VĎAČNÉ LETO 2022: vyhodnotenie

Radostný deň vám všetkým želám! 

Posledný august bol už pred pár dňami a je teda najvyšší čas vyhodnotiť našu hru (a súťaž o knihy) VĎAČNÉ LETO 2022. 

Vďačné leto 2022: Druhá dekáda

Som vďačná za všetky malé krásne detaily...

Želám vám radostné letné dni!

Ako som sľúbila, plním resty. Dnes je to zbierka radostí, darov a vďačnosti z druhej prázdninovej dekády - teda ešte stále "máme" júl. Nech sa páči, kochajte sa, inšpirujte sa... a nezabudnite sa aj vy podeliť o svoje dary, ktoré ste počas leta objavili. Už ich nedočkavo vyzerám! 

--------------------------

Poznámka: Podrobné pravidlá výzvy (a podmienky pre získanie ceny z vydavateľstva zachej.sk) nájdete v úvodnom článku: Veľká letná hra VĎAČNÉ LETO 2022.

--------------------------

 

Vďačné leto: 1. týždeň - prímorský

Želám vám radostné leto! 

Ospravedlňujem sa za dlhú nečinnosť. Hoci som vždy nachádzala veľa vecí, za ktoré môžem byť vďačná, horšie bolo nájsť si čas a energiu na to, aby som ich zachytila na fotografii a napísala o tom. A tak prešiel celý júl a polovička augusta a ja sa s vami až teraz delím o moje radosti, ktoré som dostala začiatkom leta. 

------------------------------------------

Ale ešte skôr, ako sa o ne s vami podelím, chcem vás povzbudiť, aby ste sa tiež zapojili do nášho projektu VĎAČNÉ LETO. Ešte stále stíhate. Ešte vždy máte veľmi veľkú šancu vyhrať jednu z kníh vydavateľstva zachej.sk, ktoré nám venovali do súťaže. Nemýľte sa predpokladom, že ste nestihli začiatok a už je v akcii priveľa príspevkov, takže ten váš nemá veľké šance na víťazstvo... Naopak! Pravdepodobnosť, že v losovaní vytiahneme práve vás, je ešte stále veľmi, veľmi vysoká.

Podrobné pravidlá výzvy (a podmienky pre získanie ceny) nájdete v úvodnom článku: Veľká letná hra VĎAČNÉ LETO 2022.

------------------------------------------

A teraz sa už s vami podelím o moje dary z prvého prázdninového týždňa:

 

Nakreslené leto 2021 (Prečítané - Prežité)

Želám vám radostné leto, priatelia! 

Ako v posledných rokoch každé leto, aj teraz som si založila tzv. Letný denník, do ktorého si budem každý deň zapisovať, a podľa možnosti rôzne ilustrovať, zážitky a radosti, ktoré za to budú stáť. Ten najnovší (2022) som začala kresliť len predvčerom, takže mám v ňom zaznamenané zatiaľ len dva dni. Ale uvedomila som si, že som vám ešte neukázala Letný denník z minulého roka. Tak nech sa páči! Možno sa tiež necháte inšpirovať k niečomu podobnému. 

 

Veľká letná hra - VĎAČNÉ LETO 2022

Radostné dni vám všetkým želám. Dnes vás chcem všetkých pozvať k radostnému prežívaniu letných prázdnin. Pomôže nám k tomu... 

Veľká letná hra VĎAČNÉ LETO!

Každý deň môžeme nájsť dôvod na radosť a vďačnosť. Bez ohľadu na to, kde sme, alebo čo prežívame. Či už to budú letné dobrodružstvá niekde na dovolenke, alebo nekonečný rad povinností niekde v práci, či dokonca bolestné chvíle niekde v nemocničnej izbe... Určite má pre nás Boh niečo hodnotné, čo stojí za to nájsť a poďakovať za to. Keď to objavíme, deň bude hneď krajší! 

Vďačné leto: Niečo sa končí a niečo nové začína.

