Putovanie za sv. Jozefom

Prajem vám požehnané dni, priatelia. 

Možno viete, že tento rok je "zasvätený" sv. Jozefovi, manželovi Panny Márie a pestúnovi Pána Ježiša. Jozef sa na zemi staral o Krista ako jeho zákonitý otec. A pápež František vyhlásil rok 2021 za Rok Sv. Jozefa. Mesiac marec je považovaný za mesiac sv. Jozefa už od dávna. A tak som sa rozhodla, okrem iného, uctiť si tento mesiac Jozefa aj nejako špeciálne. 

Rada sa "modlím nohami", tak som sa rozhodla za sv. Jozefom putovať. Pozrela som do "múdrych kníh" (A. Sopušková, A. Trebatický: Svätci bratislavských chrámov, domov a námestí) a vypísala som si, kde sa v Bratislave dá nájsť zobrazenie sv. Jozefa. Našla som informáciu o kaplnke sv. Jozefa na Hlbokej ceste (obr.1, obr.2, blog) a okrem sôch a obrazov vnútri viacerých bratislavských kostolov boli tri sochy prístupné aj zvonka. Keďže kostoly máme kvôli lock-downu zatvorené, sústredila som sa na exteriérové sochy. Sú tri: Na vchode kláštora Alžbetínok, na fasáde kostola Trinitárov (tzv. Trojičný kostol) a na Dóme sv. Martina. Vyšla mi z toho pekná prechádzka, alebo ak chcete púť. 

Domáca alchýmia: Vanilkový cukor

Radostný deň vám všetkým želám! 

V pondelok Veľkého týždňa sme mali v pôstnom kalendári čítanie o Márii, ktorá vyliala nádobu s drahým voňavým olejom Ježišovi na nohy a utrela mu ich svojimi vlasmi. Niektorí sa na ňu osopovali, že tak mrhá drahým olejom. Mohla ho predať a peniaze rozdať chudobným... Ale Ježiš jej skutok ocenil. Ona jediná pochopila, čo im v posledných dňoch hovoril. Že "Syn človeka musí trpieť, predstavitelia synagógy ho budú mučiť a zabijú ho. Ale tretieho dňa vstane z mŕtvych." Učeníci nechápali. Ale Mária počúvala svojim srdcom. A srdce jej dnes kázalo urobiť pre Ježiša niečo výnimočné. Skutok, o ktorom sa bude hovoriť vždy, keď sa bude ohlasovať Evanjelium. (Celý príbeh: Jn 12, 1-11)

Moje malé radosti (5. 3. - 19. 3.)

Aj dnes vám želám radostný deň! A aj dnes sa s vami chcem podeliť o niektoré radosti a dary, ktoré som nedávno dostala.

Je veľa vecí, ktoré mi chýbajú. Ale je tiež veľa vecí, za ktoré môžem byť stále vďačná. 

A viete čo? Zistila som, že keď ďakujem, chmúry sa rozplývajú. Keď nachádzam dary, ktorými som každý deň obdarovaná, už nemám čas trápiť sa tými, ktoré nemám. Aj mňa často prepadnú smutné myšlienky po veciach, ktoré teraz nemôžeme. Ale keď sa rozhodnem dôverovať tomu, ktorý nás tak nekonečne miluje (tak veľmi, že sa neváhal kvôli mne nechať pribiť na kríž!), tak viem, že dostávam len to najlepšie. Aj keď to tak niekedy zvonku (odtiaľto "zdola") nevyzerá!

Výhľad z nášho balkóna

A teraz už vám ukážem niektoré z mojich darov: 

Kvetná nedeľa

Včera bola Nedeľa utrpenia Pánovho alebo Kvetná nedeľa, v niektorých krajinách známa ako Palmová nedeľa. Ňou sa začína Veľký týždeň, kedy si veľmi intenzívne pripomíname všetky udalosti umučenia Pána Ježiša od slávnostného vstupu do Jeruzalema, cez Poslednú večeru, jeho zajatie, odsúdenie a umučenie až napokon v nedeľu (či už v sobotu po zotmení) oslávime jeho slávne vzkriesenie. 

Ale teraz si pripomíname predovšetkým jeho príchod do Jeruzalema. 

