Radostné Vianoce!

 

Všetkým vám želám RADOSTNÉ VIANOCE!

Nech je vaše srdce naplnené láskou, pokojom a radosťou z narodenia Spasiteľa. 

Nech požehnanie novonarodeného Kráľa spočinie na vás, na vašej rodine i na všetkých, ktorých milujete.

Eva Letitia 

Moja jeseň 2023

Gaštanový ježko (do výzvy #tvorijen23)

Želám vám radostný deň!

Podľa kalendára je ešte stále jeseň, hoci nám práve začal december a už aj v Bratislave sa podchvíľou vznáša vzduchom sneh. Myslím, že toto je presne čas, kedy si sem chcem uložiť spomienky na našu tohtoročnú jeseň. Takže aká bola moja jeseň 2023?

Nakreslené leto 2020 (covidové)

 

Želám vám všetkým radostné letné dni! 

Minule som vám ukázala Letný denník z minulého roka - trochu tvorivosti a zvečnenie letných zážitkov na papieri. Aby mi leto nepretieklo pomedzi prsty. Aby som uchopila pekné chvíle, aj keď tak možno na prvý pohľad nevyzerali. V r. 2021 som zachytila len "dni, ktoré stáli za zaznamenanie", všetky som nestihla, nenachádzala som čas a silu hľadať niečo čo by stálo za zvečnenie a potom to ešte tvorivo spracovávať. No skúsenosť ukázala, že mi viac vyhovuje venovať sa v "denníku" každému dňu. (Aj za cenu, že niekedy nestíham a potom dopisujem niekoľko dní/týždeň naraz. Prípadne niekoľko dní zlúčim dohromady, aby zase iné dni mohli dostať trochu väčší priestor. A ked nefunguje ani to, vyplním daný deň niečím iným, nie nutne konkrétnym zážitkom toho dňa.) Vtedy je nutné robiť aj obyčajné veci, ako chodenie do práce s otvorenými očami a v pamäti si uchovávať všetko, čo by som prípadne mohla nakresliť k tomuto dňu. To je spôsob, ako zažiť naozaj bohaté nielen leto, ale celý rok.

A takýto denník vám chcem ukázať dnes. LETO 2020

Rozhodla som sa aj v tomto "divnom" roku prežiť radostné leto.
Motto: "S obmedzeniami, ale každý deň s vďakou a radosťou"

Nakreslené leto 2021 (Prečítané - Prežité)

Želám vám radostné leto, priatelia! 

Ako v posledných rokoch každé leto, aj teraz som si založila tzv. Letný denník, do ktorého si budem každý deň zapisovať, a podľa možnosti rôzne ilustrovať, zážitky a radosti, ktoré za to budú stáť. Ten najnovší (2022) som začala kresliť len predvčerom, takže mám v ňom zaznamenané zatiaľ len dva dni. Ale uvedomila som si, že som vám ešte neukázala Letný denník z minulého roka. Tak nech sa páči! Možno sa tiež necháte inšpirovať k niečomu podobnému. 

 

Ruženec v čase pandémie

Radostný deň vám želám. 

Dnes je sobota, posledný deň októbra, mesiaca svätého ruženca. Chcem tento deň využiť, aby som sa s vami podelila o svoju skúsenosť. (pozn.: Nestihla som článok dopísať v sobotu, takže ho uverejňujem neskôr.) Ako mnohí katolíci, aj ja som sa snažila v októbri viac modliť posvätný ruženec. Dokonca som sa pridala k výzve Rodiny Nepoškvrnenej a spolu s nimi sa modlím Pompejskú novénu za odvrátenie pandémie koronavírusu, to znamená že sa modlím každý deň tri čiastky ruženca - radostný, bolestný i slávnostný. Ale často sa mi stávalo, že som počas modlitby nevedela udržať svoje myšlienky a sústredenosť, zvlášť, ak som bola už veľmi unavená a modlitba ruženca trvala dlho. 

