Vtáčiky na balkóne

Radostný deň vám všetkým želám! 

Dnes vás trošku zahltím obrázkami vtákov na kŕmidle. Teším sa im prevelice, pretože prinášajú veľmi príjemnú vtáčiu radosť každý deň, každé ráno. Môžem mať akokoľvek nevrlú náladu, keď počujem ich štebot a cvrkot, ako mi poletujú za oknom, hašteria sa, tešia, ponáhľajú... Tie malé krídelká a drobné zobáčiky! - Hneď je deň krajší. Ďakujem za ten kúsok života (a prichádzajúcej jari) na našom balkóne. 

A teraz ponúkam aspoň kúsok tej krásy aj vám. Podarilo sa mi zachytiť "obyčajných" vrabcov a sýkorky, ale aj pár pestrých stehlíkov, čomu som veľmi rada. 

Fotografie nie sú veľmi ostré - veď čo by som chcela cez dvojité sklo s odrazom záclony. Ale som rada, že sú aspoň nejaké, mám z nich veľkú radosť.

Sýkorka veľká (Parus major)

 

Vďačné leto 2017: Štvrtý týždeň v predstihu

Radostný deň vám želám!

Už zase sa hlásim s dávkou obrázkov, zachytávajúcich Božie dary, za ktoré som bola tento týždeň vďačná. Nie je síce ešte nedeľa, ani pondelok, ale rozhodla som sa ukázať vám svoju zbierku už teraz, na konci pracovného týždňa. Iste ľahko uhádnete dôvod... áno, nastal čas, kedy sa aj ja na niekoľko dní chystám do sveta "off-line". Takže svoje pôsobenie na internete (a na blogu) trochu obmedzím. O fotografie z víkendu (sobota, nedeľa) sa snáď podelím na sociálnych sieťach (instagram, facebook), alebo potom až po návrate do civilizácie v zbierke spolu s celým nasledujúcim týždňom.

A teraz vám už ukážem moje obrázky. Nie som si istá, či sa vám budú páčiť, ale viem, že som si ich tvorbu užívala. Chcela by som povzbudiť aj vás, ktorí sa zatiaľ ceruzky či fixky bojíte, skúste to. Kreslenie je veľmi príjemný relax. A ak nechcete, nemusíte svoje obrázky nikomu ukazovať. (Ale keď mi ich ukážete, budem poctená!)

Pondelok 17. júla:
Som vďačná, že sa mi podarilo opraviť šijací stroj v práci (ktorý pod mojimi rukami v piatok začal haprovať) a dokončila som posledné úpravy na "hmatových vrecúškach" pre klientov domova seniorov.

K večeru sme si potom dopriali zmrzlinový pohár, aj s papierovým dáždničkom a čokoládovými lískami mäty. Užívala som si chvíle na balkóne - so zmrzlinou, s fotoaparátom, s mojimi rastlinami, s výhľadom na kostolnú vežu...

Prechádzka k jazeru

Radostný deň vospolok!

Dnes píšem len tak, pretože sme boli s kamarátkou vonku a pri jazere sme strávili veľmi pekné popoludnie. Chcem sa o niektoré radosti (a obrázky) podeliť aj s vami.

Začalo to tak "nevinne", úlohou od Florentýny, nakŕmiť nejaké voľne žijúce vodné zvieratá. "Jděte a nakrmte volně žijící vodní zvěř. Ryby, kachny, labutě, racky, kapry, prostě cokoli, co ke svému životu potřebuje vodní plochu. Rybičky v domácím akváriu se logicky nepočítají," znelo doslovné zadanie.

Nachystali sme teda z posledného oschnutého rožka zopár kúskov do "pytlíka" pre vtáctvo a hneď včera večer sme sa vybrali s drahým k Dunaju. Bola z toho veľmi príjemná letná prechádzka, ale čajky, ktorým sme chceli hodiť pár kúskov pečiva sa kamsi schovali. Neviem, či sa už chystali na nočný odpočinok, či sa zľakli avizovaného tornáda, čo sa vraj k nám chystalo z Rakúska, alebo majú v lete jednoducho dosť lepšej potravy, ako krúžiť nad hlavami turistov a vypytovať chleba.