Niečo sa končí a niečo nové začína. Túto vetu som žila počas uplynulého týždňa vo viacerých rovinách. Jednak to bol posledný prázdninový týždeň. Skončil sa august a začal september. Zbierali sme posledné (3) obrázky do projektu Vďačné leto a už som uvažovala nad tým, ako budem pokračovať v hľadaní Božích darov počas školského roka. Končia sa dni voľna pre školákov a začínajú sa trochu iné povinnosti aj ich rodičom. A okrem toho ma neplánovane prekvapili aj niektoré ďalšie konce a s tým súvisiace nové začiatky. O niektorých vám sem napíšem, iné sú priveľmi osobné.

Ale teraz sa už môžete zapozerať do mojich obrázkov:

Pondelok, 28. 9.

Vďačné leto: Predposledný týždeň.

Tento týždeň mi pripadal obzvlášť náročný. Najprv sa mi zdalo ťažké prekonať podovolenkový návrat do pracovného procesu, neskôr sa pridružili isté biologické ťažkosti, nakoniec akýsi psychický útlm. Ale ak som aj postupne začínala zanedbávať Vďačné leto, aspoň teraz, na konci týždňa, som sa trochu zmátožila, a zopár chýbajúcich obrázkov dokreslila. Podrobnejšie pri jednotlivých dňoch.

Pondelok 21. augusta

Vďačné leto: 8. týždeň (prímorský)

Prímorská architektúra, celotýždenný výhľad

Radostný čas vám želám!

Ako som naznačila už minule, tento týždeň sme strávili na dovolenke pri mori. V prímorskom (a morskom) prostredí som tento týždeň žila, vnímala, ďakovala, prežívala, aj kreslila. A dnes sa chcem s vami o niektoré obrázky, niektoré dary a niektoré myšlienky podeliť.

Vďačné leto: 7. týždeň

Je pondelok, čas na zdieľanie darov, ktoré som dostala v celom uplynulom týždni. Priznám sa vám, že niektoré (viaceré) obrázky som kreslila dodatočne a asi je na nich vidno, že som im nevenovala toľkú pozornosť. Ale aj tak vnímam, že to má zmysel. Pri kreslení som našla niektoré súvislosti, ktoré som si dovtedy neuvedomovala, alebo som hlbšie prežila myšlienku, ktorú som sa pokúšala zachytiť. Aj vďaka nakreslenému obrázku sa niektoré myšlienky usídlili v duši dosť hlboko, aby mohli pôsobiť a prinášať mi radosť, pokoj a pomáhali dobre sa rozhodnúť.

Tentoraz nechám niektoré obrázky bez komentára. Len s písmenkami, ktoré som písala priamo do obrázkov.

Pondelok 7. august

Utorok 8. autust:

V utorok som si pomohla zadaním inšpirovaným Ann Voskampovou: Hrubé, hranaté, hravé dary.

Ak sa povie "hrubé", napadne mi okuliare, alebo hrubá kniha. Som vďačná za oboje. Za to, že môžeme vidieť ostro, aj keď sa oko odmieta prispôsobiť a potrebuje nejakú tú korekčnú pomôcku. Som vďačná za mnohé knihy, ktoré môžem čítať, pre zábavu, poučenie i (predovšetkým) duchovné obohatenie. Som vďačná za lásku k čítaniu aj u syna. A predovšetkým za najhrubšiu z tých čo poznám a najvzácnejšiu knihu - Sväté Písmo.

Hranaté mi pripadajú niektoré domy, predovšetkým paneláky v sídliskách našej doby. Som vďačná, že som vyrastala v centre mesta obklopená secesnými budovami a mnohou oblou krásou architektúry i mestskej zelene. A v tom istom krásnom prostredí môže vyrastať aj môj syn.