Zistila som však, že sa oveľa ľahšie sústredím, ak každému tajomstvu pridelím osobitný úmysel, keď každý desiatok obetujem za niektorú konkrétnu skupinu ľudí a ich problémy. Napríklad takto:

Šúpať zemiaky pri Ježišových nohách

Uplynulý týždeň bol pre mňa dosť náročný. (A nielen kvôli korona...) Takmer sa mi nechce veriť, že len pár dní pred tým som cestou z práce hľadala kešky a objavovala prvé známky jari.

Ešte žijem :)

Dlho som sa neozvala. Tento mesiac bol pre mňa veľmi hektický. ... A na dôvažok som sa dala aj na štúdium angličtiny. Všetci okolo hovoria anglicky, tak som chcela aj ja. Aspoň rozumieť, o čom píšu ľudia mojej krvnej skupiny zo zahraničia. A občas sa môcť zapojiť do debaty bez obáv, že som napísala niečo celkom iné, než som zamýšľala.

Uplynulých šesť týždňov som teda intenzívne pracovala na svojom anglickom prejave. Šesť týždňov intenzívnej angličtiny. Tri krát do týždňa po 4 hodiny (Ut, Št, So). A medzi tým "a lot of homework". Na nič iné nebolo času (okrem nutných vecí, ktoré sa mi tiež teraz obzvlášť nakopili), len nejako zo zotrvačnosti prežiť. Moji spolužiaci si dávajú teraz len jeden týždeň odpočinku a pokračujú ďalšou úrovňou. Ja som sa rozhodla, že ma trochu potrebuje aj rodina a ďalší kurz si odkladám na niektorý ďalší termín.

Ale aby som úplne nevypadla z angličtiny, chcem sa neustále cvičiť a zdokonaľovať. Preto som sa nechala inšpirovať Klárkou zo Žabího rybníčka a začala som si písať "deníček" - anglicky! A aby som sa nemohla ulievať, hneď svoje pokusy zverejňujem na internete. Tu: My English Exercises Book. Sú to len také jednoduché krátke texty písané mojou začiatočníckou angličtinou. Každopádne za každú prípadnú korekciu chýb budem vďačná. Chcem sa učiť aj touto cestou!

A čím ďalším ešte žijem? Je toho veľa, ale  ukážem vám len niekoľko obrázkov. Ako každý rok, aj teraz som sa zapojila do "duchovnej adopcie nenarodeného dieťaťa". Znamená to, že deväť mesiacov sa budem modliť za niektoré počaté dieťatko, ktorému hrozí umelý potrat (už som na 13 týždni - deň 83). Len Boh vie, ktoré dieťa takto zachránim pre život, na mne je len to, aby som žiaden deň nevynechala a poctivo ho niesla celých 9 mesiacov vo svojom srdci. A tak pomáhala aj jeho rodičom, jeho matke, ktorá ho nosí pod srdcom, prijať ho, milovať ho a nájsť odvahu aby ho nechali narodiť sa a žiť život "ktorý mu pripravil Pán".

Nedávno som našla krásnu aplikáciu do mobilu (Adopt a Life), ktorá mi ukazuje, ako "moje duchovné bábätko" rastie, každý deň mi pripomenie čas modlitby a píše mi rôzne povzbudivé drobnosti o jeho vývoji. Z času na čas sa v tejto aplikácii objaví informácia, aké je už toto dieťatko veľké - ako čerešňa, ako jahoda, ako slivka, limetka, broskyňa, citrón... A ja som sa rozhodla, že si ho zakaždým nakreslím. Veru, rastie veľmi rýchlo a utešene. Už je to riadne "chlápätko ako buk"!

Zdroj: play.google.com/store/apps - Adopt a Life

Ďakujem za návštevu a želám vám radostný deň!

Nakreslené letné čriepky

"Landart" z kamienkov nájdený na vrchole Monte Baldo

Radostný deň vám želám, priatelia!

Čas pokročil a už aj čas bilancovania roku 2018 je pomaly za nami. Pokúšam sa ho chytať za pačesy a aspoň nejaké vlaňajšie spomienky rýchlo vložiť na tento blog. Veď je toľko chvíľ, toľko momentov a toľko aspektov, za ktoré som vďačná a ktoré nechcem zabudnúť!

