Zobrazujú sa príspevky s označením Tipy a návody. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením Tipy a návody. Zobraziť všetky príspevky

piatok 27. decembra 2024

Malé papierové tvorenie

Radostný deň vám všetkým želám! 

Schyľuje sa ku koncu občianskeho roka a ja som sa začala prehrabávať v zásobe fotografií, ktoré som počas roka pofotila. Hádam sa mi podarí vytvoriť súhrnný blog so spomienkami na rok 2024, ale ešte pred tým som sa pustila do prípravy niekoľkých menších tematických blogov.

Dnes sa chcem s vami podeliť o zopár nápadov na jednoduché tvorenie. Len tak, z dlhej chvíle, alebo ako darček, či pohľadnica pre niekoho, komu urobí radosť. Možno si aj vy budete chcieť vyrobiť niečo milé sami, alebo s deťmi, či napríklad so starými rodičmi... Lebo náš čas a spoločné chvíle sú tým najcennejším darom, ktorý môžeme dať svojim blízkym.

sobota 21. decembra 2024

Lego Barborky

Radostný deň vám všetkým želám! 

Viem že som dlho nepísala a tento článok bude tak trochu výkrikom do prázdna. Napriek tomu si ho sem chcem uložiť. Neviem ako často a aké články tu budú najbližšie pribúdať, pretože moja kapacita, motivácia a priority sa menia (čo sa týka písania). Viem že hlbšie v minulosti (pod nánosom sérií reportáží) sa nájdu úvahy, ktoré mi stále pripomínajú cenné myšlienky, ako aj spomienky a tipy na slávenie rôznych častí roka. Rada by som sa vrátila k podobnej koncepcii, ale nič nesľubujem, keďže neviem odhadnúť svoje časové možnosti a motiváciu do budúcnosti. Tak zatiaľ len slobodne uverejním drobnosti, ktoré si o to povedia v mojej mysli. 

Tu je jedna taká drobnosť. Nech sa páči:


Tento rok mám Lego Barborky!

nedeľa 12. decembra 2021

Mikuláš


Voňavá mandarínka (so zapichnutými klinčekmi)

Radostný deň vám všetkým želám. 

Iste ste postrehli, že sme mali nedávno sviatok svätého Mikuláša. My už doma síce nemáme malé deti, ale aj tak sa radi "potajomky" obdarúvame. Pretože každý, aj dospelý potrebuje vedieť, že na ňom niekomu záleží. 

sobota 10. apríla 2021

Jarné pohľadnice (vlastnej výroby)



Radostný deň vám všetkým prajem. 

Dnes vám chcem ukázať pohľadnice, ktoré som posielala niektorým svojim známym pri príležitosti Veľkej noci. V poslednom čase posielam k Veľkej noci skôr kupované pohľadnice (ak vôbec posielam). A už veľa rokov som vždy vyberala náboženský motív - spravidla vzkriesenie a víťazné Aleluja, prípadne obrázok Dobrého Pastiera. Tento rok som urobila výnimku a vyrobila som niekoľko veselých jarných motívov. (Myslím, že ma inšpiroval blog pesleri.blogspot.com.) 

Aj keď pre pár vzácnych priateľov, o ktorých som tušila že to ocenia, som použila pohľadnice s krížom kúpené pre túto príležitosť priamo v Lisieux.

streda 3. februára 2021

Hromničky aj v karanténe



Radostný deň vám všetkým želám. 

Včera sme oslávili sviatok Obetovania Pána. (Štyridsať dní po narodení Ježiša ho Jozef a Mária priniesli do chrámu "predstaviť Pánovi" a zasvätiť ho ako každého prvorodeného. Pri tom ho staručký Simeon a prorokyňa Anna spoznali ako prisľúbeného Mesiáša.) Ľudovo sa tento sviatok nazýva Hromnice a je známy okrem iného tým, že v tento deň sa v kostole posviacajú sviečky - hromničky, ktoré nás majú chrániť pred búrkou a každým nebezpečenstvom. 

