švagriná požičala knihu Život svaté Bernadety od René Laurentina. Najskôr mi kniha pripadala trochu suchá, faktografická. Spomínala som si na skoro rozprávkový (alebo skôr románový) príbeh, čo som čítala kedysi v mladosti. Ale po chvíľke ma vtiahla a čerpám z nej veľa pokladov.
Podelím sa s vami aspoň o jednu vetu, ktorá ma zatiaľ najviac oslovila.
Bernadeta žila vo svojej mladosti v naozaj ťažkých a chudobných podmienkach. Ale nikdy sa nesťažovala, hovorievala:

"Keď to Pán Boh dopustí, nesmie sa človek sťažovať."

Tá myšlienka mi pripomína, že často vnímame niečo ako ťažké, ale môžeme mať istotu, že dobrý Boh, ktorý nás má rád, to dopustil a On vie prečo. Nedal by nám nič, čo by nemalo zmysel. Budem sa snažiť si túto myšlienku pripomínať vždy, keď mi bude smutno, alebo keď sa budem nad niečím trápiť.

Príspevok zdieľaný na Small Things

Valentín trochu inak

Nemám rada húfne prispôsobovanie sa módnym trendom. Podľa toho by som mala úplne odmietať to šialenstvo okolo "sviatku zaľúbených", čo k nám vtrhol z Ameriky asi hlavne pomocou obchodných reťazcov. "Našťastie" máme v blízkosti tohto dátumu svoje vlastné sviatky a výročia.
No chcem sa s vami podeliť o pár myšlienok, ktoré môžu byť zaujímavé pre všetkých:

Oslava manželstva:
V médiách, obchodných domoch a vôbec v "modernej" západnej kultúre často vyznieva tento sviatok ako "sviatok zamilovaných" - t.j. propagujúci voľný sex a vzťahy založené na telesnej príťažlivosti. Ale odkaz svätého Valentína nám ukazuje práve hodnotu vernosti a sviatostného manželstva. Asi každý pozná legendu, podľa ktorej svätý Valentín podstúpil mučenícku smrť preto, že napriek cisárovmu zákazu tajne vysluhoval mladým ľuďom sviatosť manželstva.
Teda jeho odkazom nie je oslava citu zaľúbenosti, ale vernosť - svojmu partnerovi, svojej rodine, a tiež Bohu.

Asi aj preto je tento týždeň označený ako Národný týždeň manželstva, kedy sa v regiónoch konajú rôzne akcie a zľavy pre manželov. 

Oslava lásky:

K tomuto dňu sa viažu rôzne zvyky - asi viac pestované v západných krajinách, odkiaľ tieto oslavy pochádzajú. Ľudia sa dnes snažia prejaviť svoju lásku tým, na ktorých im záleží. Aj priateľom, členom rodiny, známym.... Ale je tu ešte Niekto, kto nás má naozaj veľmi RÁD. Záleží mu na nás, a každý deň nás obdarúva množstvom malých i veľkých darov. A určite nám posiela aj zvláštne prejavy svojej lásky - mohli by sme povedať "zaľúbené odkazy", alebo "valentínky". Ide len o to, či si ich všimneme. 

Preto som sa rozhodla založiť novú tradíciu. Na jednej stránke som našla veľa možností ako sledovať mnohé dary a potešenia, ktoré každý deň dostávame, aby sme na ne nezabudli. Vybrala som si možnosť zapisovať si denné potešenia do miniknižočky na jeden týždeň. Vytlačila som zápisník pre každého člena rodiny. (PDF si môžete vytlačiť aj vy)
Uvidíme, ako sa nám bude dariť. Aj takto by sme mali rásť v láske, radosti a vďačnosti. 

Jedna z mojich dnešných radostí. :)

A oslavovali sme aj narodeniny. :)

Želám vám, aby ste vždy nachádzali dôkazy lásky od toho, na kom vám záleží.

Letitia. 

Sviatok (nielen) našej Matky

Pohľad do kalendára nám pripomína, že je vhodný čas oslavovať. Príležitostí máme hneď niekoľko, a to ani nepočítam skomercionalizovaný sviatok sv. Valentína.
V prvom rade na dnešný dátum pripadá sviatok Panny Márie Lurdskej. Spomínam si, ako sme si kedysi, keď sa moja dospelosť ešte len rodila, čítali na prvých tajných stretkách z knižky o svätej Bernadete. Vynorili sa mi tie spomienky dnes pri návšteve Lurdskej jaskynky v Bratislave na Hlbokej.
A prečo sme sa tam vybrali?