Dnes prinášam zbierku obrázkov (nielen) z môjho Letného denníka, aby som nezabudla aké krásne, veselé a zaujímavé leto som v roku 2018 prežila. (Fotografie z dovolenky ešte nedávam. Myslím, že sme to s fotením "trošku" prehnali a spracovať to množstvo nafotených záberov mi potrvá ešte nevedno ako dlho.)

Spomínate si, ako som si nakreslila "3000 schodov" ako tréning na Monte Baldo? [link na článok TU] Nuž, na onen kopec sme šli nakoniec lanovkou, ale tých 3000 schodov som stihla ešte pred odchodom na dovolenku. Tu je dôkaz! (viď hore) A veru sa mi príprava osvedčila, kamenné chodníky v mestečkách okolo Gardského jazera boli riadne do kopca.

Letné radosti 2018: Druhý týždeň

Želám vám všetkým radostný letný deň a radostné celé leto.

Ako som sľúbila, prinášam zbierku obrázkov a spomienok z druhého prázdninového týždňa. Začnime Letným denníkom a mojimi kresbičkami v ňom. (Dnes viac ako inokedy pripomínam, že si ich kreslím pre radosť a pre spomienku, nie na výstavu. Aj vám ukazujem svoje obrázky len pre radosť a inšpiráciu. Nebojte sa tiež vziať do ruky farbičky, aj keby ste mali pocit, že nič svetoborného z vás "nevylezie". A narozdiel odo mňa ich nemusíte nikomu ukazovať. ;) )

Letné radosti 2018: Prvý týždeň

.

Predelová stránka v mojom modlitebnom denníku. (viac v minulom článku)

Radostný deň, vospolok!

Letné mesiace sú v plnom prúde, dni prázdninovej výzvy ubiehajú, a asi by bolo načase podeliť sa o spôsob, ako ju plním, resp. ako si užívam "prázdniny". Prázdniny som napísala v úvodzovkách, pretože doby, keď som mala prázdninové voľno sú už dávno preč, ale to mi nezabráni vychutnať si leto s radosťou.

Inšpirovaná témami výzvy som si hneď na začiatku kúpila obyčajný čistý zošit, do ktorého si budem zapisovať (a zakresľovať, prípadne lepiť) spomienky na moje tohoročné letné radosti.

Jún: Nakreslené chvíľky

Joj, jooj, čas uteká a ja tu mám ešte nejaké resty. Myslím, že je najvyšší čas ukázať vám obrázky, ktoré som kreslila ešte v júni. Tak, nech sa páči!

"Aby som sa s ešte väčším nadšením vrhala do Jeho milujúceho srdca, namaľovala som si na mesiac Jún Ježišovo srdce," napísala som minule. "Milujúce až do krajnosti. Pretože - Čo je láska, poznali sme z toho, že on položil za nás svoj život. Aj my sme povinní dávať život za bratov. (1Jn 3,16)" 

Predelový obrázok na mesiac jún je už celý vyfarbený. Aj s lúčmi na každý deň.

Doodl-výzvu som v júni nestíhala, takže som kreslila oveľa menej, ako v prechádzajúcich mesiacoch. Ale zopár príležitostí sa našlo, keď som sa odhodlala chytiť do ruky ceruzku, alebo fixu.

Keď sa človek učí jazyk, občas vypustí z úst peknú hlúposť. A ja som si tú svoju hneď nakreslila. Aspoň jednu. A potom ešte z iného konca.

Nakreslený máj

Predel / začiatok modlitebného zošita

Radostný deň vám želám...

Dnes vám chcem ukázať obrázky, ktoré som si kreslila počas mája. Ako prvý bol predel, respektíve prvá strana v novom modlitebnom denníku. S kvietkom, ktorý by mal pripomínať rozkvitnutý ružový ker (viď obrázok vyššie). Pripomína mi napríklad Lurdskú jaskynku, kde sa Panna Mária ukázala vo výklenku nad kríkom ruže.

Nakreslený apríl

Aprílová stránka ("tracker") v modlitebnom denníku.

Radostný deň vám všetkým prajem!

Viem, že je už dávno máj, práve preto je najvyšší čas ukázať vám, čím sa moje farbičky zaoberali v apríli.

Nakreslený marec: Jánovo evanjelium, 2. časť.

Marcové kvietky sú už vyfarbené. Jánovo evanjelium prečítané. 

