Vítam všetkých priateľov prírody a zvlášť spevavého vtáctva. Dnes sa hlásim s novým príspevkom do našej výstavky vtáčích napájadiel. Tentoraz nám prispela svojim nápadom moja internetová kamarátka Mária Irma.
Na jej záhradke kedysi viseli takého korýtka vytvorené z hrubšieho kúska bambusu. Myslím, že je to veľmi pekný a efektný nápad. A veľmi jednoduchý na zhotovenie. Fotografiu žiaľ nemá, preto nám aspoň vytvorila nákres v programe "Skicár".
Takéto válovčeky hojdajúce sa na konároch stromov v záhrade musia lákať nielen vtáctvo, ale aj obdivné pohľady okoloidúcich. :)
Pre autenticitu pridávam pôvodný komentár od Márie Irmy:
Kým som mala záhradu, výborne mi na napájanie vtáčkov v horúčavách poslúžili
hrubšie
bambusové tyčky,priemeru 3-4 cm na koncoch obité drevom, zavesené voľne
na konároch stromov.Vodičku som dolievala čerstvú krhličkou na
kvetinky.
Na balkóne mám drevenú misku, trochu mešiu ako na halušky a upevnenú tam, kde mám v zime krmítko.
Ďakujeme Irma a želáme veľa radosti (nielen) z vtáčieho spevu.
A vám všetkým takisto želám veľa radostných dní a pokojné noci.
Letitia.
...............
Zadanie a podmienky súťaže
Ďalšie tipy a inšpirácie
nedeľa 26. augusta 2012
piatok 24. augusta 2012
Znovu v Parray le Monial - tentoraz s komunitou Emanuel
Pamätáte si, ako som na Veľkú noc po zhliadnutí tohto videa napísala: "... obrázky z Paray le Monial... hneď by som tam šla znova! :)" ?
Pán dal chcieť, Pán dal aj môcť. A nie raz, ale hneď dvakrát v priebehu jedného leta. Ako som sa už podelila, počas našej púte po Francúzsku s cieľom v Lurdoch sme sa zastavili aj v tomto mestečku. Už to mi pôsobilo veľkú radosť, že ho môžem navštíviť aspoň na niekoľko hodín a vidieť všetky tie milované miesta.
Ale neskôr sme dostali možnosť zúčastniť sa tu medzinárodného stretnutia s komunitou Emanuel, ktorým komunita uzatvárala svoj jubilejný rok. Tento rok totiž oslavovali 40 rokov od založenia komunity, 20 rokov od smrti jej zakladateľa a ešte zopár ďalších okrúhlych výročí. Som vďačná, že sme tu mohli stráviť spolu s nimi nádherných 5 dní (ak rátam aj deň príchodu a odchodu).
Pán dal chcieť, Pán dal aj môcť. A nie raz, ale hneď dvakrát v priebehu jedného leta. Ako som sa už podelila, počas našej púte po Francúzsku s cieľom v Lurdoch sme sa zastavili aj v tomto mestečku. Už to mi pôsobilo veľkú radosť, že ho môžem navštíviť aspoň na niekoľko hodín a vidieť všetky tie milované miesta.
Ale neskôr sme dostali možnosť zúčastniť sa tu medzinárodného stretnutia s komunitou Emanuel, ktorým komunita uzatvárala svoj jubilejný rok. Tento rok totiž oslavovali 40 rokov od založenia komunity, 20 rokov od smrti jej zakladateľa a ešte zopár ďalších okrúhlych výročí. Som vďačná, že sme tu mohli stráviť spolu s nimi nádherných 5 dní (ak rátam aj deň príchodu a odchodu).
Starobylé mesto nás víta |
štvrtok 23. augusta 2012
Knihovnička: Život napriek mojej vôli
Aj na ďalšiu dlhú cestu autobusom som si vybrala knihu - príbeh. Tentoraz o mladej žene, ktorá sa rozhodla skončiť so životom, no Boh mal iné plány. Kristen nielen že fyzicky prežila situáciu, ktorú by hľadiska prírodných vied v žiadnom prípade nemala prežiť, ale našla skutočný život. Našla radosť, zmysel života a spôsob ako pomáhať mnohým hlboko zraneným ľuďom.