Keď sme obaja (ja a môj najdrahší) už vedeli, že chceme prežiť svoj život spoločne, hľadali sme vhodný dátum svadby. A takisto dátum zásnub. Naša láska a dôvera k našej nebeskej Matke nás viedla vybrať si dátum, ktorý by tiež naznačoval, že náš vzťah a našu budúcu rodinu chceme zveriť pod jej ochranu. Preto oslavujeme výročie zásnub práve v blízkosti tohto sviatku - 13. februára. Dnes sme teda oslávili hneď dva sviatky - jeden tak trošku v predstihu (však aj v pondelok si ešte určite niečo navzájom nachystáme ;) ).
A keď už spomínam 13.2., pozrime sa ešte o deň ďalej: 14. februára prišiel na svet "plod našej lásky". Aj za neho sme dnes ďakovali a o jeho ochranu prosili.

Chodievali sme sem už za socializmu. Vždy na sviatok Panny Márie, alebo na prvú sobotu v mesiaci sa mladí vybrali spoločne hore Hlbokou - popred sídlo štátnej bezpečnosti - až k svojej Matke. Tu sa pomodlili, zapálili sviečky, zaspievali... A šlo sa zase domov - v tichu i veselo, pokojne a radostne.

Steny kol-dokola lemujú mramorové votívne (ďakovné) tabuľky: "Vďaka", "Danke", "Halából"... Niektoré už hodne poznačené zubom času ešte z predminulého storočia, iné celkom čerstvé označené dátumom z roku 2010, či 2011.
Sochu Panny Márie dala osadiť do jaskynky v bývalom kameňolome grófka Gabriela Szápáryová po návrate z púte do Lurd. Od tých čias sa tu stretávajú mnohé modlitby. A mnohé-mnohé vďaky.

Zaujímavé podrobnosti o tomto mieste nájdete napr. tu: 
http://kultura.sme.sk/c/3721165/v-bratislave-predstavili-dokument-o-historii-lurdskej-jaskynky-na-hlbokej.html
Alebo v knihe, ktorú napísal v roku 2005 náš nový pomocný biskup Jozef Haľko. (http://www.zaex.sk/knihy/kniha/1124/Jozef-Ha%C4%BEko-Dejiny-lurdskej-jaskyne)

Od jaskynky sme sa vybrali späť inou cestou - cez Horský park a ďalej trolejbusom okolo bratislavského hradu a parlamentu.

Cestou sme stretli aj apoštolskú nunciatúru
a veľvyslanectvo svätej stolice na Slovensku. 

Cesta cez Horský park bola krásna. Ale viac sme sa kochali, než foitli...

Obdivovali sme vtáčie kŕmidlá, ktoré tu ktosi umiestnil...

... aj zamrznutý potok.

A v potoku zamrznutú ľadovú jaskynku. :)

PS: Ak by ste chceli  osláviť sviatok Panny Márie Lurdskej so svojimi deťmi, veľa rôznych aktivít a inšpirácií som našla na stránkach showerofroses.blogspot.com. 

A až večer mi napadlo, že by mohlo byť zaujímavé vytvoriť jaskynku z ľadu. Myslím, že v tomto mrazivom období by sa ľadová jaskynka vonku pekne vynímala. Škoda, dnes už to nestihneme - ale možno o rok... ;-)

Možnosti na výrobu ľadovej jaskynky:
1. tip: Dať zamraziť ľadové kocky a jaskynku postaviť z nich. Ako lepidlo poslúži voda.
2. tip: Nájsť vhodnú nádobu, ktorá by mohla slúžiť ako forma. Prípadne vymodelovať formu z nejakej modelovacej hmoty a do nej naliať vodu, ktorú potom necháme zamrznúť.
3. tip: Vymodelovať jaskynku zo snehu. 

On je živý - obrázky z Nitry.

3.- 5. 2. 2012

Takto sme tam vyhrávali... 