Radostný deň vám želám!

Som tu zase, aby som vám ukázala niekoľko obrázkov. Pred pár dňami sa nám začal apríl. Marec je už dávno za nami. Aj marcové kvietky v mojom modlitebnom denníku sú už všetky vymaľované. A Jánovo evanjelium mám prečítané.

Niektoré časti evanjelia ma pri čítaní inšpirovali, priam som vo svojej mysli videla, ako by sa tie myšlienky dali zobraziť farbičkami. Neodolala som a tie farbičky som vzala do ruky. O výsledky môjho snaženia by som sa chcela podeliť aj s vami. Nech sa páči:

(Prvú časť marcových obrázkov nájdete v tomto blogu: Nakresleny-marec-Evanjelium-podla-Jana)

[Jn 10, 1-21] - Ja som brána k ovciam...

Nakreslený marec - Evanjelium podľa Jána

.

Radostný čas vám želám!

Dnes sa s vami chcem podeliť o niektoré obrázky, ktoré som nakreslila v priebehu pôstu. Niektoré sú inšpirované výzvou #lentathon2018, v niektorých som sa pokúšala zachytiť, za čo som Bohu vďačná, Ale najviac obrázkov pochádza zo snahy premeditovať a prežiť postupne celé evanjelium podľa Jána.

Na potulkách instagramom ma zaujala aktivita #jesusjournaljunkies a jej rozpis, podľa ktorého účastníci postupne za jeden mesiac (marec 2018) prečítajú celé Jánovo evanjelium. Ale nestačí len prečítať, chceme z Božieho slova získať čo najviac. Predovšetkým počúvať, čo chce Boh povedať týmito slovami konkrétne mne. A veru, od začiatku marca som dostala veľmi veľa silných a užitočných myšlienok. O niektoré by som sa rada podelila aj s vami.

Všetko povstalo skrze neho... V ňom bol život a život bol svetlom ľudí...

Čo som robila v januári (3) - Kreslila

Začiatkom januára ma zaujala na instagrame výzva Oodles of doodles. Na každý deň iná téma, na ktorú účastníci vytvárali obrázok každý podľa svojich predstáv. V januári bola ústrednou témou Zima. Páčilo sa mi to, a tak som aj ja každý deň kreslila nejaký malý milý obrázok. Zábavka na celý mesiac. :)

Vďačná chvíľka: Modliť sa tancom

Radostný deň vám všetkým želám!

Tento týždeň prevláda moja radosť a vďačnosť za krásny a požehnaný víkend v Škutovkách pri Liptovskej osade. Zúčastnila som sa duchovnej obnovy s názvom Bíblické tance. Stretli sme sa tam mnohé žienky z rozličných kútov Slovenska (i Česka) - rozličného veku, postavy, povahy... každá iná. A každá krásna. Každá stvorená na Boží obraz a každá vedená Ním, aj keď mnohé si prežili vskutku ťažké životné príbehy. Stretli sme sa spolu (stretnutie sŕdc), ale predovšetkým sme sem prišli, aby sme sa stretli s naším Bohom. Aby sme sa naučili rozprávať sa s ním nielen pomocou slov (klasická modlitba), ale aj prostredníctvom svojho tela. Adorovať, chváliť ho, alebo vyjadriť akúkoľvek emóciu, ktorá hýbe naším ženským srdcom. Vyjadrovali sme pokánie, i bezmoc či bezradnosť, dôveru v Boha, chválu a úctu voči Nemu. Gestom sme sa učili vyjadriť, ako čerpáme milosti (silu, svetlo, požehnanie...) z Božej prítomnosti, z Božieho Slova. A požehnanie dávame ďalej. Svojim blízkym, ľuďom, ktorí sú nám zverení, s ktorými sa stretávame, svojej rodine, mestu, krajine, svetu.

Vďačná chvíľka: Boh medzi hrncami

Radostný deň vám želám, priatelia!