Na začiatku knihy stretávame mladučkú Kristen, ktorá sa snaží z celého svojho dobrého srdiečka pomáhať najchudobnejším bezdomovcom. No čo ako sa snaží, zdá sa jej, že jej pomoc akoby padala do bezodnej diery. Biednych ľudí neubúda, naopak stále pribúdajú, a do jej srdca sa vkráda beznádej a depresia. Pokúsi sa ju ukryť, a postupne aj ďalšie deprimujúce myšlienky a zážitky, do najhlbšieho kúta svojho srdca a útulku pre bezdomovcov sa začne vyhýbať...
Na konci knihy čítame o tej istej Kristen o niekoľko rokov neskôr. Hoci bez nôh, s bolesťami a po mnohých stratách, táto Kristen je usmiata a šťastná. A čo viac, má niečo, čím dokáže pomôcť mnohým. Mnohým zraneným a beznádejne nešťastným ľuďom.
Čo sa s ňou stalo, že z dievčiny, ktorá vo svojom mladom živote dospela až k rozhodnutiu ukončiť svoj život je zrazu žena plná radosti, z ktorej prýštia pramene života aj pre iných okolo nej?
Ak by som vám to povedala, neuverili by ste. Vyznelo by to ako prázdne slová. Ale pri čítaní knihy Život napriek mojej vôli sa ukladajú udalosti a myšlienky, slová a rozhodnutia, modlitby a obety, smútok, láska, pokora, vďačnosť a radosť za sebou tak, že môžete sledovať celkom prirodzenú zmenu od dievčaťa, ktoré síce verilo v Boha, v Ježiša, chodilo do kostola, modlilo sa... k žene, ktorá uverila Ježišovi a žije v náručí živého Boha.
(Tá posledná veta možno vyznela ako nejaká náboženská fráza. Ale verte mi, kniha pôsobí celkom prirodzene. :) )
PS: Kto má záujem o túto knihu, stačí ak mi napíšete mailom, alebo do komentárov a knihu vám pošlem. Ak by sa ozvalo viac záujemcov, budúceho majiteľa knihy vylosujem v spravodlivom žrebovaní.
Na začiatku knihy stretávame mladučkú Kristen, ktorá sa snaží z celého svojho dobrého srdiečka pomáhať najchudobnejším bezdomovcom. No čo ako sa snaží, zdá sa jej, že jej pomoc akoby padala do bezodnej diery. Biednych ľudí neubúda, naopak stále pribúdajú, a do jej srdca sa vkráda beznádej a depresia. Pokúsi sa ju ukryť, a postupne aj ďalšie deprimujúce myšlienky a zážitky, do najhlbšieho kúta svojho srdca a útulku pre bezdomovcov sa začne vyhýbať...
Na konci knihy čítame o tej istej Kristen o niekoľko rokov neskôr. Hoci bez nôh, s bolesťami a po mnohých stratách, táto Kristen je usmiata a šťastná. A čo viac, má niečo, čím dokáže pomôcť mnohým. Mnohým zraneným a beznádejne nešťastným ľuďom.
Čo sa s ňou stalo, že z dievčiny, ktorá vo svojom mladom živote dospela až k rozhodnutiu ukončiť svoj život je zrazu žena plná radosti, z ktorej prýštia pramene života aj pre iných okolo nej?
Ak by som vám to povedala, neuverili by ste. Vyznelo by to ako prázdne slová. Ale pri čítaní knihy Život napriek mojej vôli sa ukladajú udalosti a myšlienky, slová a rozhodnutia, modlitby a obety, smútok, láska, pokora, vďačnosť a radosť za sebou tak, že môžete sledovať celkom prirodzenú zmenu od dievčaťa, ktoré síce verilo v Boha, v Ježiša, chodilo do kostola, modlilo sa... k žene, ktorá uverila Ježišovi a žije v náručí živého Boha.
(Tá posledná veta možno vyznela ako nejaká náboženská fráza. Ale verte mi, kniha pôsobí celkom prirodzene. :) )
sobota 11. augusta 2012
Vtáčie napájadlá - príspevky 2
Vráťme sa teraz k našej súťaži (výstavke) vtáčich kŕmidiel:
Minule som vám ukázala napájadlá od Danky. Teraz sa nechajte inšpirovať (alebo len potešiť?) kúpaliskom, ktoré pre vtáčiky vytvorila Dagmar.
Neviem ako vám, ale mne sa veľmi páči. A viete z čoho toto napájadlo je? Ja som sa už na to Daji spýtala, ale vám to zatiaľ neprezradím - môžete chvíľu hádať. ;-)
Ak ste sa inšpirovali, alebo už máte svoje napájadlo doma, nezabudnite sa s nami podeliť. Rada ukážem ostatným aj to vaše napájadlo.