Tento rok sa nemôžeme zhromažďovať v chráme a teda ani sviečky nám v kostole neposvätili, ale nechcela som sa tejto tradície vzdať. Viem síce, že pred každým nebezpečenstvom ma chráni Boh a nie nejaká sviečka, ale verím aj v silu modlitby Cirkvi. Nie vždy sa viem ponoriť do modlitby. Nie vždy viem prosiť o ochranu so správnym úmyslom. Ale pre podobné situácie tu máme tzv. sväteniny. Sú to požehnané predmety, ktorých používaním sa pripájame k modlitbám celej Cirkvi. Rozhodnutie zapáliť sviečku a nechať ju horieť je už modlitbou. A spolu so mnou sa vtedy modlí celé nebo. Aj ja sa s väčšou láskou a dôverou (a vytrvalosťou!) viem vtedy obracať k Bohu, odovzdať sa do Jeho vôle a očakávať Jeho pomoc. 

Vždy na Hromnice nechávam požehnať sviečky, pri ktorých sa potom modlím po celý rok. Potešilo ma, keď som zistila, že aj pri omšiach vysielaných on-line bude požehnanie sviec. Myslím, že aj cez priamy prenos pomocou technológií je požehnanie účinné. Ale aby nebolo nijakých pochybností, vyrobila som si tento rok hromničky z vosku, ktorý mi ostal z iných, tiež posvätených sviečok. Takže mám "nové" sviečky z "posväteného" vosku. 

sobota 2. februára 2019

Hromnice a "recy-sviečka"

Pán je svetlo národov. Pán je sláva svojho ľudu!"
.
Všetkým vám želám radostný deň!
Dnes je Sviatok Obetovania Pána - Hromnice. V tento deň je zvykom na začiatku sv. omše posvätiť sviečky - tzv hromničky. Niekedy mám chuť vyrobiť si na túto príležitosť vlastnú sviečku. Aj tento rok tak bolo. Včera sme si jednu vyrobili - takú recyklovanú, kúpila som len nový knôt.

Pripravené pomôcky: Pohárik z vyhorenej sviečky, knôt,
pliešok zo starého kahanca (čajovej sviečky) a ihla s niťou.
Vosk z vyhorených sviečok sa už topí v plechovke vo vodnom kúpeli.

piatok 14. júla 2017

Letné experimenty: Mrazený jogurt



Je leto, čas odpočinku, zábavy, skúšania nových vecí. A tak som aj ja včera skúšala niečo nové.

Odkedy som počula o "mrazenom jogurte", som zvedavá, aký je, a chcela by som ho ochutnať. Zároveň ma vždy čosi zbrzdí. Raz chcem staviť na osvedčenú známu chuť a kúpim si radšej klasickú zmrzlinu, inokedy ma odradí cena v pouličnom stánku ("ako pre turistov"), alebo svoje plány len jednoducho odkladám "na inokedy". Ale tentoraz som sa nechala zlákať. "Receptom" od Nely, ktorá takisto plní "Prázdninovú výzvu" od Florentýny.

nedeľa 9. júla 2017

Domáca alchýmia: Dezodorant

Už je to ... veľmi dlho, čo som objavila na internete návod na domácu výrobu dezodorantu. Hneď som si to chcela aj ja vyskúšať, ale ako vždy, odložila som to na "neskôr". Dlho to trvalo, ale ono "neskôr" nastalo práve včera a môj prvý pokus mám konečne za sebou. Prekvapilo ma, že príprava vôbec nebola zložitá. Odteraz už nebudem mať dôvod odkladať, nový dezodorant si v prípade potreby namiešam raz-dva.

Na uskladnenie som využila nádobky z prírodného dezodorantu Ponio

streda 26. augusta 2015

Drôtovaný paráčik



Jedného prázdninového dňa som dostala neodolateľnú túžbu skúsiť pripraviť parené buchty. Vcelku výzva, keďže som ich ešte nikdy predtým nerobila a jedla som parené buchty naposledy tuším ešte v školskej jedálni. Ale bolo to jedno z mála jedál, ktoré mi tam chutili (až na tú náplň), tak prečo by som to  neskúsila aj doma?

Nuž, doma by to hádam aj šlo, ale na chalúpke? Keď tu nemám nič, čo by sa dalo použiť na uloženie buchiet nad parou? Ale poradila som si. Kým kyslo cesto na buchty (a potom aj pripravené buchtičky), moje ruky sa mihali pri práci s drôtom. Najprv pripraviť drôtený kruh s pevnejšieho drôtu - na mieru, aby presne vošiel do hrnca. Potom z tenkého viazacieho drôtu motať sieťku. Začala som od stredu. Pracovala som s drôtom v jednom kuse, takže som musela robiť očká len tak malé, aby sa cez ne dala prevliecť cievka s navinutým drôtom. Keď som dosiahla dostatočnú veľkosť, začala som krajný rad sieťky primotávať k okraju - drôtenému kruhu. Nakoniec už len začistiť koniec drôtika a vyrobiť "nožičky". Na obvode kruhu sú tri "nožičky", alebo skôr háčiky na zavesenie o okraj hrnca. Nemusím hádam zdôrazňovať, že by mali byť rovnako dlhé, aby sieťka v hrnci visela rovno.


pondelok 29. júna 2015

Levanduľový "záhon" na poličku

.
Škoda, že som neposlúchla múdre rady a fotila na priamom slnku
- naživo to na slniečku vyzeralo tak! dobre...