Je utorok a teda najvyšší čas prispieť svojou "vďačnou chvíľkou". Cez leto som si už myslela, že ostanem pri pláne písať vždy v pondelok (alebo dokonca v nedeľu) o uplynulom týždni. Ale zdá sa, že mi to nijako nevychádza a môžem byť rada, ak stihnem utorok. Tak sa teda vrátim k tradícii Vďačných utorkov (ktoré som takisto často v utorok nestíhala).  No... dosť bolo rečí, poďme si ukázať, za aké dary som bola vďačná v minulom týždni.

Stále som vďačná za moje pravidelné "večerné chvíľky". Stíšiť sa, ideálne odísť do ticha a zažať sviečku, naladiť sa na stretnutie s Najvyyšším. Uznať Jeho veľkosť, slávu, moc... a poďakovať za všetky veci, ktorými ma dnes obdaroval. Pospomínať si na konkrétne dary a darčeky, prípadne spomenúť aj také, ktoré dostávam už dlhodobo, no pri nejakej príležitosti mi práve dnes prišli na myseľ. A spýtať sa svojho svedomia, čo mi dnes vyčíta. Prosiť o odpustenie a nápravu.

Trochu o ten čas bojujem. Nie vždy sa mi podarí nájsť si čas a priestor, venovať modlitbe patričnú pozornosť. Niekedy deň utečie prirýchlo a ja už som priveľmi unavená a viem, že budík zazvoní príliš skoro... Tak aspoň malá chvíľka pri posteli, vziať pero do ruky, alebo aspoň v mysli poďakovať za tých niekoľko vecí, na ktoré si polospiaca ešte spomeniem.

Aj za tieto chvíľky som vďačná. Pretože viem, ako veľmi pomáhajú mojej niekedy unavenej duši vnímať, že je milovaná a s dôverou sa uložiť do náručia nežného Ocka. A "zajtra" zase s odhodlaním (až takmer nadšením) vstať do nového dňa.

19. septembra 2017

20. septembra 2017

Som vďačná za knihu Ann Voskampovej Cestou zlomenosti. Za myšlienky, ktoré mi z knihy skáču priamo do srdca .. a ktoré často končia v mojim modlitebnom denníku / denníku vďačnosti. (Budem sa o ne postupne deliť aj s vami.)

Napríklad o tom, že keď sa cítime zlomení (alebo možno rozlámaní na drobné kúsky), keď sa nám vidí, že náš život je nanič a my sami sa ani trochu necítime byť hodní Božej lásky a dôvery... Práve vtedy môžeme prežívať Božiu lásku, ktorou chce obviazať naše rany. Že "keď je srdce zlomené, či sa nedostane láska ľahšie dnu?" Že Ježiť prišiel práve preto na svet, aby nechal svoje srdce doslova prebodnúť - aby sme sa my všetci mohli sýtiť jeho láskou a čerpať ŽIVOT.

A napokon - My sami sa môžeme stať DARom pre druhých. Jeho darom. Dávať A Radovať sa. Dávať s radsoťou. Dávať A dostať Radosť.

Pretože "Dávať je blaženejšie ako dostávať" (Sk 20, 35). Sama to cítim už dlho. Chcem byť darom. Túžim priniesť dar. Tak veľmi by som chcela každý deň prinášať bratom sa sestrám (známym i neznámym) to svetlo, radosť, úsmev, aspoň kúsok šťastia, Život, ktorý môže cezo mňa prúdiť ak som v spojení s Prameňom. A som vďačná za každú možnosť, kedy môžem byť ja darom pre druhého človeka / druhých ľudí.

20. - 22. septembra 2017

Napríklad tento týždeň som veľa času prežívala v kuchyni domova seniorov. Vždy po obede (počas obeda) treba spracovať obrovské kopy riadu. Vyhodiť zbytky, opláchnuť, vložiť do umývačky... a potom zase vyložiť, utrieť, odložiť. Naložiť nový riad, čo sa nezmestí umyť ručne... a tak ďalej stále dokola. V prvý deň ma prekvapilo, keď som si po zdvihnutí, opláchnutí a odložení už neviemkoľkého taniera uvedomila, že ma bolí ľavá ruka. Nuž, záťaž (pohyb) na ktorú nebola zvyknutá.

Ale zároveň som vždy mala radosť v srdci. Práca, ktorá má zmysel. Pomoc. Ochota. Láska. Služba. Lámať sa a dávať. Bola som práve tam, kde som mala byť a smela som byť nápomocná. Bolo to ako tanec. Tanec medzi hrncami. V rytme a s radosťou.