(Viac informácií o súťaži vtáčích napájadiel tu)
Želám vám radostný deň a veselý spev vtáčikov za oknom.
Letitia.
Minule som vám ukázala napájadlá od Danky. Teraz sa nechajte inšpirovať (alebo len potešiť?) kúpaliskom, ktoré pre vtáčiky vytvorila Dagmar.
Neviem ako vám, ale mne sa veľmi páči. A viete z čoho toto napájadlo je? Ja som sa už na to Daji spýtala, ale vám to zatiaľ neprezradím - môžete chvíľu hádať. ;-)
Ak ste sa inšpirovali, alebo už máte svoje napájadlo doma, nezabudnite sa s nami podeliť. Rada ukážem ostatným aj to vaše napájadlo.
(Viac informácií o súťaži vtáčích napájadiel tu)
Želám vám radostný deň a veselý spev vtáčikov za oknom.
Letitia.
piatok 10. augusta 2012
Putovanie po Francúzsku - Bibione
Naše putovanie po Francúzsku, posledný deň.
(25. 7. 2012 - Bibione)
Keď sme odchádzali z Lurd, pomyslela som si, že náš duchovný program sa už skončil. Čaká nás už len dlhá cesta a pár hodín pri mori. Ale (aj) vďaka otcovi Tomášovi bol tento deň takisto plnohodnotným duchovným zážitkom.
Už cestou autobusom nám porozprával o tom, ako modlitba ruženca mení naše životy. Podelil sa o to, ako sa on dostal k častej modlitbe ruženca, a aký vplyv mala a neho a jeho rodinu. A tak aj nás (mňa určite) navnadil k jeho pravidelnej a vytrvalej modlitbe.
Neskôr, keď prehrávač DVD vytrvalo odmietal poslušnosť, využili sme dlhú cestu na rozhovory - a mnohé informácie. Dozvedeli sme sa napr. veľa o púťach do Santiaga de Compostella, aj o histórii tohto pútnického miesta. Na sviatok sv. apoštola Jakuba sa táto téma viac ako hodila.
Na sv. omši v Bibione sme si vypočuli príhovor o tom, že Pán nám dáva dobré dary. Jedlo, spánok, rodina, odpočinok, zábava... to všetko sú dobré veci od Pána. Ale niektorých sa dobrovoľne vzdávame (pôst, celibát, čas...) - nie preto, že by boli zlé. Ale preto, aby sme mohli dostať niečo lepšie. Tak ako sme si to čítali v evanjeliu: "Každý, kto pre moje meno opustí domy alebo bratov a sestry alebo otca a matku alebo deti alebo polia, dostane stonásobne viac a bude dedičom večného života" (Mt 19, 29)
Páter to prirovnal k dieťaťu, ktoré sa najprv hrá s jednoduchými hračkami. Ale keď vyrastie, mama mu povie: "Už nechaj tie hračky pre malé deti a poď sa hrať s ... " A tak postupne ako dozrievame, dostávame (od Pána) stále lepšie veci. Aj v duchovnom živote je to tak. Niekto možno nechce dospieť a chce sa "hrať stále s detskými vecami", ale sme povolaní k lepším a väčším veciam. A najlepšie, čo môže na svete byť, je samotný Boh. Preto má zmysel vzdať sa všetkého na svete preto, aby sme získali Jeho.
A tak sa idem učiť... vzdávať sa vecí. To je asi pre mňa najťažšie. Asi si budem vždy hovoriť: "Každý kto opustí... "
(25. 7. 2012 - Bibione)
Keď sme odchádzali z Lurd, pomyslela som si, že náš duchovný program sa už skončil. Čaká nás už len dlhá cesta a pár hodín pri mori. Ale (aj) vďaka otcovi Tomášovi bol tento deň takisto plnohodnotným duchovným zážitkom.
Už cestou autobusom nám porozprával o tom, ako modlitba ruženca mení naše životy. Podelil sa o to, ako sa on dostal k častej modlitbe ruženca, a aký vplyv mala a neho a jeho rodinu. A tak aj nás (mňa určite) navnadil k jeho pravidelnej a vytrvalej modlitbe.