Mám veľmi rada hudbu komunity Emanuel. Niekedy mám pocit, že nepočúvam nič iné. A teraz sme si ju mohli užiť do sýtosti - na ranných chválach, cez sv. omšu, i počas tzv. večera milosrdenstva - čo je asi "najhlavnejšia" časť celého víkendu.

Tentoraz sa večer začal scénkou na motívy knihy Jób prevedené do súčasnosti. Bol to veľmi silný príbeh doprevádzaný sugestívnou hrou na husle. Ak by som mala zhrnúť hlavnú myšlienku, bola to táto: Boh nám dáva novú nádej.
Nádej nášho novodobého Jóba znázorňovala biela ruža uložená vo váze na stole. Spočiatku sa mu darilo a žil šťastne so svojou rodinkou. Ale keď po čase o všetko prišiel, prikradol sa zlý a jeho bielu ružu zničil. No Pán bol stále s ním a dal mu novú nádej (novú ružu). Neopravil tú starú, nevrátil mu jeho pôvodnú nádej ale Jób dostal nádej novú - pravú, čistú...

Táto myšlienka ma veľmi oslovila. Často sa modlíme za naše potreby aj za naše túžby. A často máme celkom konkrétnu predstavu, čo by sme chceli dostať. Chceli by sme, aby Pán napĺňal NAŠU nádej, ktorú sme si vysnívali. Ale On má pre nás často niečo lepšie, niečo väčšie, niečo, čomu väčšinou nerozumieme a nevieme si to ešte priať. Ale nakoniec pochopíme, že Jeho dar nekonečne prevyšuje naše priania.

Ježiš povedal: "Proste a dostanete, klopte a otvoria vám..." A tak prosíme...
Ale nikdy nepovedal: "Proste a dostanete presne to, o čo ste prosili" ani nepovedal "Klopte a za dverami bude ten/to, čo očakávate". Ale môžeme sa spoľahnúť, že nám dá dobré dary. Však prečo by milujúci otec nedal svojim deťom to najlepšie... Aj keď to tak z ľudského hľadiska niekedy vôbec nevyzerá.

Potom nasledovali dve svedectvá - ľudí, ktorí prišli naozaj o veľa. Boli skutočne nešťastní (Kejt v jednom svojom príspevku spomína pukajúce srdcia - týmto ľuďom naozaj srdcia pukali). Ale Pán ich potešil. Dal im novú nádej, nový zmysel, pokoj i radosť do života. A oni sami sa teraz stali veľkým darom pre druhých ľudí.

A konečne nasledovala tichá chvíľka s Pánom. Pri vystavenej sviatosti oltárnej, pri meditatívnych piesňach, pri Božom slove...
Kto chcel, mohol si prísť po požehnanie od kňaza, alebo poprosiť o modlitbu v "skupinke milosrdenstva". V košíku čakali čierne kamene - aj ja som si jeden vzala a odniesla ho k Ježišovym nohám. Ten kameň symbolizoval všetko to, čo nás ťaží a trápi. A hneď som si z druhého košíka vzala na lístočku Božie slovo. Ušiel sa mi krásny úryvok z 29. žalmu: "Pán dá silu svojmu ľudu, Pán požehná svoj ľud pokojom."

Na záver prechádzal kňaz s monštranciou po celej hale a požehnával ľudí zblízka. Mám veľmi rada túto chvíľu, zdá sa mi, že vtedy Ježiš vysiela mocné lúče svojej lásky do srdca každého človeka.

Ale to už sa blížila jedenásta nočná hodina. Po uložení sviatosti oltárnej a zaspievaní poslednej piesne nasledovali ešte krátke oznamy o ubytovaní a začiatku zajtrajšieho programu a v tichosti sme sa rozišli na svoje lôžka. I keď niektorí sa ešte presunuli do blízkeho(?) kostola, aby pokračovali v adorácii.

Aj strop haly niekoho inšpiroval pri modlitbe.
Myslím, že šlo o to, aby sme boli napojení na Krista
tak, ako sú tieto žiarovky napojené na elektriku. Inak by (sme) nemohli svietiť.

V sobotu poobede boli tzv. križovatky -
(menšie prednášky spojené s diskusiou) na tieto témy. 

