Vďačná chvíľka: Prekladám prekladanie prekladaním

 

Vlastnoručne upečený chlebík. Aj za ten som vďačná.

Radostný deň vám všetkým želám! 

Donedávna som si ani neuvedomovala, koľko rôznych významov môže mať slovo "prekladať/ preložiť". Ale v poslednom čase ho používam v rôznych významoch dosť často. A, aby som bola verná rubrike vďačnosti, za všetky tieto významy som vďačná.

A ktoré to sú? Čítajte ďalej. 

Domáca alchýmia: Vanilkový cukor

Radostný deň vám všetkým želám! 

V pondelok Veľkého týždňa sme mali v pôstnom kalendári čítanie o Márii, ktorá vyliala nádobu s drahým voňavým olejom Ježišovi na nohy a utrela mu ich svojimi vlasmi. Niektorí sa na ňu osopovali, že tak mrhá drahým olejom. Mohla ho predať a peniaze rozdať chudobným... Ale Ježiš jej skutok ocenil. Ona jediná pochopila, čo im v posledných dňoch hovoril. Že "Syn človeka musí trpieť, predstavitelia synagógy ho budú mučiť a zabijú ho. Ale tretieho dňa vstane z mŕtvych." Učeníci nechápali. Ale Mária počúvala svojim srdcom. A srdce jej dnes kázalo urobiť pre Ježiša niečo výnimočné. Skutok, o ktorom sa bude hovoriť vždy, keď sa bude ohlasovať Evanjelium. (Celý príbeh: Jn 12, 1-11)

Hromničky aj v karanténe

Radostný deň vám všetkým želám. 

Včera sme oslávili sviatok Obetovania Pána. (Štyridsať dní po narodení Ježiša ho Jozef a Mária priniesli do chrámu "predstaviť Pánovi" a zasvätiť ho ako každého prvorodeného. Pri tom ho staručký Simeon a prorokyňa Anna spoznali ako prisľúbeného Mesiáša.) Ľudovo sa tento sviatok nazýva Hromnice a je známy okrem iného tým, že v tento deň sa v kostole posviacajú sviečky - hromničky, ktoré nás majú chrániť pred búrkou a každým nebezpečenstvom. 

Tento rok sa nemôžeme zhromažďovať v chráme a teda ani sviečky nám v kostole neposvätili, ale nechcela som sa tejto tradície vzdať. Viem síce, že pred každým nebezpečenstvom ma chráni Boh a nie nejaká sviečka, ale verím aj v silu modlitby Cirkvi. Nie vždy sa viem ponoriť do modlitby. Nie vždy viem prosiť o ochranu so správnym úmyslom. Ale pre podobné situácie tu máme tzv. sväteniny. Sú to požehnané predmety, ktorých používaním sa pripájame k modlitbám celej Cirkvi. Rozhodnutie zapáliť sviečku a nechať ju horieť je už modlitbou. A spolu so mnou sa vtedy modlí celé nebo. Aj ja sa s väčšou láskou a dôverou (a vytrvalosťou!) viem vtedy obracať k Bohu, odovzdať sa do Jeho vôle a očakávať Jeho pomoc. 

Vždy na Hromnice nechávam požehnať sviečky, pri ktorých sa potom modlím po celý rok. Potešilo ma, keď som zistila, že aj pri omšiach vysielaných on-line bude požehnanie sviec. Myslím, že aj cez priamy prenos pomocou technológií je požehnanie účinné. Ale aby nebolo nijakých pochybností, vyrobila som si tento rok hromničky z vosku, ktorý mi ostal z iných, tiež posvätených sviečok. Takže mám "nové" sviečky z "posväteného" vosku. 

Kapustové "pH umenie"

Radostný deň vám všetkým želám 

Tento týždeň som si splnila zase jeden zo svojich detských plánov. Odkedy sme sa učili o kyselinách, zásadách a pH, a odkedy som sa dozvedela, že aj šťava z červenej kapusty môže slúžiť ako indikátor pH, chcela som si urobiť podobný pokus. Po troške úchytkom som skúšala v kuchyni vždy keď sa u nás varila červená kapusta (kvapnúť ocot pri dochucovaní a pozorovať, že šťava sa sfarbuje trochu viac do červena, umývať hrniec a sledovať, či sa po pridaní saponátu sfarbí viac do modra...), ale takto poriadne, exaktne, navyše s prvkom tvorivosti som to prežila až teraz. 