Prechádzali sme okolo Carcasone (mesta, ktoré preslávila o.i. známa stolová hra) |
Rýchly záber z idúceho autobusu (Carcasone je vraj 3. Američami najnavštevovanejšie miesto vo Francäúzsku - po Paríži a Mont saint Michel) |
Neskôr, keď prehrávač DVD vytrvalo odmietal poslušnosť, využili sme dlhú cestu na rozhovory - a mnohé informácie. Dozvedeli sme sa napr. veľa o púťach do Santiaga de Compostella, aj o histórii tohto pútnického miesta. Na sviatok sv. apoštola Jakuba sa táto téma viac ako hodila.
Z Talianska mám iba tento jeden obrázok |
Na sv. omši v Bibione sme si vypočuli príhovor o tom, že Pán nám dáva dobré dary. Jedlo, spánok, rodina, odpočinok, zábava... to všetko sú dobré veci od Pána. Ale niektorých sa dobrovoľne vzdávame (pôst, celibát, čas...) - nie preto, že by boli zlé. Ale preto, aby sme mohli dostať niečo lepšie. Tak ako sme si to čítali v evanjeliu: "Každý, kto pre moje meno opustí domy alebo bratov a sestry alebo otca a matku alebo deti alebo polia, dostane stonásobne viac a bude dedičom večného života" (Mt 19, 29)
Páter to prirovnal k dieťaťu, ktoré sa najprv hrá s jednoduchými hračkami. Ale keď vyrastie, mama mu povie: "Už nechaj tie hračky pre malé deti a poď sa hrať s ... " A tak postupne ako dozrievame, dostávame (od Pána) stále lepšie veci. Aj v duchovnom živote je to tak. Niekto možno nechce dospieť a chce sa "hrať stále s detskými vecami", ale sme povolaní k lepším a väčším veciam. A najlepšie, čo môže na svete byť, je samotný Boh. Preto má zmysel vzdať sa všetkého na svete preto, aby sme získali Jeho.
A tak sa idem učiť... vzdávať sa vecí. To je asi pre mňa najťažšie. Asi si budem vždy hovoriť: "Každý kto opustí... "
štvrtok 9. augusta 2012
Putovanie po Francúzsku - Lurdy 2.
23. 7. 2012 - Lourdes
Pokračovanie minulého príspevku.
Pokračovanie minulého príspevku.
Okolo obeda sme priputovali až k tomuto "rozprávkovému" domčeku... |
streda 8. augusta 2012
Putovanie po Francúzsku - Lurdy 1.
utorok 7. augusta 2012
Putovanie po Francúzsku - Mont Saint Michel
Naše putovanie po Francúzsku, deň štvrtý.
(21. 7. 2012 - Mont Saint Michel)
Už dávno, pred mnohými rokmi, keď som sa dopočula o "kopci v mori", kde vystavali jeden z prvých kláštorov, bola som naň zvedavá. A pripísala som si jeho návštevu do svojho imaginárneho zoznamu (nesplniteľných) túžob.
(21. 7. 2012 - Mont Saint Michel)
Už dávno, pred mnohými rokmi, keď som sa dopočula o "kopci v mori", kde vystavali jeden z prvých kláštorov, bola som naň zvedavá. A pripísala som si jeho návštevu do svojho imaginárneho zoznamu (nesplniteľných) túžob.
Prvé nedočkavé zábery - ešte z autobusu |
pondelok 6. augusta 2012
Putovanie po Francúzsku - Lisieux
nedeľa 5. augusta 2012
Putovanie po Francúzsku - Nevers
Naše putovanie po Francúzsku, deň druhý.
(19. 7. 2012 - Nevers)
Druhý deň našej púte pokračuje. Z Paray-le-Monial sme sa odviezli "niekoľko" kilometrov do Nevers. Videli sme kláštor, v ktorom žila a nakoniec zomrela svätá Bernadeta (tá istá Bernadeta, ktorá videla Pannu Máriu v Lurdoch). Prešli sme sa aj po meste. Hľadali sme poživeň pre naše hladné žalúdky, ale aj pre oko a dušu...
(19. 7. 2012 - Nevers)
Druhý deň našej púte pokračuje. Z Paray-le-Monial sme sa odviezli "niekoľko" kilometrov do Nevers. Videli sme kláštor, v ktorom žila a nakoniec zomrela svätá Bernadeta (tá istá Bernadeta, ktorá videla Pannu Máriu v Lurdoch). Prešli sme sa aj po meste. Hľadali sme poživeň pre naše hladné žalúdky, ale aj pre oko a dušu...