Som vďačná aj za radosť z hry, za schopnosť zabávať sa, za to, že vieme odľahčiť situáciu trebárs aj s pomocou plyšovej ovce, "ktorá dokáže" trefne pomenovať veci, ktoré by sa priamo len ťažko hovorili. Som vďačná za spoločenské hry, ktoré stmeľujú našu rodinu. Za slovné hry, ktorými sa nielen zabávame a pestujeme vzájomné vzťahy, ale sa aj niečo naučíme...

Streda 9. august

Tentoraz bez komentára. Myšlienka, ktorá mi priniesla (a stále prináša) radosť, pokoj, lepšie rozhodnutia...

Štvrtok 10. august

Až pri upravovaní fotografií z výletu ešte spred minulého týždňa som zistila, že relikvie na oltári v kostole na Raticovom vrchu v Hriňovej patria sv. Hyacinte a Františkovi. Najprv som bola smutná, že sa mi nepodarilo zistiť, čie sú. A neskôr ma prekvapilo, ako ostro sa mi to podarilo odfotiť (naživo som ten nápis nevedela prečítať).

Piatok 11. august

Napriek očakávaniu sa mi podarilo šikovne zbaliť na dovolenku, takže som mohla večer ešte zájsť na svätú spoveď do františkánskeho kostola. Už som sa bála, že to pred odchodom nestihnem a to by ma veľmi mrzelo. No popredu som nečakala, že mi táto sviatosť prinesie až takú veľkú radosť, pokoj, slobodu, až nadšenie.

Mala som radosť zo samotnej sviatosti. Z príjemného spovedníka. Z milých slov, ktoré som dostala cez neho. Zo žalmu 23, ktorý som dostala za pokánie, je to môj obľúbený žalm už od mladosti. Zo sviatku sv. Kláry, ktorú františkáni oslávili obzvlášť slávnostne. Zo spojenia so sviatostným Kristom (sv. prijímanie).

A cestou domov z kostola ma potešil dážď (áno, potešil).  Jednou z "výziev" ktoré som si dala na prázdniny bolo aj "poriadne zmoknúť a užiť si to". Tak som si to užívala celou cestou domov. Vedela som, že doma sa poľahky usuším a zohrejem.

Vnímala som to, ako dážď milostí. Spievala som si spomínaný žalm 23 - "Pán je môj pastier... vodí ma k tichým vodám, dušu mi osviežuje... Kalich mi napĺňaš až po okraj, olej mi leješ na hlavu..." A vnímala som, že aj takto obrazne mi chce Pán dať najavo, že je to všetko pravda. Že sa o mňa stará s nežnosťou a láskou. Napĺňa mi "kalich" mnohými dobrotami, čokoľvek si vymyslím, On chce, aby som to dostala ako dôkaz Jeho lásky. Chceš dážď? Dostaneš dážď. Budem ti ho liať na hlavu, koľko len chceš. (Pravda, keby pršal olej, to by mi nebolo príjemné, tak aspoň osviežujúca voda.)

A aby toho nebolo málo, podarilo sa mi po ceste splniť ešte jednu osobnú prázdninovú "výzvu" - odfotiť sa so známou menovkyňou (stačí socha, alebo pamätná tabuľa a pod.). Už od minulých prázdnin som tak trošku frustrovaná, že sa mi nedarí nájsť nielen Letitiu, ale ani Evu (moje krstné meno), s ktorou by som sa mohla odfotiť. Juraja hľadáme celkom ľahko, aj sv. Ondrej sa dá nájsť. Ale Evy (ani Letitie) nikde. A odrazu hľa, takmer som na jednu stúpila - Eva Krížiková už má tiež pamätnú tabuľku priamo pred divadlom P. O. Hviezdoslava. Tak som si ju hneď odfotila, hoci aj v daždi.