Koniec školského roka. Na niektorých vašich blogoch obdivujem pripravené darčeky pre "pančelky", poväčšine do škôlok... Môj syn ale už nejaký čas nie je vo veku, kedy by bol ochotný priniesť do školy niečo, čo vlastnoručne vyrobila jeho mama. Možno ešte tak obligátnu kvetinu.

Ale keď sa nám pri chalúpke objavila prvá úroda voňavej levanduľky, neodolala som, a aspoň maličkú levanduľovú kytičku z vlastnej záhradky som pre jeho triednu poslala. A na ďalší rok tiež. Páčila sa mi myšlienka, že dávame kvet, a zároveň aj čosi viac. Darček, hoci malý, môže po celý rok svojou vôňou pripomínať vďaku za ochotné srdce, ktoré táto žena dáva svojim študentom.

http://letitia-tiba.blogspot.sk/2013/06/kyticka-pre-ucitelku.html
Levanduľová kytička spred dvoch rokov

Ale toto je pre nás posledný ročník druhého stupňa. A hoci synak ostáva na osemročnom gymnáziu, a teoreticky je možné (všetci si to želáme), že by im triedna učiteľka ostala aj na ďalší rok, predsa si myslím, že tento medzník si zaslúži trošku väčší prejav vďaky za všetku starostlivosť. Za pohodu, ktorú v triede každý deň vytvárala (pomáhala vytvárať). Za pokoj a zároveň poriadok, ktorý medzi žiakmi vďaka nej vládol. Za všetky školy v prírode, lyžiarske zájazdy, školské výlety a inú mimoškolskú činnosť ktoré s takým nadšením vždy organizovala. Za  to, s akou "takmer radosťou" (od tínedžera nemožno čakať viac) do tejto školy a do tejto triedy chodil. Hoci aj predtým sme mali šťastie na dobré a milé učiteľky, zdá sa mi, že najväčšiu pohodu a "bezproblémovosť" zažívame až práve v tejto škole a tejto triede. Vďaka!

A tak už rok (veru, už od minulého júna) špekulujem, plánujem, vymýšľam, aký "väčší" darček by som z našej levandule tentoraz vyrobila. Veľmi dlho sa moje myšlienky točili okolo voňavých vankúšikov plnených levanduľovými kvetmi. Vyšívaných, háčkovaných, či zdobených servítkovou technikou... Až na poslednú chvíľu, keď som videla tú krásnu úrodu levandule, spomenula som si na jeden zážitok spred... 20 rokov.

Úroda levandule

Boli sme s drahým tuším prvýkrát pri mori. Vo Francúzskom Canes. A bolo to prvýkrát čo som videla naživo levanduľu. V jednom kvetinárstve. Zapôsobila na mňa nielen svojou vôňou a exotickosťou (vtedy mi veru ani na um nezišlo, že by som raz mohla pestovať levanduľu vo svojej záhradke). Ale tiež hojnosťou, s akou svoje výtvory prezentovali. Obdĺžniková škatuľka (alebo skôr košík) husto zaplnený levanduľovými kvetmi. Zapôsobilo to na mňa. Okrem iného aj pocitom nedostižnosti a luxusu, ktorý pohľad na tú krásu vzbudzoval.

A dnes mám odrazu dosť prostriedkov, aby som sa pokúsila podobnú krásu vytvoriť. A tak som sa pokúsila.