Zákutie s Lurdskou jaskynkou pri kláštore v Nevers |
Putovanie po Francúzsku - Paray le Monial
Naše putovanie po Francúzsku, deň druhý.
(19. 7. 2012 - Paray le Monial)
Na návštevu Paray-le-Monial som sa veľmi tešila. Už sme tu boli viackrát cca týždeň na medzinárodnom stretnutí s komunitou Emanuel, ale vždy sa sem radi vraciame. Toto stredoveké mestečko priam dýcha modlitbami mladých súčasníkov, aj stredovekých mníchov a sestričiek. Prídavok "le Monial" (mníšsky) si Paray môže písať vďaka tomu, že to bolo mesto mníchov, pričlenené ku Cluny. Aj tunajšia bazilika je zmenšenou kópiou baziliky v Cluny.
A práve v tomto meste sa sestričke Márii Margite Alacoque v r. 1673 zjavil Ježiš s otvoreným srdcom. Ak poznáte prisľúbenia Ježišovho Srdca, alebo ste si robili 9 prvých piatkov, to všetko pochádza práve z Paray-le-Monial.
Otec Tomáš pri svätej omši rozprával o láske Ježišovej k nám.
Ježiš nie je sklamaný z našich hriechov, nech už by boli akékoľvek. On ich už všetky videl pred stvorením sveta. A nielen tie, ktoré naozaj spáchame - Ježiš poznal už pred stvorením sveta všetko zlo, ktorého by sme vôbec boli schopní, ak by sme boli ponechaní úplne bez jeho milostí (a aj tak nás stvoril ;)). On nikdy nemôže byť sklamaný, alebo dokonca zhrozený z toho čo sme my vykonali.
Je sklamaný len z toho, keď nechceme prijať Jeho milosť, Jeho lásku. Keď sa snažíme riešiť si svoj život sami. Keď si myslíme, že Ho nepotrebujeme.
Vtedy je sklamaný, to ho bolí najviac, keď sa spoliehame sami na seba. Lebo ak sa budeme spoliehať na seba, mocnosti zla nás oklamú. On chce, aby sme sa vždy spoliehali na Neho. On nás ochráni, On nás povedie, On nám pomôže... S Ním môžeme byť svätí a šťastní.
Želám aj vám, aby ste vždy vedeli, že ste milovaní tak veľkou a nesmiernou LÁSKOU.
Letitia.
(19. 7. 2012 - Paray le Monial)
Na návštevu Paray-le-Monial som sa veľmi tešila. Už sme tu boli viackrát cca týždeň na medzinárodnom stretnutí s komunitou Emanuel, ale vždy sa sem radi vraciame. Toto stredoveké mestečko priam dýcha modlitbami mladých súčasníkov, aj stredovekých mníchov a sestričiek. Prídavok "le Monial" (mníšsky) si Paray môže písať vďaka tomu, že to bolo mesto mníchov, pričlenené ku Cluny. Aj tunajšia bazilika je zmenšenou kópiou baziliky v Cluny.
A práve v tomto meste sa sestričke Márii Margite Alacoque v r. 1673 zjavil Ježiš s otvoreným srdcom. Ak poznáte prisľúbenia Ježišovho Srdca, alebo ste si robili 9 prvých piatkov, to všetko pochádza práve z Paray-le-Monial.
Tu bývajú stretnutia s komunitou Emanuel. |
Kaplnka zjavenia... |
Spoznali ho pri lámaní chleba |
Otec Tomáš pri svätej omši rozprával o láske Ježišovej k nám.
Ježiš nie je sklamaný z našich hriechov, nech už by boli akékoľvek. On ich už všetky videl pred stvorením sveta. A nielen tie, ktoré naozaj spáchame - Ježiš poznal už pred stvorením sveta všetko zlo, ktorého by sme vôbec boli schopní, ak by sme boli ponechaní úplne bez jeho milostí (a aj tak nás stvoril ;)). On nikdy nemôže byť sklamaný, alebo dokonca zhrozený z toho čo sme my vykonali.
Je sklamaný len z toho, keď nechceme prijať Jeho milosť, Jeho lásku. Keď sa snažíme riešiť si svoj život sami. Keď si myslíme, že Ho nepotrebujeme.
Vtedy je sklamaný, to ho bolí najviac, keď sa spoliehame sami na seba. Lebo ak sa budeme spoliehať na seba, mocnosti zla nás oklamú. On chce, aby sme sa vždy spoliehali na Neho. On nás ochráni, On nás povedie, On nám pomôže... S Ním môžeme byť svätí a šťastní.