12. august

Dary, za ktoré som vďačná v sobotu a v nedeľu sú opísané priamo v obrázku. Šťastná cesta, dobré počasie na cestu (slnko by bolo únavné). Dobrá nálada v aute. Podnetné rozhovory, syn ma učil anglicky... Za horami oddeľujúcimi more bolo už slnko, takže som sa ešte večer trochu namočila v mori, čo ma výborne uvoľnilo po celodennom cestovaní. Som vďačná aj za prechádzku ku kostolu, kde sme zistili, kedy bude sv. omša, a že pred omšou býva každý deň spoločná modlitba ruženca. takže zajtra (v nedeľu 13.8.) sa budem môcť zúčastniť "spoločnej pobožnosti ku cti Panny Márie" a získať pre niektorú dušu plnomocné odpustky (ako som písala minulý miesiac). Alebo aspoň čiastočné, keďže tu nemajú vystavenú sochu Fatimskej Panny Márie, ale "len" Lurdskej.

Nedeľa 13. august

Želám aj vám krásne radostné dni. A hlavne, aby ste vždy a v každej situácii nachádzali radosť a pokoj a dôvod na vďačnosť.

PS: Viac o projekte Vďačné leto nájdete tu: http://www.mojakomunita.sk/web/radost-a-vdacnost/leto-2017 - Ešte vždy sa môžete pripojiť. 

Vďačné leto: Prelomový týždeň.

Vďaka za každý nový deň. Vďaka za všetko, čo mi prinesie. Vďaka za východ slnka, za možnosť zobudiť sa, za dary ktoré každý deň dostávam, a tiež (možno ešte viac) za tie, ktoré smiem dať. Vďaka za možnosť byť pre niekoho darom.

A teraz už konkrétne k jednotlivým dňom minulého týždňa:

Vďačné leto - Posledný júlový týždeň

Želám vám všetkým radostný letný čas. Pre mňa bol tento týždeň obzvlášť radostný a letný. A hlavne prázdninový. Pretože som si plnými dúškami užívala týždeň voľna v lone slovenskej prírody. A toho sa bude týkať väčšina (ak nie všetky) mojich obrázkov vďačnosti.

Fotografie som ešte nestihla spracovať, tak vám zatiaľ ukážem len obrázky, ktoré som si počas dovolenkovej modlitby vďaky stihla nakresliť. Veru, mala som za čo byť vďačná....

Sobota 22. júl:
Som vďačná za cestu von do prírody. Za možnosť opustiť aspoň na chvíľu zhon veľkomesta a ponoriť sa do zelene, ticha (relatívneho) a mäkkých obrysov stredoslovenských hôr. Už cesta po diaľnici (a tešenie sa na to všetko) bola pre mňa balzamom na dušu.

V nedeľu (23. júl) som nestihla nakresliť obrázok.
Ale vďačná som bola. Za sv. omšu k sviatku sv. Anny pri Baníckej kaplnke... Za nové chute a odvahu, chuť aj príležitosť pripraviť jedlo zase podľa nového receptu. Za čas strávený s drahým vo dvojici na balkóniku. Za spoločnú hru (intenzívne spoločne trávený čas). Za večernú (alebo skôr nočnú - potme) prechádzku... Aj za slobodu (a únavu) zaspať na gauči v "prednej izbe" (zobudila som sa o 2:00 a konečne som sa presunula do postele).

Myšlienka zachytená na papier

Pondelok 24. júl:
Keď som rozmýšľala, ako splniť zadanie výzvy od Florentýny (niečo duté, alebo zavinuté), mala som niekoľko nápadov. No nech som chcela urobiť čokoľvek, stále sa mi do mysle vkrádala myšlienka na papriku s odrezanými koncami - úplne najjednoduchší spôsob, ako dostať na tanier trubičku. Doslova ma prenasledovala. Nakoniec som ju k svojej zavinutej omelete pridala ako zeleninu. Ale keď som vyslovila vetu: "Stále ma prenasleduje tá paprika," predstavila som si ju nejako takto. Musela som si to slovné spojenie nakresliť. :)

A za čo som bola ešte vďačná? Za dážď. Konečne po dlhom čase zapršalo. Moji drahí (otec so synom) boli nakúpiť, ale vrátili sa včas - za dažďa, ale ešte pred búrkou. A ja som si užívala pocit, že im poslúžim  a otvorím bránku, aby nemuseli moknúť oni. Potom sme spolu sedeli na balkóne a pozorovali dážď. Som vďačná za krásu každého počasia. Za vlahu, ktorú dážď priniesol vysmädnutej kranije. Za spoločenstvo rodiny a aj malé možnosti ako si navzájom prejaviť lásku (a službu).