Mikuláš u nás doma

Radostný deň vám želám! 

Na sviatok svätého Mikuláša si každý rok nachádzame v čižme nejaký drobný chutný darček. Traduje sa, že ich tam zanechá samotný svätý Mikuláš, aby dodržal tradíciu obdarovávania. Predovšetkým kto bol dobrý a poslúchal, môže si nájsť od Mikuláša nejakú dobrotu. Tí, čo neposlúchali a hnevali svojich rodičov, obvykle našli v čižme uhlie, alebo cibuľu. 

Aspoň takto to fungovalo za môjho detstva. A keď som sa stala mamou ja, tiež sa vždy počas mikulášskej noci v našej domácnosti tajne objavil balíček s dobrotami. Ale dieťa mi už odrástlo, vyletelo z domu... a ja si myslím, že aj my dospelí potrebujeme aspoň raz do roka "potvrdenie, že sme boli dobrí". Alebo skôr potvrdenie, že niekomu na nás záleží? 

Tento rok to neboli balíčky s prebytkom sladkostí, neboli tam ani salónky na stromček a oriešky na štedrovečerný stôl. Nákupy si už obstaráme sami. Ale v čižme si každý z nás našiel podobizeň samotného Mikuláša. Veľmi zdravú - v podobe banánu. A v súlade so svojim láskavým duchom nám sv. Mikuláš pripísal odkaz vďačnosti za skutky lásky, ktoré sme konali my.

Hromnice a "recy-sviečka"

Pán je svetlo národov. Pán je sláva svojho ľudu!"
.
Všetkým vám želám radostný deň!
Dnes je Sviatok Obetovania Pána - Hromnice. V tento deň je zvykom na začiatku sv. omše posvätiť sviečky - tzv hromničky. Niekedy mám chuť vyrobiť si na túto príležitosť vlastnú sviečku. Aj tento rok tak bolo. Včera sme si jednu vyrobili - takú recyklovanú, kúpila som len nový knôt.

Pripravené pomôcky: Pohárik z vyhorenej sviečky, knôt,
pliešok zo starého kahanca (čajovej sviečky) a ihla s niťou.
Vosk z vyhorených sviečok sa už topí v plechovke vo vodnom kúpeli.

Mäta v čokoláde (letné experimenty)

Neviem ako to máte vy, ale ja sa tvrdohlavo snažím prežívať počas prázdnin výnimočný čas. Zažiť niečo nové. Radosť, dobrodružstvo, objavovanie nepoznaného... Pokúšam sa čo najviac popustiť uzdu dieťaťu vo mne. Dovoliť si experimenty, na ktoré som sa tešila už ako malá. Skúšať veci bez istoty, že sa podaria. Hľadať vlastné riešenie, objavovať už dávno objavené, hrať sa.

A najlepšie sa mi hrá a experimentuje, keď mi niekto ponúkne témy (a termín!) čoho sa majú moje pokusy týkať. Tentoraz som sa nechala zlákať Florentýnou a jej témou "vietor v ústach" - v hlavnej úlohe mäta.

Mätová limonáda je bežnou súčasťou našich letných dní. Mätový čaj je "nuda". Množstvo receptov kolujúcich internetom s mätovou príchuťou ma neláka (okrem iných výhovoriek) tým, že už sú to hotové recepty, ktoré niekto vyskúšal a teraz nám ich ponúka. Chcem vymyslieť čosi vlastné!

A vymyslela som (určite nie prvá) - Mätové lístky v čokoláde.

Letné experimenty: Mrazený jogurt

Je leto, čas odpočinku, zábavy, skúšania nových vecí. A tak som aj ja včera skúšala niečo nové.

Odkedy som počula o "mrazenom jogurte", som zvedavá, aký je, a chcela by som ho ochutnať. Zároveň ma vždy čosi zbrzdí. Raz chcem staviť na osvedčenú známu chuť a kúpim si radšej klasickú zmrzlinu, inokedy ma odradí cena v pouličnom stánku ("ako pre turistov"), alebo svoje plány len jednoducho odkladám "na inokedy". Ale tentoraz som sa nechala zlákať. "Receptom" od Nely, ktorá takisto plní "Prázdninovú výzvu" od Florentýny.