Záhrada kaplánov |
Bazilika... |
... postavené podľa baziliky v Cluny |
Posledný pohľad Už smerujeme do Nevers... |
Želám aj vám, aby ste vždy vedeli, že ste milovaní tak veľkou a nesmiernou LÁSKOU.
Letitia.
sobota 4. augusta 2012
Putovanie po Francúzsku - 1. deň: Ars
Voľajako som sa nevedela dostať k tomu, aby som spracovala zážitky z našej cesty po Francúzsku. Ale dnešný sviatok sa priam ponúka pre zverejnenie obrázkov z pôsobiska sv. Jána Vianney - farára z Arsu.
Naše putovanie po Francúzsku (17. - 26. 7. 2012)
V zime som písala o tom, že by sme niekedy chceli navštíviť Lurdy, miesto zjavení Našej Matky. Od túžby k činu nebolo ďaleko, a tak sme a vydali na cestu po Francúzsku. Tešili sme sa na Lurdy, ale aj na Nevers (pôsobisko a miesto posledného odpočinku Bernadety), Paray le Monial (mesto najsvätejšieho Srdca Ježišovho), Lisieux (mestečko sv. Terezky Ježiškovej)... ale prvou zastávkou bolo Ars - mesto, kde pôsobil a nakoniec aj zomrel farár Arský - Ján Mária Vianney.
Naše putovanie po Francúzsku (17. - 26. 7. 2012)
V zime som písala o tom, že by sme niekedy chceli navštíviť Lurdy, miesto zjavení Našej Matky. Od túžby k činu nebolo ďaleko, a tak sme a vydali na cestu po Francúzsku. Tešili sme sa na Lurdy, ale aj na Nevers (pôsobisko a miesto posledného odpočinku Bernadety), Paray le Monial (mesto najsvätejšieho Srdca Ježišovho), Lisieux (mestečko sv. Terezky Ježiškovej)... ale prvou zastávkou bolo Ars - mesto, kde pôsobil a nakoniec aj zomrel farár Arský - Ján Mária Vianney.
Očakávanie (ešte v BA) |
štvrtok 2. augusta 2012
Vtáčie napájadlá - prvé príspevky
Pred odchodom na cesty som už dostala prvé príspevky do súťaže vtáčích napájadiel. Teraz keď sme na chvíľu doma, môžem vám ich postupne ukázať.
Danka (Zápisky ze snů) poslala príspevok ako prvá. Jej napájadlá ste už možno videli na jej blogu spolu s inými keramickými výrobkami, ktorými si zdobí záhradu...
Pridávam aj Dankin komentár k obrázkom, ktoré mi poslala:
"Rozhodla jsem se zúčastnit tvé soutěže, protože to téma je moc milé a ještě užitečné - pro ptáčky :o) Nejsem soutěživý typ, ale možná to inspiruje někoho dalšího si na zahrádku, balkon, pítka pořídit..."
Ak ste sa nechali inšpirovať, rozhodne nám dajte o sebe vedieť, budeme radi!
O týždeň vám zase ukážem obrázky napájadiel, ktoré mi poslala Daja. Už teraz sa môžete tešiť - je na čo. :)
Danka (Zápisky ze snů) poslala príspevok ako prvá. Jej napájadlá ste už možno videli na jej blogu spolu s inými keramickými výrobkami, ktorými si zdobí záhradu...
Pridávam aj Dankin komentár k obrázkom, ktoré mi poslala:
"Rozhodla jsem se zúčastnit tvé soutěže, protože to téma je moc milé a ještě užitečné - pro ptáčky :o) Nejsem soutěživý typ, ale možná to inspiruje někoho dalšího si na zahrádku, balkon, pítka pořídit..."
Ak ste sa nechali inšpirovať, rozhodne nám dajte o sebe vedieť, budeme radi!
O týždeň vám zase ukážem obrázky napájadiel, ktoré mi poslala Daja. Už teraz sa môžete tešiť - je na čo. :)
Rovnako iný ako ja
Vrámci programu Knihovnička mi od vydavateľstva Kumrán prišla kniha Rovnako iný ako ja. Teraz by som sa s vami chcela podeliť o svoje dojmy z nej.
Asi by som hneď na začiatku mala napísať, že ide o skutočný príbeh so šťastným koncom - aj keď happyendom to nemožno nazvať.