Aj v utorok (25. jún) sme si užívali zahmlený daždivý deň.
"Nedalo" sa pracovať, "nemuseli" sme sa hnať ani na výlet. Užívali sme si seba navzájom, odpočinok, ničnerobenie, spoločenské hry, rozhovory, záhaľku... teplý čaj alebo kávu... čas spolu. Som vďačná aj za čas, kedy sa "nedá robiť nič iné", len byť spolu. A som vďačná za rodinu s ktorou si taký čas vieme užiť.
Som vďačná aj za malý "výlet" do mesta, kde sme "ulovili" pár drobností pre radosť (ikonu, včelí plást, knižku a obrázok sv. Anny ako bonus k nákupu).
A ďakujem za môjho syna, ktorý mi našiel jednoduchú (detskú) knižku v angličtine (vo formáte pdf), ktorú som začala čítať. Je to akurát môj level. A krôčik k splneniu mojej vlastnej výzvy - prečítať si počas prázdnin aspoň jednu knihu v cudzom jazyku. Bude to moja prvá! (ak nepočítam rozčítanú knihu v ruštine, po ktorej som siahla pred rokmi zo zúfalstva a nudy v istom tureckom hoteli) Verím, že mi pomôže naučiť sa anglicky aspoň o trošičku lepšie. Už mám prečítaných 5 kapitol! :)

V Stredu 26. júna bol sviatok sv. Anny.
Našej patrónky. V tento deň sme sa vybrali trošku cestovať. Viac vám o našich cestách napíšem (a ukážem) neskôr. Zatiaľ sa podelím len o radosť z levanduľového venčeka, ktorý som uvila pre sv. Annu a zavesila som jej ho pri soche v Novej Bani.
Som vďačná aj za prácu vonku, napríklad pri strihaní levandule (ešte stále nie sú ostrihané všetky kvietky). A za vôňu, ktorá napĺňa dom, kým sa levanduľa suší.

Štvrtok 27. jún:
Som vďačná za... Za tvorivú chvíľku. Za rodinnú prechádzku lesom na spôsob "kam nás cesta zavedie". Za objavenú novú "kaplnku" na strome. Za nájdené huby a za ľahkosť, s akou som ich nechala v lese. Za statné buky a silu, ktorá z nich priam sálala, za sokoliu rodinku krúžiacu nad nami... Za suveníry z Fatimy (najmä žaluďový ruženec) ktoré som strašne dlho nevedela nájsť.
A ešte za veľa ďalších vecí.

Piatok 28. jún:
V piatok sme sa konečne vybrali hľadať "Šašváryho kaplnku". Je vytesaná v kameni vo vrchoch kdesi nad Novou Baňou. Už dlho o nej viem, dokonca mám súradnice, kde sa nachádza a popis cesty k nej. No až teraz sa nám podarilo zorganizovať výpravu za dobrodružstvom hľadania tohto zaujímavého miesta mimo značených ciest. Šťastne sme našli kaplnku, aj cestu späť. Napriek tomu, že nejaké nepríjemnosti a chvíle strachu nás tiež postretli. Ale všetko dobre dopadlo a my sme sa znovu presvedčili, že sme stále, stále v Božích rukách. Ďakujem!