Domáca alchýmia: Dezodorant

Už je to ... veľmi dlho, čo som objavila na internete návod na domácu výrobu dezodorantu. Hneď som si to chcela aj ja vyskúšať, ale ako vždy, odložila som to na "neskôr". Dlho to trvalo, ale ono "neskôr" nastalo práve včera a môj prvý pokus mám konečne za sebou. Prekvapilo ma, že príprava vôbec nebola zložitá. Odteraz už nebudem mať dôvod odkladať, nový dezodorant si v prípade potreby namiešam raz-dva.

Na uskladnenie som využila nádobky z prírodného dezodorantu Ponio

Sirup do čaju (alebo na varené víno?)

Radostný deň vám všetkým želám! Chcem sa s vami podeliť o jeden tip - možno ho tiež budete chcieť použiť ako jedlý darček, alebo si len sami trošku rozvoniate toto predvianočné obdobie? Každopádne, ja mám túto "alchýmiu" rada.

Drôtovaný paráčik

Jedného prázdninového dňa som dostala neodolateľnú túžbu skúsiť pripraviť parené buchty. Vcelku výzva, keďže som ich ešte nikdy predtým nerobila a jedla som parené buchty naposledy tuším ešte v školskej jedálni. Ale bolo to jedno z mála jedál, ktoré mi tam chutili (až na tú náplň), tak prečo by som to  neskúsila aj doma?

Nuž, doma by to hádam aj šlo, ale na chalúpke? Keď tu nemám nič, čo by sa dalo použiť na uloženie buchiet nad parou? Ale poradila som si. Kým kyslo cesto na buchty (a potom aj pripravené buchtičky), moje ruky sa mihali pri práci s drôtom. Najprv pripraviť drôtený kruh s pevnejšieho drôtu - na mieru, aby presne vošiel do hrnca. Potom z tenkého viazacieho drôtu motať sieťku. Začala som od stredu. Pracovala som s drôtom v jednom kuse, takže som musela robiť očká len tak malé, aby sa cez ne dala prevliecť cievka s navinutým drôtom. Keď som dosiahla dostatočnú veľkosť, začala som krajný rad sieťky primotávať k okraju - drôtenému kruhu. Nakoniec už len začistiť koniec drôtika a vyrobiť "nožičky". Na obvode kruhu sú tri "nožičky", alebo skôr háčiky na zavesenie o okraj hrnca. Nemusím hádam zdôrazňovať, že by mali byť rovnako dlhé, aby sieťka v hrnci visela rovno.

Domáca tvarohová zmrzlina - [doplnené]

Horúce dni.

Potreba schladiť sa.

Zmrzlina na dennom poriadku.

Poväčšine kupovaná...

A potom výčitky svedomia, že do seba ládujeme prázdne kalórie...

Rozhodnutie. 

Už som tu spomínala "superobjav" (ja viem - teplá voda - objavujem už dávno objavené - ale pre nás SUPER!)

Domáci tvarohový krém (miláčik).

Skúsim ho urobiť viac - do kelímku. Strčiť do mrazničky a podávať ako zmrzlinku.

Tvaroh dodá bielkoviny a tá trocha cukru, čo do toho ide nie je zas až tak tragická ("Zdravé mamy" môžu nahradiť medom, či sirupom podľa vlastného uváženia). Ale akokoľvek: Viem, koľko a čoho som do toho dala.

Teraz už jedna tvarohová zmrzlinka čaká v mrazáku.
Teším sa? Áno! Očakávam nezdar? Možno.

Zatiaľ som urobila trochu - a keď sa osvedčí, budeme robiť plnú vaničku. Namiesto zmrzky!

Chcete aj vy vyskúšať a nechce sa vám vymýšľať vlastný recept? Môžete sa inšpirovať týmto mojim. 