Datlová palma vypestovaná zo semienka od Vianoc 2016

 

Krížová cesta v "Modrom kostolíku"

Pohľad na hlavný oltár v bratislavskom "Modrom kostole"

Prajem vám pokojný pôstny čas. 

Tento rok je aj pôstne obdobie iné ako po minulé roky. Kvôli proti-kovidovým opatreniam nemôžeme robiť mnohé aktivity na ktoré sme boli zvyknutí. Napríklad ani stretávať sa v kostole pri spoločnej modlitbe krížovej cesty. Ale som vďačná, že namiesto fyzickej prítomnosti v chráme sa môžeme každý piatok stretávať aspoň v on-line priestore a spoločne s inými členmi našej farnosti sa modliť krížovú cestu spojení cez obrazovky počítačov [piatok o 19:00 - tu]. 

Duchovne sa vždy prenesieme do nášho kostola a pripomíname si výjavy "našej" krížovej cesty. 

Krížová cesta v "Modrom" kostole sv. Alžbety Uhorskej

Čriepky radosti (20. 2. - 6. 3.)

Radostný deň vám želám! 

Už akosi dlho som sa s vami nepodelila o moje radosti a dary za ktoré som vďačná. Tak vám dnes ponúkam aspoň maličký výber niektorých milých vecí, ktoré som dostala v poslednom čase. 

 

Kalvária Pernek - Tri kríže

14. marec 2021

Radostnú nedeľu vám želám. 

Dnes je Smrtná nedeľa - deň, keď sa v kostoloch (a aj u nás doma) zahaľujú kríže. Pretože Veľká noc sa už blíži. O dva týždne na Veľký piatok sa kríž zase odhalí, aby sme si naplno uvedomili veľkosť Ježišovej obety. 

Ale teraz sa chcem s vami podeliť o náš výlet / púť z minulej nedele. 

Krížová cesta - Lamač

   

Želám vám pokojný deň. 

Už zase je piatok a to je deň, kedy sa s vami delím o obrázky z niektorej externej krížovej cesty, ktorú sme nedávno navštívili. Tento rok veľmi radi chodievame do lesa nad Lamačom, kde nadšenci vytvorili jednoduché zastavenia krížovej cesty z kameňov. V závere tejto trasy pred pár rokmi Lamačania postavili veľký dvojkríž na pamiatku výročia príchodu svätých Cyrila a Metoda na Slovensko. 

O tomto mieste som už písala minulý rok [link]. Ale mám chuť ukázať vám aj nové tohoročné obrázky, pretože sa tu cítime veľmi príjemne. Zvlášť v tejto dobe, keď je príroda v okolí Bratislavy priam preplnená ľuďmi túžiacimi po pohybe v lese. Týka sa to aj miest ako Marianka alebo Kalvársky vrch, kde sa zvlášť koncentrujú ľudia túžiaci po modlitbe. Tu sme boli takmer sami, len sem-tam sme zazreli niekoho na vedľajšom chodníku. Mohli sme teda bez rušenia spočinúť v modlitbe a pokojne rozjímať nad jednotlivými zastaveniami krížovej cesty. (A samozrejme tiež zažiť kúsok slobody bez rúška na nose.)
 . 

Prvé zastavenie a vstup na vychodenú cestičku

Vtáčiky na balkóne

Radostný deň vám všetkým želám! 

Dnes vás trošku zahltím obrázkami vtákov na kŕmidle. Teším sa im prevelice, pretože prinášajú veľmi príjemnú vtáčiu radosť každý deň, každé ráno. Môžem mať akokoľvek nevrlú náladu, keď počujem ich štebot a cvrkot, ako mi poletujú za oknom, hašteria sa, tešia, ponáhľajú... Tie malé krídelká a drobné zobáčiky! - Hneď je deň krajší. Ďakujem za ten kúsok života (a prichádzajúcej jari) na našom balkóne. 

A teraz ponúkam aspoň kúsok tej krásy aj vám. Podarilo sa mi zachytiť "obyčajných" vrabcov a sýkorky, ale aj pár pestrých stehlíkov, čomu som veľmi rada. 