Pondelok 18. 9. 2017

V pondelok sme sa po práci vybrali na cintorín. Odkladám tú návštevu už nehorázne dlho. Z rôznych (objektívnych i subjektívnych dôvodov). Ale konečne sme tam boli. Priniesli sme babičke trochu krásy. S vďakou som spomínala, čo všetko som od nej dostala, čo ma naučila, aké svedectvo života (a práce, a tvorivosti, a modlitby...) mi zanechala. Chvíľka modlitby... a veľa gaštanov, ktoré musíme každý rok vyzbierať priamo z hrobu a okolia. Tentoraz som ich nenechala uschnúť (ani zhniť) a ešte v ten večer som sa pustila do tvorenia. (Výsledok ste mohli vidieť napr. TU.)

Som vďačná za spomienky, za moju babičku, za tichú chvíľku pri hrobe, za kúsok krásy, za spoločenstvo rodiny (živých i spolu s tými, čo nás už predišli do večnosti). Som vďačná za tvorivú chvíľku doma pri stole. Za radosť z tvorenia. Za odpočinok pri tvorivej činnosti. Za krásu, ktorá takto môže vzniknúť. Za jesennú krásu na balkóne. Za odkvitajúce, ale stále krásne kvety. Za čas, za kolobeh času, stálu zmenu, za plody leta i jesene. Za vlhké počasie, ktoré prinieslo úľavu alergikom. ...

Som vďačná aj za tieto naše stretnutia, ktoré ma vždy donútia zamyslieť sa nad uplynulým týždňom, vzdať vďaky, pripomenúť si, čo som prežívala a čo som sa naučila. Aby som nezabudla. Aby sa moje srdce plnilo vďačnosťou a aby som sa vždy znovu vracala na tú Cestu, ktorú som si vybrala. Aby som sa stále usilovnejšie dostávala bližšie a bližšie k Cieľu.

A ďakujem aj vám a za vás, milí moji čitatelia. A prosím - nech je aj vaše srdce stále viac naplnené radosťou, vďačnosťou a vedomím, že na vás Niekomu záleží. A že aj vy môžete byť DARom pre iných.

Vďačná chvíľka: Zjesenieva sa.

Želám vám všetkým radostný deň!

Prázdniny sa skončili a s nimi aj náš projekt Vďačné leto (vyhlásenie výsledkov a hlavne víťazov nájdete v tomto článku na mojakomunita.sk).

Môžem povedať, že sa mi to páčilo. Každý deň som bola prinútená uvedomiť si množstvo darov, ktorými som obdarovaná, a tiež darov, ktorými Prozreteľnosť obdarúva iných aj skrze mňa. Každý deň som si "musela" nájsť chvíľku, aby som si sadla s farbičkami (alebo fixkou, či ceruzkou) v ruke a chvíľku spracúvala uplynulý deň - nie rozumom a slovami, ale tvarmi, farbami, pohybmi ruky a predstavami oka.

Bola to zaujímavá skúsenosť. Ale zároveň som, hlavne ku koncu prázdnin, cítila už akúsi únavu. Každý deň. Niekedy mi to bolo príliš často. Akoby som sa za niečím naháňala. A tak som rozmýšľala, čo ďalej? Ako pokračovať v dobrom zvyku tak, aby mi bol naďalej pomocou, ale nie zbytočnou záťažou?

Medzitým som natrafila na projekt #52doodles (Viac v tomto článku od Iris) a zaujal ma. V skratke ide o to, nakresliť nejaký obrázok (doslovne "čmáraninu") každý týždeň. Myslím, že tieto dve myšlienky spojím a pokúsim sa zachytiť do obrázku dary, za ktoré som vďačná, vždy aspoň raz do týždňa. Modlitebný denník vďačnosti si píšem naďalej každý deň, ako som o tom písala v minulom článku, a ak sa mi bude chcieť, rozhodne si nezakážem vziať do ruky nástroje na kreslenie (alebo fotiacu krabičku), aby som niektoré z darov zachytila obrázkom. Ale "povinnosťou" bude (aspoň) jeden obrázok každý týždeň. A aby som to nemohla flákať, každý týždeň vám svoj obrázok (alebo možno obrázky) ukážem.