Večernú prechádzku k Dunaju si s drahým určite zopakujeme čoskoro znova, a potom zas, a ešte, až kým sa nám neomrzí. Ale dnes som sa pokúsila o reparát popoludní pri Štrkoveckom jazere. Labute nesklamali aj s mladými si prišli po svoj prídel hneď ako uvideli, že sa čosi rozdáva (mladé už hodne podrástli). Aj kačkám sa čosi ušlo, uchmatli si aj vrabce a holuby... Rýb dnes bolo na plytčine málo, na fotku sa mi podarilo uchytiť len jedného kapra (aspoň myslím). Ale prekvapila ma prítomnosť vodných korytnačiek. Dnes sa to nimi okolo nás len tak hemžilo. A ešte viac ma prekvapilo, že s chuťou ozobávali kúsky pečiva, čo im hádzali akési deti. Myslela som si, že vodné korytnačky sú prísni mäsožravci.

Popoludňajší odpočinok v tieni vŕby

Kŕmim za svitu mesiaca

Dnes sa mi to tak pekne stretlo. U Florentýny som si vybrala piatkovú úlohu "Pomůžu zvířátkům" a v "našom pôstnom kalendári" sme mali na dnes Heslo dňa: Prinášať úrodu - s úlohou nakŕmiť zvieratá  / vtáčiky.

Veru, nápadov, ktoré som sa dnes chystala zrealizovať bolo hodne. Teraz počas jarných prázdnin sme pár dní na chalúpke, tak sa musím postarať o tunajšie vtáky - aby si zvykli k nám chodiť a neskôr zbierať hmyz, čo sa nám usadí na stromoch. Nachystala som im orechy, oriešky, lojové gule, zásobu slnečnicových semien i trochu ovocia. Snáď im to všetko pomôže prežiť mrazivé dni, ktoré nás ešte čakajú do príchodu jari, kým si vonku nájdu dosť živej potravy.

Pustila som sa do toho. Nachystať všetko potrebné, rozlúskať orechy... Niektoré orechy som len načala a zavesila na strom, nech si ich vtáky samé vyberajú. Vylúskané jadrá som naplnila do prázdnych sieťok po vyjedených lojových guliach. Pre jabĺčko som vyrobila záves z drôtu, z ktorého sa dúfam bude vtákom pohodlne obhrýzať. Inšpirovala som sa na pintereste (link, link, link) A semienka slnečnice bolo treba nasypať do pripravených "veľkorozmerných" kŕmidiel. To aby im zásoba vydržala aspoň nejaký čas, aj keď tu nebudeme.

Prípravy vnútri

Už sa to nesie!

Výrobu tohto drôtového stojanu na jabĺčko som si zvlášť užívala. 

Dlho som to chystala - aj sa nám zatiaľ zotmelo. 

Iný typ držiaka na jablko

Ale najväčšiu radosť mám z tohoto. 

Zásobník na semená z plastovej fľaše. 

Výrobu zásobníka na semená z plastovej fľaše som už opisovala pred pár rokmi. Potrebujeme len - plastovú fľašu, nožnice, kúsok špagátu a niečo na ozdobenie. Tentoraz som zdobila (a zároveň začistila vystrihnutý okraj, aby sa vtáčiky neporanili) kúskom špagátu prilepeným tavnou pištoľou. Fľašu môžeme zavesiť na špagátik uviazaný okolo jej hrdla, ale ja som urobila dieru do vrchnáčika, ktorou som prevliekla drôtený háčik. Keď budem dosýpať zrnká, alebo budem chcieť kŕmidlo vyčistiť, môžem jednoducho odskrutkovať fľašu z vrchnáka, ktorý ostane zavesený na strome.

Večer sme ešte "pomohli" jednej potulnej "šelme". Potešila sa. :)

Ešte posledný obrázok - za svitu mesiaca:

Posledný obrázok - za svitu mesiaca.

Želám vám pokojné predjarné dni. A užite si príjemný víkend v kruhu tých, ktorých máte radi.

Kŕmidlá z orechových škrupiniek

Aj tento rok kŕmime vtáky. Ani nie tak kvôli "úbohým vtáčikom, ktoré si v zime nevedia nájsť potravu, chúďatká" (prežili roky, kým sme sa na chalúpku nasťahovali a naši susedia sa o nich tiež starajú aspoň tak dobre, ako my), ale skôr pre vlastné potešenie ... a hlavne - aby si zvykli chodievať na naše stromy a na jar hľadali škodlivý hmyz.

Kŕmim. Už aj v kuchyni.

Čo sa to tam šerá za oknom? Nejaká strieška. Žeby to bolo... 