---- > Pozor spoiler! < ----
Denver je novodobý otrok - dávno po zrušení otroctva v Amerike pracuje u bieleho "Muža" na bavlníkových plantážach. Narodil sa tak. Nevie čítať ani písať, nevie čo je škola, nevie čo je plat, celý deň tvrdo pracuje a jeho (domnelý) dlh u Muža sa vôbec nemenší... Nakoniec utečie, naskočí na vlak a začína "kariéru" zatrpknutého nebezpečného bezdomovca.
Ron pochádza z poľnohospodárskej rodiny. Jeho strýko, u ktorého rád trávil prázdniny bol vlastne tiež takým "Mužom", čo najímal černochov na prácu na bavlníkových poliach. Pochádza z chudobných pomerov, pozná hanbu za oblečenie ušité z plátených vriec a nemoderné topánky. No "šťastie" stálo pri ňom. Našiel si krásnu a dobrú ženu, veľmi dobrú. A postupne sa mu podarilo aj zbohatnúť. Veľmi zbohatnúť.
Ale peniaze nie sú všetko. Ron nakoniec nachádza to, čo je dôležité. Lásku. Skutočnú manželskú lásku, aj lásku k blížnemu. A nakoniec tiež lásku Boha. Vlastne je to všetko len jedna láska - Láska s veľkým L.
Denver na konci knihy hovorí: "Kedysi som strávil veľa času tým že som si robil starosti, že som iný ako ostatní ľudia, dokonca aj ako iní bezdomovci. Potom, keď som spoznal pani Debbie a pána Rona, som sa trápil, že sa od nich líšim tak že nemôžeme mať nijakú spoločnú budúcnosť. No zistil som, že každý je iný - rovnako iný ako ja. Sme len normálni ľudia a kráčame po ceste, ktorú nám stanovil Boh."
Pôvodne som si myslela, že kniha bude o tom, že by sme mali chudákov a bezdomovcov chápať, prijímať ich takých akí sú a pomáhať im. Že vlastne nie sú oveľa iní ako my... Ale ono je to naopak - každý, nech už sme akíkoľvek - sme iní - tak ako je každý iný - rovnako iný ako ja. :)
Áno, aj ja mám často pocit, že som iná - ale tak je to v poriadku.
A ďalšia dôležitá myšlienka, ktorú som čítala medzi riadkami bola o tom, že nie my robíme dobro, ale Láska koná v nás - ak jej to dovolíme.
Ak sa snažíme pomáhať zo seba, preto že "sa to má", alebo z pocitu viny, alebo z povinnosti... nebude to ono. Možno urobíme "čosi dobré", ale pomoc ostane na povrchu. Možno v hmotnej rovine.
Len ak naozaj poslúchneme Boží hlas, necháme sa ním viesť a robíme to, čo On od nás chce - len vtedy môže cez nás konať Láska. Láska, ktorá hory prenáša, uzdravuje ľudské srdcia a napráva životy.
Teraz už len túto myšlienku preniesť do svojho života. ;)
Aj vám želám, aby ste sa nechali milovať. Aby ste vedeli, že ste milovaní - presne takí, akí ste.
Radostné dni a pokojné noci
Leti.
Asi by som hneď na začiatku mala napísať, že ide o skutočný príbeh so šťastným koncom - aj keď happyendom to nemožno nazvať.
---- > Pozor spoiler! < ----
Denver je novodobý otrok - dávno po zrušení otroctva v Amerike pracuje u bieleho "Muža" na bavlníkových plantážach. Narodil sa tak. Nevie čítať ani písať, nevie čo je škola, nevie čo je plat, celý deň tvrdo pracuje a jeho (domnelý) dlh u Muža sa vôbec nemenší... Nakoniec utečie, naskočí na vlak a začína "kariéru" zatrpknutého nebezpečného bezdomovca.
Ron pochádza z poľnohospodárskej rodiny. Jeho strýko, u ktorého rád trávil prázdniny bol vlastne tiež takým "Mužom", čo najímal černochov na prácu na bavlníkových poliach. Pochádza z chudobných pomerov, pozná hanbu za oblečenie ušité z plátených vriec a nemoderné topánky. No "šťastie" stálo pri ňom. Našiel si krásnu a dobrú ženu, veľmi dobrú. A postupne sa mu podarilo aj zbohatnúť. Veľmi zbohatnúť.