Sobota 29. júl: 
Sobotný obrázok je len taký narýchlo. Skica, zachytávajúca radosť, s akou som pracovala v záhradke pri slniečku, čo nás znovu hrialo z celej sily. Robili mi radosť kvietky v skalke, aj kvetinový slamený klobúčik na hlave. Včielky usilovne opeľujúce kvetiny, aj motýle, čo sem tam zatrepotali svojimi krídelkami. Vytrhávala som burinu a konečne popridávala menovky k jednotlivým skalničkám, aby som nezabudla ktorú som si odkiaľ priniesla. A plánovala som, kam zasadím ďalšie kúsky, čo som si priniesla z Fatimy, z La Salette a ešte jednu zo Skalky pri Trenčíne. Zatiaľ rastú doma na balkóne, ale pri najbližšej príležitosti ich prinesiem sem do väčšieho priestoru v skalke.

Nedeľa 30. júl: 
No a za nedeľu - deň odchodu späť domov - som si nakreslila našu chalúpku. Ako vyjadrenie vďačnosti za celý tento uplynulý týždeň. Som šťastná, že sme si ho mohli takto pekne všetci spolu užívať. A hoci sa ten krásny čas končí, viem, že ďalšie dni nám prinesú zase ďalšie, i keď možno celkom iné, dary. Dar slúžiť, dar pracovať, dar prekonávať aj nepríjemnosti, ťažkosti a horúčavu... A verím, že aj inakšie, zatiaľ nečakané a netušené darčeky.

Nech aj vaše dni prebiehajú v radosti a čokoľvek prežívate, želám vám aby sa vám vždy darilo nájsť aspoň niečo krásne, za čo môžete ďakovať každý deň.

Vďačné leto 2017: Štvrtý týždeň v predstihu

Radostný deň vám želám!

Už zase sa hlásim s dávkou obrázkov, zachytávajúcich Božie dary, za ktoré som bola tento týždeň vďačná. Nie je síce ešte nedeľa, ani pondelok, ale rozhodla som sa ukázať vám svoju zbierku už teraz, na konci pracovného týždňa. Iste ľahko uhádnete dôvod... áno, nastal čas, kedy sa aj ja na niekoľko dní chystám do sveta "off-line". Takže svoje pôsobenie na internete (a na blogu) trochu obmedzím. O fotografie z víkendu (sobota, nedeľa) sa snáď podelím na sociálnych sieťach (instagram, facebook), alebo potom až po návrate do civilizácie v zbierke spolu s celým nasledujúcim týždňom.

A teraz vám už ukážem moje obrázky. Nie som si istá, či sa vám budú páčiť, ale viem, že som si ich tvorbu užívala. Chcela by som povzbudiť aj vás, ktorí sa zatiaľ ceruzky či fixky bojíte, skúste to. Kreslenie je veľmi príjemný relax. A ak nechcete, nemusíte svoje obrázky nikomu ukazovať. (Ale keď mi ich ukážete, budem poctená!)

Pondelok 17. júla:
Som vďačná, že sa mi podarilo opraviť šijací stroj v práci (ktorý pod mojimi rukami v piatok začal haprovať) a dokončila som posledné úpravy na "hmatových vrecúškach" pre klientov domova seniorov.

K večeru sme si potom dopriali zmrzlinový pohár, aj s papierovým dáždničkom a čokoládovými lískami mäty. Užívala som si chvíle na balkóne - so zmrzlinou, s fotoaparátom, s mojimi rastlinami, s výhľadom na kostolnú vežu...

Vďačné LETO: Tretí týždeň

Radostný deň vám želám!

Týždeň už zase ubehol, a ja sa chcem aj s vami podeliť o niektoré radosti, ktoré mi priniesol. Nakreslených obrázkov bude tentoraz máličko, za to (nielen) letných zážitkov, za ktoré môžem byť vďačná bolo aj tento týždeň neúrekom.


Pondelok 10. júla: 

Vďačné leto: Druhý týždeň

Radostný nový týždeň vám všetkým želám!

Možno ste postrehli, že aj toto leto sa nám rozbehla celoprázdninová hra Vďačné LETO 2017. Jej cieľom je, aby sme každý deň našli aspoň niečo, za čo môžeme byť vďační. A nakreslili si to. Alebo odfotili. Alebo nejako inak vizuálne spracovali. Pridáte sa? Ešte nie je neskoro. Traja z vás získajú úplne novú knihu Ann Voskampovej Cesta zlomenosti z vydavateľstva Kumrán. (Podrobné pravidlá súťaže sú tu.)