Vzala som kúsok aranžérskej hmoty a odrezala z nej obdĺžnik. Na mieru som k nemu vyrobila škatuľku z vlnitej lepenky. Kvietky levandule nastrihala na rovnakú dĺžku a podľa šablóny som začala zapichovať husto vedľa seba. Chcelo to nájsť ten správny grif, preto som musela asi po polovičke začať odznova (a vďaka tomu máme ešte jednu podobnú škatuľku doma). Vlastne, technických problémov bolo treba postupne vyriešiť viac. Jednak som nemala niektoré potrebné veci so sebou na chalúpke (napr. chýbajúce lepidlo som nahradila kúskom viazacieho drôtu), jednak som mala len hmlistú predstavu o tom, čo chcem vyrobiť, ale žiaden postup, žiadne "know how". Takže ma čakalo ešte veľa chýb, omylov, opráv, hľadanie riešenia pre otázky, ktoré sa počas práce vynorili. A veľa času strávených prácou, či premýšľaním o nej. Ale nakoniec som spokojná. Dúfam, že aj adresátka bude mať z darčeka radosť.




Aj boky škatuľky treba ozdobiť
(prekvapila ma veľká spotreba levanduľových stoniek).

Boky pripravené na nalepenie.

Hotový výrobok.





 
Prekvapilo ma, že tuším najväčší problém
som mala s balením...

Pridali sme aj voňavú masážnu kocku Ponio
- ručne robená prírodná kozmetika.
 
Vďaka za všetko.
A radostné leto, pani učiteľka!

Ďakujem, že ste dočítali až sem. Všetkým vám želám radostné a pohodové leto. A samé dobré učiteľky pre vaše deti. 
Letitia. 

Už čaká na svoj deň.

sobota 27. júna 2015

Levanduľkové tvorenie


Úroda levandule ani tento rok nesklamala. A tak som si užívala voňavé tvorenie...
Ale najprv ešte troška z celkovej atmosféry z minulého víkendu na chalúpke: 

pondelok 11. mája 2015

CD stojan na korenie


Že čo je to za nadpis? Nedáva vám zmysel? Hneď vám to vysvetlím.

Dovoľte mi začať otázkou: Ako máte uložené koreniny vo vašej kuchyni? Viem, že existujú rôzne sofistikované systémy na uloženie nádobiek, ktoré sa dajú kúpiť v špecializovaných kuchynských štúdiách, či obchodných domoch typu IKEA. Šuflíčky s koreničkami "naležato", poličky visiace pod hornými skrinkami kuchynskej linky, poličky na stenu z najrôznejších materiálov. No akosi sa mi dodnes nepodarilo podobný FUNKČNÝ systém uplatniť aj v našej kuchyni. Iste, zopár vybraných koreničiek s najčastejšie používanými dochucovadlami (paprika, soľ, korenie, rasca...) mám v rade pred digestorom. Ale ešte stále ich priveľa ostávalo v pôvodnom obale - hodených v škatuli v skrinke pri sporáku. S tým, že "neskôr" v nich urobím poriadok. Ale viete ako to je - "Ulica Neskôr vedie na námestie Nikdy". A tak sa používané i nepoužívané korenia hromadili, tvorili neporiadok a neprehľadnú masu v ktorej kuchárku (alebo kuchára) stálo vždy priveľa energie zisťovať, či ten, alebo onen druh korenia vôbec máme. Jednoduchšie bolo kúpiť nové vrecko a ten stratený nechať pochovaný na dne krabice.

Stav PRED reorganizáciou
(nájsť napr. kurkumu - práca na +/-5 min)

Tak tomu je už koniec. Rozhodla som sa  reorganizovať, vytriediť, upratať... a hlavne sprehľadniť, čo sa dá. Minulý týždeň bola na rade skrinka s koreninami. A keďže sme medzitým robili poriadok aj v iných častiach bytu, ostal mi tu jeden nepotrebný stojan na CD-čká. Čakal, čo s ním bude a už sa pomaličky zmieroval s myšlienkou, že bude z nášho bytu vyhodený. (No dobre, to ja som sa s tou myšlienkou mala zmieriť, veci nemajú rozum ani vôľu.) Akosi sa mu nechcelo, a tak vyhrabal z útrob mojej pamäte návod na uloženie plastových vrchnákov v podobnom stojane.


Nemám doma toľko miesta, aby som každému vrchnáku vyhradila takýto priestor. Ale...

Nakoniec sa oba myšlienkové prúdy stretli a výsledkom je ... tram-ta-da-dá...  uprataná polička s korením.

Do každého dielika stojanu na CD som vložila jedno vrecko s korením (vyšli mi akurát na celú dĺžku). A zasunula do vypratanej poličky. Na druhú polovicu vložiť ešte veci, čo ostali - soľnička, octovnička, čierne korenie, kôpor... Keď budem pri varení potrebovať trebárs majoránku, stačí povytiahnuť stojan (teraz už stojan na koreničky!) a vybrať si vrecko s tým korením, ktoré potrebujem.

