Radostný deň vám všetkým želám.
Včera sme oslávili sviatok Obetovania Pána. (Štyridsať dní po narodení Ježiša ho Jozef a Mária priniesli do chrámu "predstaviť Pánovi" a zasvätiť ho ako každého prvorodeného. Pri tom ho staručký Simeon a prorokyňa Anna spoznali ako prisľúbeného Mesiáša.) Ľudovo sa tento sviatok nazýva Hromnice a je známy okrem iného tým, že v tento deň sa v kostole posviacajú sviečky - hromničky, ktoré nás majú chrániť pred búrkou a každým nebezpečenstvom.
Tento rok sa nemôžeme zhromažďovať v chráme a teda ani sviečky nám v kostole neposvätili, ale nechcela som sa tejto tradície vzdať. Viem síce, že pred každým nebezpečenstvom ma chráni Boh a nie nejaká sviečka, ale verím aj v silu modlitby Cirkvi. Nie vždy sa viem ponoriť do modlitby. Nie vždy viem prosiť o ochranu so správnym úmyslom. Ale pre podobné situácie tu máme tzv. sväteniny. Sú to požehnané predmety, ktorých používaním sa pripájame k modlitbám celej Cirkvi. Rozhodnutie zapáliť sviečku a nechať ju horieť je už modlitbou. A spolu so mnou sa vtedy modlí celé nebo. Aj ja sa s väčšou láskou a dôverou (a vytrvalosťou!) viem vtedy obracať k Bohu, odovzdať sa do Jeho vôle a očakávať Jeho pomoc.
Vždy na Hromnice nechávam požehnať sviečky, pri ktorých sa potom modlím po celý rok. Potešilo ma, keď som zistila, že aj pri omšiach vysielaných on-line bude požehnanie sviec. Myslím, že aj cez priamy prenos pomocou technológií je požehnanie účinné. Ale aby nebolo nijakých pochybností, vyrobila som si tento rok hromničky z vosku, ktorý mi ostal z iných, tiež posvätených sviečok. Takže mám "nové" sviečky z "posväteného" vosku.
