Knihu
Ann Voskampovej Tisíc darov - [link] som čítala už minulý rok. Vlastne som ju objednala hneď ako vyšiel slovenský preklad. A veru, nesklamala ma. Už som tu o nej písala niekoľkokrát, ale aby som učinila zadosť pravidlám
Knihovničky od vydavateľstva Kumrán, ponúkam vám ešte raz taký ucelenejší pohľad.
Viete, táto kniha ma zaujala ešte skôr ako bol dokončený jej slovenský preklad. Celkom náhodou som narazila na internetové stránky jej autorky
Ann Voskamp - aholyexperience.com a hoci je moja angličtina veľmi slabá a preklad od googlu veľmi kostrbatý, myšlienky neustálej každodennej vďačnosti ma veľmi zaujali.
Preto, keď som uvidela reklamu na novú knihu - !tú! knihu - od Ann Voskampovej, neváhala som a hneď som ju objednala. Ešte v predpredaji, skôr ako bola zaradená do programu knihovničky. Vyšla práve k dátumu narodenín niekoho mne blízkeho, o kom som si myslela, že by sa mu (jej) tiež hodila.
Ale nevydržala som čakať, kým ju prečíta obdarovaná. Musela som si ju hneď požičať a čítať...
A teraz som "musela" objednať ešte jeden výtlačok - pre seba. Pretože chcem mať túto knižku stále na nočnom stolíku a pod chvíľou si z nej kúsok prečítať.
Pre ilustráciu:
Spomínam si na jeden deň. Niečo ma rozrušilo. Bola som celá vykoľajená, nervózna, a nemohla som sa ani len s niekým porozprávať, pretože už boli neskoré večerné (nočné) hodiny a všetko okolo mňa spalo... Modlitba nepomáhala, robiť som nemala čo (čo by nerobilo hluk do noci nepatričný), a čítať sa mi v tom rozpoložení nedalo. ... Škoda, že mi to trvalo tak dlho, kým som si spomenula na knihu Tisíc darov. To bol druh literatúry, ktorý v tej chvíli pomohol. Nie snaha utiecť od môjho problému k vymyslenému deju (alebo aj skutočnému, ale nie môjmu aktuálnemu). To o čom som čítala bol skutočný (a aktuálny) život - bola to situácia, ktorú som práve prežívala - aj s cestou ako z toho von. A naozaj ma pomaly vyviedla na "správnu cestu". Vďaka aj za to!
Možno vám moje
"Vďačné chvíľky" pripadajú vzdialené. Alebo nejakým spôsobom násilné. Neviem. Váš život je iný ako ten môj. Aj život Anny Voskampovej je/
bol iný ako môj, alebo váš život. No prežila toho toľko a tak rôznych vecí - vecí, ktoré len tak niekto nezažije. Ale aj vecí, ktoré sa týkajú každého (každej) z nás.
V knihe nás Ann vedie svojim životom, ale hlavne myšlienkami, ktoré ju uzdravili. Predstavuje nám spôsob, ako môžeme my - každý jeden z nás (ženám bude asi kniha bližšia, ale viem aj o mužoch, ktorých oslovila) - oslobodiť svoju myseľ od ťažoby, ktorou nás gniavi "nepriateľ". Či už veríte na osobného diabla, alebo len na "temnoty v nás" a psychologické zákonitosti. Ann odhaľuje ich zákerné pôsobenie na náš život a hlavne - cestu, ktorou sa môžeme zbaviť čiernych myšlienok. Spôsob, ako bojovať o radosť vo svojom živote. A zvíťaziť!
Každý deň treba bojovať o radosť. Každý deň sa stále znovu môžeme/
musíme rozhodovať pre radosť (vďačnosť), alebo pre trápenie (hnev, žiarlivosť, smútok...)
Ako to spomenul aj kňaz pri včerajšom príhovore - My ľudia neradi prosíme. Nechceme sa niekomu prosiť. Radšej žiadame. Pýtame veci, o ktorých si myslíme, že na ne máme nárok.
A tak je to často aj s modlitbou. Neprosíme Boha o to, o čom vieme, že na to nemáme nijaké právo - ale On nám aj tak chce s láskou (z lásky) dať. To, čo považujeme za prosebnú modlitbu je často žiadosť - žiadame niečo, "na čo máme právo" - aspoň si myslíme, že máme "právo" na... (doplňte si, čokoľvek) A potom sme nespokojní, keď nedostaneme to, čo sme žiadali.
Ale Boh nám vždy dáva dobré dary. A ešte lepšie, ako si my vieme vôbec predstaviť. Nie vždy to (hneď) vidíme. Nie vždy si to uvedomujeme - a potom to môže byť ťažké. Ale VŽDY sa môžeme na Neho spoľahnúť! Jeho láska je verná! Vždy!
Len prosme - a dostaneme.
Prosme, nie žiadajme, na čo "máme právo".
Prosme - pretože vieme, že nás miluje a CHCE nám dať dobré dary.
"Vari niekto z vás dá synovi hada, ak ho prosí o rybu? Alebo ak prosí o vajce, dá mu škorpióna? ... Ak teda vy, hoci nie ste dokonalí, dávate svojim deťom dobré dary, o čo skôr váš Otec, ktorý je na nebesiach?" (porov.
Lk 11,9-13) Verme mu. Verme, že nám nedá ani hada, ani škorpióna, ani nič, čo by nám mohlo ublížiť Nedá nám nič zlé! Môžeme mu veriť! A môžeme Mu ďakovať.
Áno, už teraz môžeme ďakovať za všetko, čo nám dáva. Akokoľvek ešte nevidíme, že vajce je dobré a výživné (možno vidíme len tvrdú škrupinu). Akokoľvek by sa nám zdala ryba nevzhľadná, alebo nezaujímavá... Vieme, že od nebeského Otca dostávame len dobré dary!
A práve vďačnosť je cesta, ktorá nám ich ukáže. Vďačnosť je dverami pre zázrak. Zázrak, ktorý urobí aj zo sklamania a bolesti cennú perlu - ďakuj, lebo vieš, že dostávaš všetko, čo potrebuješ.
Tak - toto je pre mňa často ešte teória. Teória, ktorú sa snažím uvádzať do praxe. Niekedy mi to ide lepšie, niekedy s ťažkosťami. Ale pre Ann je to už každodenná prax. Už toľkokrát sa presvedčila, že vďačnosť je VŽDY cestou k radosti. V každej situácii. A zároveň - toľkokrát sa aj ona presvedčila, že o vďačnosť musí zápasiť každý deň znova a znova.
S každým nádychom...
Zlý sa nás snaží obrať o radosť. Ale Pán nám dáva dobré dary. Stále. V každej situácii. A nikdy neprestane - ani na chvíľočku.
Verím, že po prečítaní knihy to uvidíte podobne jasne, ako ja.
Už ste pochopili, že táto kniha ostane v mojej osobnej knihovničke. Ale niekto z vás môže byť
novým majiteľom ďalšieho výtlačku! Vydavateľstvo Kumrán nám venovalo ďalší výtlačok tejto knihy ako cenu do súťaže s názvom
Letná h(o)ra vďačnosti.
Postačí, ak napíšete blog o tom, ako vy prežívate vďačnosť za každodenné dary. Alebo sa zapojte do nášho každodenného ďakovania - napríklad aj tu v komentároch. Desať nájdených darov vám zabezpečí miesto v žrebovaní o knihu a ďalšie darčeky, ktoré ešte vyrábam. [
podrobnejšie info - v tomto článku]