Stav PO reorganizácii
Soľ, ocot, slnečnicový olej stále rovnako dostupné,
ale korenia už nemusím loviť ponad všetko ostatné.

Stačí vytiahnuť...

... a vybrať si.

Želám aj vám veľa dobrých nápadov a radostný život v "zorganizovanej" domácnosti. :)

Ak vás môj tip inšpiroval, dajte mi o tom prosím vedieť. Nech mám radosť. A ak máte nejaké vlastné zlepšováky, tiež mi o nich prosím povedzte - chcem sa učiť stále niečo nové. Možno hľadáte tipy, ako si lepšie zorganizovať tú svoju domácnosť (nepadá vám tiež na hlavu?), verím, že pomôže napr. blog Terapie domova.

Radostné dni a užívajte si jar!


utorok 31. marca 2015

Už kvitnú?

 
Na balkóne som už vysiala nejaké semienka. Ďalšie čakajú na svoj čas, keď nebudú hroziť mrazy. Ale ešte stále nič nekvitne. Navyše nám majú čoskoro opravovať balkón, a dovtedy mám "zakázané" chystať kvetinovú výzdobu. Ale mne už tak veľmi chýbajú farby. Pri príležitosti Kvetnej nedele som si vyrobila aspoň takéto farebné kvietky na zapichovanie.

A4 zaplnená obrázkami kvetov

Hľadala som niečo jednoduché, ale aj trvanlivé do dažďa. A samozrejme farebné. Nakoniec zvíťazili jednoduché kvietky - nakreslené na papier a zalaminované. Aby bol balkón farebný zvnútra i zvonku, bolo treba kresliť kvety obojstranne. Z druhej strany som obrysy kvetov prekreslila cez sklo.

Pripravené na laminovanie.

 Na druhú várku kvetov som použila látku z vyradeného vankúša. Mala som ten vankúš veľmi rada, ale už definitívne doslúžil. Toto je jeho asi posledné možné využitie. Aby sa mi lepšie strihalo, najprv som látku nalepila na list žltého papiera. Uvidíme, či to nebude robiť neplechu pri laminovaní. Ak máte pevnejšiu látku, určite postačí vystrihnúť tvar kvetov len z látky.

Pôvodne som mala v pláne látkové kvety dotvoriť až na záver kontúrou, ale nevydržala som, a detaily som dokreslila obyčajnými farbičkami priamo na látku. Vystrihnuté kvety bolo treba už len poukladať do laminovacej fólie a zataviť.  

Zalaminované.


Hotové vystrihnuté kvietky.

Keď máme kvietky nakreslené, zalaminované a vystrihnuté, musím ich ešte pripevniť na "stonku". Najprv som bola sklamaná, keď som zistila, že nemáme doma špajle. Ale poradila som si, a na zapichnutie kvetov som využila slamky, ktorých máme doma dosť veľkú zásobu. Prilepila som ich tavnou pištoľou. 

Tavnou pištoľou lepím slamky ako stonky.


A už mám kvietky pozapichované na balkóne. Plastové slamky v pôde nezhnijú. Ale pozor pri zapichovaní - sú dosť jemné a ľahko sa ohýbajú.  Uvidíme, ako sa budú kvietky tváriť po aprílových dažďoch, vetroch a možno aj snehových prehánkach? Snáď prežijú aspoň kým mi zakvitnú "naozajstné" kvety.




streda 25. decembra 2013

Torta k meninám

Včerajší deň patril najslávnejším narodeninám ľudskej histórie. Každý na svete hádam vie, že v tento deň kresťania oslavujú narodenie Ježiša. No sú medzi nami aj takí a také (Adamovia a Evy), ktorí (ktoré) oslavujú 24. decembra aj meniny. Tentoraz sme mali tortu, ktorá už svojim tvarom hovorila, komu patrí (narozdiel od ostatných dobrôt, ktoré sme pripravovali vyslovene na počesť narodeného Spasiteľa).



"Tortu" sme urobili na spôsob metrového koláča. Akurát tentoraz sme cesto nepiekli, ale zlepovali sme striedavo svetlé a kakaové Be-be keksíky. A namiesto meter dlhého koláča vzniklo jedno písmeno E. 



Želám radostné meniny všetkým Evám, Adamom, Štefanom, Jánom... i Silvestrom. :)
Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...