A keďže je už pondelok, pridávam sa k súťažiacim a prinášam aj ja svoju zbierku obrázkov - vecí, za ktoré som bola v uplynulom týždni vďačná.

Vďačný utorok - v pondelok.

Radostný deň vám želám, priatelia!

Tentoraz vám prinášam moje pravidelné "vďačné zamyslenie" už v pondelok. A bude to tak po celé prázdniny, aby som držala krok s vami, ktorí ste sa rozhodli zapojiť do akcie Vďačné leto 2017. Nech sa páči, tu sú moje dary, ktoré som dostala v uplynulom týždni:

Ak som minulý týždeň nazvala zvláštnym a náročným, tak tento týždeň dosiahol ešte väčšiu intenzitu. Uvedomovala som si počas neho veľmi silne Božie milosrdenstvo a tiež mnohé dary (a darčeky), ktoré som dostávala, ale aj také, ktoré som ja smela sprostredkovať iným. Napriek tomu som niekoľko dní nepísala / nekreslila ani do svojho zošita vďačnosti. Nie, žeby som nebola vďačná, ale hlavnou témou týchto dní bolo pre mňa niečo veľmi silné a veľmi osobné... Niečo, čo sa nedá dosť dobre zachytiť na papier (a už vôbec nie na internet).  O to intenzívnejšie som všetko prežívala vo svojom srdci.

Radosť, ktorá zavládne v nebi s každou novou dušičkou. 

Prvý zápis od minulého utorka bol až vo štvrtok 29. júna:

"Som vďačná za víťazne dobojovaný boj. Som vďačná za pokoj v duši. Som vďačná za radosť, ktorá zavládne v nebi s každou novou dušičkou. Som vďačná za slávnosť Petra a Pavla. Som vďačná za Ježišovo srdce, že sa smieme ponárať do Jeho lásky, že tak veľmi túži ukázať nám ako veľmi nás miluje... a že sa vždy a vo všetkom môžeme spoliehať na Jeho Milosrdenstvo."

Súťaž Vďačné leto: Pravidlá

Milí priatelia, leto je tu. Prvý prázdninový deň sa začne už o chvíľku a s ním aj naša prázdninová hra Vďačné leto. Hra, pri ktorej budeme každý deň prežívať s otvorenými očami, aby nám neunikol nijaký dar od nášho dobrého Boha.

Úvodný článok - TU.

Niekedy sa diabol snaží ukryť Božiu dobrotu do nepríjemností, starostí a únavy. Ale verím, že spoločne sa nám podarí nájsť Jeho lásku v každom našom prázdninovom dni. Pozývam každého jedného z vás - je úplne jedno, kde budete tráviť prázdniny (či v zahraničí, alebo doma, či niekde v pustatine, alebo v ruchu veľkomesta, či na dovolenke, na tzv. "materskej dovolenke", v práci, alebo dokonca v zdravotníckom zariadení). Verím, že úplne každý si môže užiť Božiu lásku naplno. A takisto si každý z vás môže užiť naše spoločné hľadanie Božích darov každý deň.

A aby vaša motivácia hľadať Božie dary a uvedomovať si ich bola ešte väčšia, súčasťou našej letnej hry bude súťaž o ceny. Konkrétne o tri celkom nové knižky Ann Voskampovej - Cestou zlomenosti (Odvážne kráčanie k naplnenému životu).

Najvyšší čas napísať vám, ako konkrétne sa môžete zapojiť do súťaže o cenu. Takže:

Vďačné LETO - Súťaž o tri knihy!

Radostný deň, priatelia! Vlastne vám želám radostné celé leto.

Aby bolo ešte viac radostné, pripravila som pre vás LETNÚ HRU na celé letné prázdniny - o tri celkom nové knihy Ann Voskampovej Cestou zlomenosti.  O čo pôjde?