Súťaž Vďačné leto: Pravidlá

Milí priatelia, leto je tu. Prvý prázdninový deň sa začne už o chvíľku a s ním aj naša prázdninová hra Vďačné leto. Hra, pri ktorej budeme každý deň prežívať s otvorenými očami, aby nám neunikol nijaký dar od nášho dobrého Boha.

Úvodný článok - TU.

Niekedy sa diabol snaží ukryť Božiu dobrotu do nepríjemností, starostí a únavy. Ale verím, že spoločne sa nám podarí nájsť Jeho lásku v každom našom prázdninovom dni. Pozývam každého jedného z vás - je úplne jedno, kde budete tráviť prázdniny (či v zahraničí, alebo doma, či niekde v pustatine, alebo v ruchu veľkomesta, či na dovolenke, na tzv. "materskej dovolenke", v práci, alebo dokonca v zdravotníckom zariadení). Verím, že úplne každý si môže užiť Božiu lásku naplno. A takisto si každý z vás môže užiť naše spoločné hľadanie Božích darov každý deň.

A aby vaša motivácia hľadať Božie dary a uvedomovať si ich bola ešte väčšia, súčasťou našej letnej hry bude súťaž o ceny. Konkrétne o tri celkom nové knižky Ann Voskampovej - Cestou zlomenosti (Odvážne kráčanie k naplnenému životu).

Najvyšší čas napísať vám, ako konkrétne sa môžete zapojiť do súťaže o cenu. Takže:

Vďačné LETO - Súťaž o tri knihy!

Radostný deň, priatelia! Vlastne vám želám radostné celé leto.

Aby bolo ešte viac radostné, pripravila som pre vás LETNÚ HRU na celé letné prázdniny - o tri celkom nové knihy Ann Voskampovej Cestou zlomenosti.  O čo pôjde?

Eukalyptus z Fatimy: Zatiaľ rastie

Spomínate si ešte na moje eukalyptové nadšenie z mája? Ukazovala som vám vtedy minivýhonok na eukalyptovej halúzke, ktorú som si priniesla z púte do Fatimy. Strom, z ktorého pochádza rástol len kúsok od zjavení anjela na miestach, kde chodili tri fatimské deti pásť ovečky. Toto je on:

Vďačná chvíľka: Vďaka aj za únavu

Radostný deň vám zase želám! Čas beží neúprosne ďalej a ďalej a ja mám ešte toľko plánov! Myslím, že je načase trochu sa zamyslieť, niektoré veci zo zoznamu vypustiť a do iných sa šikovne pustiť. Inak budem vyhlasovať letnú súťaž v septembri a vďačný utorok uverejním s odretými ušami v nasledujúci pondelok. Alebo nie? Každopádne, dnes sa vám (konečne) hlásim s minulotýždňovou zbierkou radostí. (14. - 20. júna 2017) Znovu som našla každý deň veľa vecí, za ktoré môžem byť vďačná. A znovu som sa usilovala každý deň nakresliť aspoň nejaký obrázok.

Streda 14. 6. - Som vďačná, že Láska je stále a všade prítomná... 

Streda 14. 6. - Som vďačná, že Láska je stále a všade prítomná. Doma i v práci, v radosti i v trápení, v bolesti aj vo všetkých ťažkostiach. Som si istá, že nič sa nedeje nadarmo. Že každá vec (a zvlášť každá bolesť a každá slza) má svoj význam a cieľ, ku ktorému nás vedie.

Štvrtok 15. 6. - Sviatok "Božieho tela" 

Vďačný utorok: Zopár myšlienok

Radostný (týž)deň vám želám, priatelia!
Utorok znovu prebehol kalendárom, že som naň stihla akurát zažmurkať a tak píšem o mojej zbierke radostí a darov až dnes. Priznám sa, že som ani veľa nekreslila, dokonca aj fotoaparát som vytiahla asi dvakrát za celý týždeň (aj to len ten v mobile).

Tento týždeň bol však pre mňa zvlášť bohatý na niektoré myšlienky, ktoré ma oslovili rinúc sa (napr.) z CD prehrávača. Väčšina z nich ma oslovila počúvajúc audioknihu Denníček (Božie milosrdenstvo v mojej duši) od sv. Faustíny Kowalskej. Chcem sa o ne podeliť aj s vami.