My sme sa zúčastnili tretej križovatky - Kresťanské hodnoty v demokratickej spoločnosti. Dozvedeli sme sa veľa o súčasnej kríze, o tom, že je to "normálne" a očakávané. V každej spoločnosti prebieha tento cyklus: sloboda -> bohatstvo -> chamtivosť -> ... (nepamätám si všetky stupne) ... -> otroctvo -> ... -> odvaha -> sloboda...
Dozvedeli sme sa, že finančná kríza je len vrchol ľadovca, ale dôležitejšia je všeobecná kríza našej spoločnosti. Počuli sme aj o tom, prečo by štát nemal preberať zodpovednosť za veci, ktoré majú prirodzene fungovať v spoločnosti / rodine - starostlivosť o deti, o starších a nevládnych, vzájomná solidarita a pomoc núdznym... S tým následne súvisí nižšia pôrodnosť a stále ťažší spôsob ako zabezpečiť dôchodky pre zvyšujúci sa pomer dôchodcov k pracujúcim.
Bolo toho veľa, ale to už by bol tento post pridlhý. Možno sa k tejto téme ešte niekedy vrátim. Ale ešte si neodpustím jednu myšlienku:

"Ak mimo tohto sveta nič nie je, potom sme jediný živočíšny druh, ktorý prichádza na svet s nesplniteľnými túžbami."

Impulz na hlavnú tému stretnutia.
Tentoraz pre všetkých. 

Obe časti prednášky (v sobotu aj v nedeľu dopoludnia) boli veľmi zaujímavé a silné. Dúfam, že sa mi podarí spísať podrobnejšie, čo ma v nich zachytilo, aby som sa s vami o to podelila. Bolo toho ozaj veľa...

A zase hudba. Tentoraz celkový pohľad - aj so spevákmi.

Pohľad na zaplnenú halu.

Počas svätej omše

Premietané slová piesne

A tu k nej máte aj melódiu (zatiaľ len po francúzsky):

MP3 - Ton nom Emmanuel
A tu si môžete kúpiť CD-čko

Ak uprednostňujete YouTube.

Yarn along - pletieme spolu

Neviem, ako by bolo treba správne preložiť tento anglický názov. Súvisí s priadzou (pletenie, háčkovanie) a s príbehom.
Ginny sa rozhodla podeliť s ostatnými o to, na čom pracuje a čo práve číta. Každý týždeň vždy v stredu organizuje párty, kde sa blogerky delia o svoju prácu a svoje myšlienky. Aj mne sa zapáčila táto myšlienka, tak sa skúsim pridať. Aspoň tento jeden krát, uvidíme, ako to pôjde ďalej.

Veru, neviem, kedy sa dostanem k práci na niečom inom, než sú záclonky na chalúpku. Dve už sú hotové, ďalšie dve čakajú... Dala som si za cieľ, že do roka by som mala obháčkovať okná na prízemí. Alebo aspoň v prednej izbe. Pri mojom tempe záclonka za dva mesiace mi to akurát vyjde, ak odpočítame sviatky a prázdniny, keď sa práca spomalí až zastaví. 

Prvé dve záclonky mali abstraktný vzor - pravidelne rozložené zjednodušené kvietky (môžete ich vidieť už na okne V článku o prvých záclonkách a o trojkráľových zvykoch). Teraz som sa pustila do výroby vtáčikov. Uvedomila som si, že nemusia byť nutne všetky záclony rovnaké, a to zistenie na mňa zapôsobilo oslobodzujúco. Už sa teším, až mi budú vtáčiky čvirikať na okne. Potom sa chystám urobiť pre zmenu ovečky. ;-)

A čo čítam? V Nitre (na OJZ) som sa zastavila pri stánku s knihami. A zaujala ma jedna útla knižočka s podtitulom "Rozsievač radosti". Bola o svätom Filipovi Neri. Nuž, keďže už od svojej mladosti cítim úlohu rozsievať radosť všade kde budem ako svoje osobné povolanie, nemohla som ju tam nechať bez povšimnutia. A tak teraz čítam o svätom Filipovi. Priznám sa, že Filipa Neri som vlastne vôbec nepoznala, len podľa mena a tak sa mám teraz od neho veľa čo naučiť. 

Majte sa krásne a nech sa vám darí to, na čom práve pracujete. Radostný deň!