Suroviny:
Jemný tvaroh - veľa (kľudne aj pol kila. Alebo koľko chcete zmrzliny)
Jogurt (nám vyhovuje krémový 3%-ný), prípadne kyslá smotana - trochu ("niekoľko" polievkových lyžíc - podľa konzistencie, akú chceme dosiahnuť. Ale počítam s tým, že jogurt obsahuje dosť vody, tak aby nám zmrzlina moc nestuhla)
Instantné kakao (alebo niečo iné na dochutenie, môže byť ovocie, vanilkový cukor...) - "přiměřeně" (dala som 1 polievkovú lyžicu kakaa na asi 250g tvarohu)
Toping - nemusí byť (trochu na ozdobenie)
Krabička - v ktorej to celé uskladníme v mrazničke.

Postup: 
Vo vhodnej nádobe zmiešame "veľa" tvarohu (podľa toho, koľko zmrzliny chcete vyrobiť) s trochou jogurtu. Pridáme instantné kakao (u nás musí byť - my sme kakaoví-čokoládoví!). Vymiešame, vyšľaháme na hladko.
Naložíme do plastovej misky - napríklad od zmrzliny. ;-)
Ozdobíme topingom. (Osvedčilo sa nám stužené kakao na spôsob Pikaa - pamätáte? Kedysi sme to cucali priamo z tuby, hoci na obale bolo napísané, že sa to má rozmiešať v mlieku alebo vo vode.)

Hotovo. Už len strčiť do mrazničky a čakať kým trochu stuhne. Najlepšie, keby sa nám podarilo zabudnúť. Alebo odísť z domu... Po návrate hladošom iste dobre padne výživná zmrzlinka! Nemusíte ani kupovať Míšu. ;-)

Toping som na vrchu ešte "rozťahala" vidličkou.

Dobrú chuť! :)
Leti.


Doplnené 2.8.: 
Pozor, nové informácie!
Tvarohový krém je výborný. Aj chladený bol výborný... ale keď som ho nechala v mrazničke do druhého dňa, naša "zmrzlinka" stuhla až priveľmi. Tak, že sa nedá naberať...

Poučenie: Ak chcete zmrzlinu, treba do toho dať ešte niečo napenené - napr. vyšľahanú šľahačku. ;-)
Budem experimentovať ďalej a dám vám vedieť.
Zatiaľ si zamrznuté "topko" (tak sme si pomenovali našu tvarohovú pochúťku) berieme na cesty. Myslím, že kým dostaneme hlad stihne akurát rozmrznúť a pochutíme si! :-p

Aby bola vyrastená cibuľka biela

Možno si pamätáte, ako som vám vlani ukazovala moju "cibuľovú plantáž za oknom". Tentoraz som skúsila ešte jeden zlepšovák.

Keď som hľadala návod na kvetináčiky pre semenáčiky z ruličky od toletného papiera, našla som aj radu - navliecť rolku od kuchynských utierok na rastúci pór, aby ostala časť póru biela. Normálne sa pór kvôli tomu zahŕňa zemou, ale ako zlepšovák ponúkli toto jednoduchšie riešenie.

A tak mi napadlo - keď to funguje s pórom (pór ešte zatiaľ nepestujem), mohlo by to fungovať aj s cibuľkou. A vyskúšala som.

Keďže cibuľka je dosť tenká, odstrihla som z ruličky len časť. Stočila hustejšie a obtočila okolo cibuľky. Pre istotu som to ešte zalepila lepiacou páskou. A nechala rásť... a čakala som... a čakala. 

Po nejakých dvoch týždňoch sme cibuľku odbalili a zvedavo pozreli, ako bude vyzerať. Veru, je svetlejšia. A jemnejšia. Už len odrezať a skonzumovať na maslovom chlebíku. 

Odbalená - svetlá cibuľka.

Pre porovnanie jedna zelená - bez tienenia.

Na nerozoznanie od mladej cibuľky.

Tak som hneď zabalila aj ďalšiu cibuľku.

Teším sa na ďalšie vitamíny, čo nám čoskoro hojne porastú...
Aj vám želám radostné čakanie jari a "dobrú chuť"!
Leti.