Ale peniaze nie sú všetko. Ron nakoniec nachádza to, čo je dôležité. Lásku. Skutočnú manželskú lásku, aj lásku k blížnemu. A nakoniec tiež lásku Boha. Vlastne je to všetko len jedna láska - Láska s veľkým L.
---- > Koniec spoilera < ----
Obrázok prevzatý z internetu |
Denver na konci knihy hovorí: "Kedysi som strávil veľa času tým že som si robil starosti, že som iný ako ostatní ľudia, dokonca aj ako iní bezdomovci. Potom, keď som spoznal pani Debbie a pána Rona, som sa trápil, že sa od nich líšim tak že nemôžeme mať nijakú spoločnú budúcnosť. No zistil som, že každý je iný - rovnako iný ako ja. Sme len normálni ľudia a kráčame po ceste, ktorú nám stanovil Boh."
Pôvodne som si myslela, že kniha bude o tom, že by sme mali chudákov a bezdomovcov chápať, prijímať ich takých akí sú a pomáhať im. Že vlastne nie sú oveľa iní ako my... Ale ono je to naopak - každý, nech už sme akíkoľvek - sme iní - tak ako je každý iný - rovnako iný ako ja. :)
Áno, aj ja mám často pocit, že som iná - ale tak je to v poriadku.
A ďalšia dôležitá myšlienka, ktorú som čítala medzi riadkami bola o tom, že nie my robíme dobro, ale Láska koná v nás - ak jej to dovolíme.
Ak sa snažíme pomáhať zo seba, preto že "sa to má", alebo z pocitu viny, alebo z povinnosti... nebude to ono. Možno urobíme "čosi dobré", ale pomoc ostane na povrchu. Možno v hmotnej rovine.
Len ak naozaj poslúchneme Boží hlas, necháme sa ním viesť a robíme to, čo On od nás chce - len vtedy môže cez nás konať Láska. Láska, ktorá hory prenáša, uzdravuje ľudské srdcia a napráva životy.
Teraz už len túto myšlienku preniesť do svojho života. ;)
Aj vám želám, aby ste sa nechali milovať. Aby ste vedeli, že ste milovaní - presne takí, akí ste.
Radostné dni a pokojné noci
Leti.
Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Kumrán.
streda 1. augusta 2012
Yarn along - nový riadok
Sú prázdniny a tak je o čosi menej času na písanie blogu (a takisto na háčkovanie). Ale v túto stredu som v Bratislave, a tak sa môžem zase po čase pripojiť k Giny a jej seriálu o háčkovaní a čítaní.
Za takmer celý mesiac mi toho veľa nepribudlo. Jeden riadok háčkovaného textu a zase kúsok z ovečiek. Takmer všetko som to uháčkovala v autobuse na potulkách Francúzskom (o zážitky a dojmy sa podelím čoskoro). Čakala som, že pribudne viac, však nás čakalo veľa hodín strávených v autobuse. Ale nakoniec som viac než háčik držala v ruke knihu.
Dostala som od vydavateľstva Kumrán knihu Rovnako iný ako ja, a hneď som si ju zobrala so sebou. Zaujal ma ten príbeh a tak som čítala, a čítala... a čítala. Až kým som celú knihu neprečítala. Až potom, v predposledný večer som chytila do ruky háčik a trošku som zase popracovala na záclonke. Aj to len pokým ma vodič autobusu (pred polnocou) nepožiadal, aby som už zhasla, lebo sa mu svetlo odráža v prednom skle. :)
Za takmer celý mesiac mi toho veľa nepribudlo. Jeden riadok háčkovaného textu a zase kúsok z ovečiek. Takmer všetko som to uháčkovala v autobuse na potulkách Francúzskom (o zážitky a dojmy sa podelím čoskoro). Čakala som, že pribudne viac, však nás čakalo veľa hodín strávených v autobuse. Ale nakoniec som viac než háčik držala v ruke knihu.
Dostala som od vydavateľstva Kumrán knihu Rovnako iný ako ja, a hneď som si ju zobrala so sebou. Zaujal ma ten príbeh a tak som čítala, a čítala... a čítala. Až kým som celú knihu neprečítala. Až potom, v predposledný večer som chytila do ruky háčik a trošku som zase popracovala na záclonke. Aj to len pokým ma vodič autobusu (pred polnocou) nepožiadal, aby som už zhasla, lebo sa mu svetlo odráža v prednom skle. :)
Kliknite, ak chcete vidieť, čo pletú a čítajú iní. |
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)