A nakreslila som slimča...

Aj ja sa chcem dívať na svojho Stvoriteľa s takou dôverou.

Streda 7. 6. 

"Dieťa sa nezaoberá tým, čo bolo, alebo čo bude, ale žije pre prítomnú chvíľu." (Denníček, sr. Faustíny)

13. jún - Čo nám dnes hovorí Fatima?

Dnes je 13. jún. Presne pred sto rokmi sa Panna Mária vo Fatime ukázala trom malým pastierikom po druhýkrát. A to je pekný termín, aby som sa podelila zase o nejaké myšlienky súvisiace s fatimským posolstvom. (Výročie prvého zjavenia 13. mája spomínam v mojom staršom článku - link) Čo nám odkazuje Fatima? Čo si ešte dnes môžeme z týchto udalostí vziať?

Už sa to blíži! Nová Ann Voskamp!

Jupí! Jupí! Jupí! Práve som si prečítala odpoveď na e-mail od vydavateľstva Kumrán.sk. A prečo mi urobil takú veľkú radosť? Hneď z dvoch dôvodov.

1. Nová kniha od Ann Voskampovej - Cestou zlomenosti (Odvážne kráčanie k naplnenému životu) - je už takmer pripravená na vydanie. Ak som to správne pochopila, je v edičnom pláne už na júl, to je "čo by kameňom dohodil"! Vzhľadom na ich predchádzajúce vyjadrenie som očakávala "jesennejšie" mesiace, napríklad september. No, uvidíme, možno som len nesprávne rozlúštila "indície". Každopádne sa už na jej novú knihu veľmi teším.

Naozaj už júl? 

A teraz ten druhý dôvod:

2. Vydavateľstvo kumran.sk mi práve potvrdilo, že nám venuje tri výtlačky tejto novej knihy do našej letnej súťaže. Akej súťaže? Prezradím zatiaľ iba toľko, že pôjde znovu o hľadanie darov, ktorými nás náš Pán každý deň obdarúva. A tentoraz bude dôležité "vidieť". Viac ešte neprezradím, počkajte si na posledné dni pred prázdninami, keď vyvesím oficiálne vyhlásenie našej aktuálnej letnej hry. Verím, že si zase spolu užijeme krásne chvíle plné radosti a s vedomím, že sme stále verne milovaní.

Stretnutie na trojmedzí

Pri príchode nás na smerovníku čakal vtáčik.
(Ako z westernu, však?)

V prvý júnový večer (štvrtok 1. 6. 2017) sme sa vybrali na hranice. Nielen hranice všedných dní, ani nie hranice svojich síl, ale na hranice štátu. Vlastne sme sa stretli na hraniciach hneď troch štátov - Slovenska, Maďarska a Rakúska. Slávila sa tu už druhýkrát (veríme, že z toho bude dlhoročná tradícia) spoločná svätá omša pre všetky tri národy. Akciu zorganizovalo Spoločenstvo mužov v Rakúskom Frauenkirchene (ak sa nemýlim). A musím priznať, že sa mi tu páčilo.

Poďme si najprv ukázať prostredie stretnutia. Trávnatá plocha plná voňavých byliniek obklopená slovenskými, rakúskymi a maďarskými poľami. Nachádzajú sa na nej kamenné plastiky, vyjadrujúce spolužitie troch krajín, trojhraničný bod so zbytkom ostnatého drôtu, ako spomienka na "železnú oponu", i trojhranný stôl, ktorý sa tentoraz premenil na obetný stôl a oltár.

Vďačný utorok: Malé darčeky ako dôkaz lásky.

.

Radostný nový (týž)deň vám želám!

Zdá sa, že som sa tento týždeň pokúšala robiť priveľa vecí naraz. A ako to už býva, neurobila som nič poriadne. Aj preto prichádzam s pravidelnou dávkou "utorkovej" vďačnosti až dnes. A tiež preto som si ťažšie hľadala čas na každodenné kreslenie darov, ktorými som bola obdarovaná. Takže tentoraz vám ukážem (okrem jednej výnimky) len jednoduché kresbičky perom do zošita.

Vráňa tmoliace sa v tráve.