Tukové kŕmidlá ešte raz

(Tento rok naposledy)

Jar klope na dvere. Už počuť jej jemný hlások. Aj vo vyšších polohách nad Novou Baňou sa stromy sfarbujú rašiacimi púčikmi. Pri ceste som zazrela rozkvitnuté bahniatka a dokonca nad kompostom bolo vidno poletovať akýsi hmyz... Ale sneh sa stále drží, a tak sme vtáčikom zavesili ešte posledné tukové kŕmidlá. Nech si zvyknú chodiť na naše stromy, v lete isto bude treba obrať nepríjemný hmyz.

Stihli sme to na poslednú chvíľu.

Rozohriať tuk, primiešať zrnká...

... naliať do kvetináčov...

... a zavesiť.

Želáme dobrú chuť!

Aj vám želám veľa radosti. Z prebúdzajúcej sa prírody aj zo všetkého, čo vás postretne. 
Letitia.

Ako sme si vyrábali hromničku

Zase som si splnila jeden dlhodobý sen. Vždy som si chcela vyskúšať urobiť sviečku namáčaním knôtu do vosku - podľa starých receptúr, ako sa kedysi vyrábali sviečky v kláštoroch. (Keď som sa chcela s touto informáciou vytiahnuť pred synom, oznámil mi, že takto sa vyrábajú sviečky aj teraz v továrni. Akurát je celý proces automatizovaný a množstvo sviečok naraz namáčajú do vosku stroje. Videl to na Discovery v relácii "Jak se to dělá".)

Nevadí, čaro spoločných chvíľ s rodinou sme si užili aj tak. Konečne sa mi podarilo nazbierať dostatočné množstvo vosku - zbytky sviečok z adventného venca vystačili aspoň na naše malé pokusy. A tak sme sa, síce na poslednú chvíľu, pustili do diela.

Najprv sme si roztopili dostatok vosku.

Plnú plechovku sme napchali zbytkami sviečok.

Pripravili sme si roztopený vosk a knôt. (Všade sú knôty tak neskutočne drahé? Alebo sme natrafili na zvlášť predražený obchod?) Knôt sme postupne namáčali do roztopeného vosku. Vždy sa na ňom zachytila vrstvička vosku, ktorú sme nechali stuhnúť na vzduchu. Po ďalšom ponorení sa zachytila nová vrstvička. A tak ďalej, kým sviečka nedosiahla požadovanú hrúbku.

Užili sme si hodne zábavy (a tréning trpezlivosti), pretože ak vosk na rodiacej sa sviečke dostatočne nestuhol, alebo ak sme nechali sviečku pridlho ponorenú v plechovke, vosk sa z nej zase roztápal a zmýval. Takže vznikali niekedy dosť podivné tvary. Každopádne máme teraz úplne originálne sviečky - hromničky.

Chladenie polotovaru počas prihrievania
chladnúceho (a tuhnúceho) vosku v plechovke.

Ešte zastrihnúť knôt na vhodnú dĺžku a sviečky budú hotové.

Posledný finálny krok (zastrihnúť knôt do definitívnej dĺžky) sme už pred Hromnicami nestihli. Už sme balili a odchádzali do Nitry. Ale aspoň sme si ich takto naaranžovali v centre domácnosti. Aby nám pripomínal sviatok tohto týždňa - a myšlienku, že každú búrku (aj tú medzi nami, alebo v našom vnútri) môže utíšiť Ten, ktorý vládne búrke, vetru aj moru.

Želám vám radostné dni a všetky vaše búrky nech vedú k šťastnému zmiereniu. 
Letitia.

Ako som "mútila" domáce maslo

Nedávno sa Calendula pochválila so svojim maslom. Trošku som zazávidela, a nechala som sa nakopnúť. Klikla som na návod, o ktorý sa podelila a skúsila som to aj ja.
Naozaj to nie je ťažké! A dokonca ma ani nemusí zastaviť nedostatok vlastných kráv. Myslela som si že keď nemám mlieko priamo od kravičky, na domáce maslo môžem zabudnúť. Ale nie, zdá sa, že si môžem umútiť (alebo skôr vyšľahať) maslo aj zo smotany kúpenej v krabičke. Ani mútnik nepotrebujem, postačí elektrický šľahač.