A čo som prežívala v prvom septembrovom (školskom) týždni? Nech sa páči:

Ústrednou témou, ktorá sa niesla celým týždňom, bola informácia o jednom definitívnom konci. Hoci tá správa už nebola veľmi aktuálna, potrebovala som ju spracovávať dlhšie. Spracúvala som spomienky, rôzne myšlienky a pocity, potrebovala som dokončiť, čo som považovala za dôležité.

A som vďačná.

Som vďačná za samotný život a dušu, ktorej sa to týka. Že som ho smela spoznať. A za úlohu, ktorú som azda zohrala v jeho živote (a on v mojom). Za to, čo som pre neho smela urobiť, čo sme spolu prežili, o čom sme sa rozprávali, kde sme boli... za modlitby, ktoré som mu darovala, za čas, čo som s ním strávila... za milosť odpustkov, za možnosť aj teraz prosiť o jeho večnú radosť, za príležitosť prinášať obetu sv. omše, za čas na tichú adoráciu... i za útechu a znamenie, že som snáď svoju úlohu splnila. Že som urobila, čo som mala urobiť. A túto etapu svojho života môžem uzavrieť. Cítim pokoj. Zmierenie. Slobodu. Radosť. Aj za to som vďačná.

Našli sme prvé jesienky (šafrán). Jeseň sa už naozaj blíži.

Ďakujem tiež za nové začiatky (ktoré som už trochu spomínala minule). Za novú cestu s novými ľuďmi. Za nové úlohy, nové výzvy a zároveň pokoj a pohodu a príjemné kľudné prostredie. Istotu, že ak ostanem v spojení s Ním, budú sa (aj cezo mňa) diať zázraky. Že stačí byť (byť taká, aká som, byť spojená s večným zdrojom Života) a budem dávať to, čo mám. Že môžem premieňať životy tých, ku ktorým som poslaná. Že aj pre mňa (snáď) platí:

"Až pôjdu vyprahnutým údolím, premenia ho na prameň, lebo ranný dážď ho odeje požehnaním." (Žalm 84, 7)

Ďakujem za večerné chvíľky modlitby. V tichu, v spoločenstve s Ním. Ďakujem za to trpezlivé a vytrvalé volanie. I za čas a spôsob, ktorý som si nakoniec našla. A prosím o silu, aby som nikdy neprestala. Aby som sa živila Jeho prítomnosťou a Jeho Slovom každý deň. Aby som rástla v Jeho Láske. Aby som sa s Ním spájala stále viac. Aby som tak čerpala silu a ochotu "všetko robiť na Božiu slávu." Aby som sa mohla "ustavične radovať", aby som sa vedela "bez prestania modliť" a aby som "pri všetkom vzdávala vďaky" (1Sol 5,16-18)...

Vzduch presýtený vôňou borovíc (a agátov).

Vďaka aj za kúsok poriadku v byte (a za nájdené kľúče, ktoré som nevedela nájsť už niekoľko mesiacov). Za jednu dušičku, ktorá je azda na poriadku (tam kde má byť a kde je to pre ňu dobré), aj keď sa teraz nemôžeme stretávať. A za všetky duše (ľudí), ktorých stretávam na ceste životom a ktorým vždy môžem poslúžiť modlitbou (aj keby som nič iné pre nich nemohla urobiť).

Som vďačná za sobotný výlet s mojim drahým. Za kaplnku Panny Márie Fatimskej, ktorú sme navštívili (ukážem vám viac v samostatnom článku - link). Za radosť a krásu a vzduch presýtený vôňou borovíc... a za spoločnú modlitbu pri našej Matke. Za radosť zo stretnutí. ... a za veľa, veľa ďalších vecí, ktoré sem už nenapíšem, aj keď v srdci im patrí dôležité miesto.

Kaplnka na vŕšku.

Ďakujem aj vám a za vás, moji milí návštevníci tohto blogu. Nech vás Pán žehná a ukáže vám radosť, ktorá nikdy nekončí, ale natrvalo naplní vaše srdcia.