Fotografie nie sú veľmi ostré - veď čo by som chcela cez dvojité sklo s odrazom záclony. Ale som rada, že sú aspoň nejaké, mám z nich veľkú radosť.

Sýkorka veľká (Parus major)

 

Bratislavská Kalvária (obnovená)

 

Radostný deň vám želám. 

Priznám sa, že som dlho rozmýšľala, ktorý obrázok vybrať ako prvý - pútací. Pretože v tomto príspevku budú fotografie veľmi rôznorodé. Na bratislavskej Kalvárii sa stretáva staré s novým, historické s moderným, zdobné aj jednoduché, schátrané i nedávno zrenovované, zanedbané aj krásne upravené...

Kalváriu v Bratislave budovali od roku 1694. Po jej dokončení sa naše mesto mohlo pýšiť nádhernou sakrálnou pamiatkou. Bolo to dôstojné miesto modlitby a pokánia so samostatne stojacimi murovanými kaplnkami v ktorých boli výjavy Ježišovho umučenia podobne, ako dnes v Marianke. Jej sláva trvala asi štvrť tisícročia (250 r.), no počas vlády komunistického režimu bola nielen úplne zanedbávaná, ale priam vedome ničená. Smutne schártaný stav som už zdokumentovala v staršom článku (link), podobne ako ešte predo mnou pán Miroslav Lisinovič (link). Ale od tých čias sa už zase veľa zmenilo. Pútnické bratstvo sprevadzajúci.sk a občianske združenie OZ Bratislavská Kalvária sa podujali toto pútnické miesto obnoviť. A pomaly ale isto sa im darí! Obnovený je nielen vrchol kalvárie s troma krížmi a lavičkami pre pokojnú modlitbu či rozjímanie a oddych, ale už sa dočkala kompletnej obnovy aj jediná ako-tak zachovaná kaplnka IV. zastavenia krížovej cesty. Dnes je z tejto biednej ruiny (obr - link) krásne upravený historický objekt (obr - link). Veď si pozrite aj ostatné fotografie z našej nedeľnej prechádzky. 

Informačná tabuľa pri vstupe na kalváriu
(Nižšie vám ju ukážem podrobnejšie.)

Kalvária v Marianke

 

Prvé zastavenie. 

Želám vám pokojný deň.

Dnes je ďalší pôstny piatok a tak vám zase prinášam obrázky z jednej z krížových ciest, ktoré sme nedávno navštívili. Tentoraz je to Marianka, v ktorej sme boli počas tohoročných pôstnych dní už niekoľkokrát. Teším sa každému dňu, keď je dovolené prekročiť hranice bratislaveského okresu, pretože Marianka je oficiálne už v okrese Malacky, hoci je to len kúštik od mesta. A je tu krásne!

Marianka je staré pútnické miesto. Podľa legendy tu kedysi žil istý pustovník. Modlil sa pri soške Panny Márie vyrezanej z hruškovéoh dreva. Keď sa blížil vpád Turkov,  ukryl sošku do bútľavého stromu a vďaka tomu ju Turci nenašli a nezničili. Našla sa zázračným spôsobom až o niekoľko sto rokov (ak si dobre pamätám). A na mieste, kde bola ukrytá začal vyvierať prameň vody. Viacerí ľudia zázračne ozdraveli, keď sa v tomto prameni vykúpali, alebo sa naplili vody z neho. Podobne ako v Lurdoch. Na rozdiel od Lurd si ale nie som istá, či sú tieto uzdravenia aj oficiálne zdokumentované, alebo po tak dlhom čase ostávajú v histórii zapísané len ako legendy. 

Určite je ale toto miesto veľmi požehnané. Je naplnené modlitbami mnohých generácií. Ľudia sa tu s dôverou a láskou utiekajú k svojej nebeskej Matke (Mame Pána Ježiša - Márii). A ona ich modlitbu vypočuje a prinesie úľavu, pokoj, pohladenie. Doslova tu Máriinu prítomnosť cítim vždy keď navštívime Marianku. Navyše je tu krásna príroda i architektúra, príjemné prechádzky bukovo-jelšovým (myslím) lesom, a tieto priestory spravujú príjemní bratia Tešitelia. 

Ale teraz vás už pozývam na cestu okolo jednotlivých kaplniek krížovej cesty.