Hurá, hneď som sa ponáhľala do obchodu zháňať smotanu bez stabilizátorov. Našla som na prvý hmat (vďaka tipu Vladky, že si mám všímať smotany v krabičke a nie v kelímku). A dnes som teda zapla šľahač, a začala smotanu šľahať. Keď bola ušľahaná, šľahala som ďalej. A ešte, ešte dosť dlho... až sa konečne začali tvoriť kúsky masla čvachtajúce v bielej tekutine - cmare.

Moje "domáce" maslo už odpočíva v miske a čaká na ráno, keď si ho skúsime natrieť na chlebík. Ale verím, že bude chutiť výborne. :)

Vďaka Calendula i Vladka, za návod i za nakopnutie. A hlavne za to, že už nemusím čakať na vlastnú kravičku. (Aj keď teda asi nebudem mútiť nejako často, smotana tiež nie je zadarmo, ale ako skúsenosť ma to teší. Vždy som túžila umútiť si aspoň raz svoje vlastné maslo. :) )

Radostný deň a dobrú chuť vám želá
Leti.

Pohľadnice cviklou maľované

Zase som sa trošku hrala. Uvarila som červenú repu, a pri jej čistení som si neodpustila trochu šťavy použiť na tvorenie.

Pečiatkovali sme tvarom vystrihnutým
z kuchynskej hubky...

... aj vykrojenými plátkami repy

Tu sa suší materiál na ďalšie tvorenie -
servítky nasiaknuté cviklovou šťavou.

A ešte raz s bleskom. (Tu sú asi farby vernejšie)

Polotovary. Možno ich nechám tak...

... možno ešte doťuknem
čiernou centrofixkou, alebo strieborným gélovým perom.

Za mokra sa zdali výtvory takmer sýto-červené. Po vyschnutí pripomínajú skôr adventnú fialovú.

Želám vám pokojný a hlboký zvyšok adventu a na Vianoce "výbuch" tej pravej radosti. 
Letitia.

Vianoce pre vtáčiky

Výroba pochúťok pre vtáčiky sa nám nejako zapáčila. Musím sa priznať, že asi hlavne mne. Konečne si plním detskú túžbu a patrične si to užívam.

Tentoraz sme vyrábali tukové košíčky a semienkové zápichy. Znie to divne? Možno, ale výrobu sme si patrične užili a vtáčiky si dúfam užijú ich konzumáciu. Ukážem aj vám, čo sme to vlastne robili.

Pripravili sme si košíčky a tuk, ktorý sa ani v plusových teplotách netopí - tentoraz to bola kocka Palmarinu.  Keďže som nové, krajšie a väčšie košíčky nechala v chalúpke, museli nám stačiť tieto staré a malé. Dokonca aj mufinový plech som nemala doma, tak som len dúfala, že budú držať tvar. Až neskoro mi napadlo vložiť košíčky do obalu na vajíčka - možno nabudúce.

Košíčky sme naplnili zmesou pre vtáčiky. Potom sme ich zaliali rozpusteným tukom a do každého košíčka zapichli slamku. Tentoraz ich nebudeme vešať, ale zapichovať do hranítka. Dokonca sme skúsili naplniť aj polovičky obalu od kindervajíčka (ten alobal sa teraz dá oddeliť na polovice). Skúsime ich potom zlepiť do celého vajca.

Okrem toho sme si pripravili tvary vystrihnuté zo starej lepenkovej škatule - hviezdičky a srdiečka. Mladý do každého vtlačil špailu, aby sa hotové ozdoby dali zapichnúť do kvetináča. 

Každý kúsok kartónu sme potom poliali rozpusteným tukom (lepší je tuhší, tesne pred rozpustením) a posypali zrnkami. Vznikli nám akési semienkové zápichy.

Už tuhnú v chladničke

A takto tuhnú košíčky na balkóne.
Špaile treba zaistiť, aby držali v správnej polohe.

Košíčky sme ponúkli vtáčikom už na Mikuláša (síce až večer, ale vtáky tuším nemajú menný kalendár ;) ).

Na balkóne nám teraz rastú takéto hríbiky.

Na  chvíľku sa objavila aj vianočná výzdoba.

Len aby som vám ich mohla ukázať.

Po fotení putovali späť do krabice.

A vtáčikom košíčky chutia.
To je hlavné! :)

Želám vám radostný deň. A aby ste si vždy vedeli nájsť milé potešenie. 
Letitia.