 
Áno, je to kŕmidlo pre vtáky. Nutne som potrebovala jedno aj v kuchyni. Aby som mohla pozorovať veselé sýkorky, kým varím, alebo umývam riad. Veď už chodili pýtať. Dokonca mi párkrát vleteli na balkón, hoci je zakrytý sieťou proti holubom. Ak som v tej chvíli otvorila balkónové dvere, začali splašene lietať a nevedeli trafiť von. Ale stačilo znovu zavrieť a počkať opodiaľ a vtáčik hneď urobil hop a skok, a už aj sa prešupol cez otvor o ktorom som ani nevedela.

No ale prečo nútiť vtáky, aby hľadali čo nebolo určené pre ne na miestach, kde vlastne nemajú čo hľadať? Radšej som im hneď vedľa na okno položila búdku, do ktorej teraz pravidelne sypem slnečnicové semienka.

Nápojový lístok tam majú na zmätenie.
Vlastne - pre hygienu - namiesto obrusu.

Kŕmidlo mi podľa želania vyrobil môj ochotný manžel. A hneď mi ho aj primontoval na okno. Sýkorky sa ešte trochu boja, keď popod záclonu niekoho v kuchyni zazrú. Ale poživeň si našli hneď. Zdá sa mi, že dokonca už počas práce chodili obkukávať, čo im tí dvojnožci chystajú. Verím, že vtáčiky už vedia, že okná sú tu pre ne - aby im na ne ľudia dávali dobroty. :)

Prezraďte nám, aj vy kŕmite vtáčiky? Či čakáte až kým napadne sneh?
Želám vám radostný deň.
Letitia.

Jabĺčko pre vtáčiky

Už sme si zvykli kŕmiť v zime vtáčiky. Vrabcom proso a zbytky po andulkách, sýkorkám zrnká slnečnice... a keďže sa občas objaví aj čierny drozd, ponúkla som mu jabĺčko. Tentoraz na jednoduchom podstavci skrútenom z drôtu.

Radôstky všedných dní

Čas plynie ako obvykle v rytme denných povinností i nejakých tých "nepovinností". Tento týždeň mám mladého v švp a zdá sa, že mamičke už syn trošku chýba... Aspoň že sem tam stretnem po byte nejakých tých plyšákov. Občas aj pomôžu pri domácich prácach. ;-)
(Pozn. pre dospelých: Nebojte sa, nie naozaj, ale pohľad na ten ich plyšový úsmev a spomienka na spoločné chvíle s ľuďmi ktorých mám rada dokáže zahnať šeď každodennosti.)

S takými pomocníkmi ide vešanie bielizne od ruky - a veselo.

Vďaka, že sa ešte stále viem hrať.
Vďaka za veselosť, za radosť z práce, za mojich drahých.

Ďalšiu radosť mám v kuchyni na okne. Už od nového roka mi takto krásne kvitne hyacint, čo som dostala k meninám. Vďaka zaň i za toho, od koho ho mám! :)

 A keď mi chýba živý tvor, vždy sa môžem porozprávať s andulkami. Tiež pôvodne patrili synovi, teraz sa o ne starám ja. Dnes dostali novú hračku. Zatiaľ sa jej boja - ako všetkého nového. Ale verím, že čoskoro si zvyknú a veselo ju rozhryzú. Výroba bola jednoduchá - Navliecť na vlákno lyka (môže byť aj prírodný špagát) prúžky farebného papiera (použila som netoxický farebný papier z detskej sady "školských farebných papierov") striedavo s hrozienkami, suchými cestovinami alebo/a kúskami postrihanej slamky na pitie. Na koniec priviazať malý zvonček a atraktívna hračka pre malé vtáky je hotová.

 

Anduláci sú zatiaľ "v bezpečí" v opačnom rohu klietky. :)

Som vďačná za všetky každodenné chvíle. A samozrejme aj za tie nie každodenné. Ďakujem za čas trávený so svojim synom, aj za čas trávený prácou pre neho. Dnes tiež ďakujem za chvíle bez neho - keď si znova a viac uvedomujem, aký vzácny dar je život, ktorý smieme dať a viesť cestou k samostatnosti. Som vďačná za čas, ktorý môžeme prežívať spolu my rodičia - čas "len pre seba navzájom". Ďakujem za večery, za prechádzky, spoločné jedlo, spoločný film... i za čiapku, ktorú štrikujem.

Ďakujem aj za vtáčikov za oknom, čo chodia zobkať do kŕmidla. Prinesú vždy toľko života a radosti. Aj za všetky živé tvory a všetku stvorenú krásu...

Chcem ďakovať každý deň všemohúcemu Darcovi. Nezabúdať. Ale premieňať svoj čas na bohoslužbu - rozmanitým spôsobom, vždy inak, ale vždy s láskou.

Radostné dni prajem aj vám.
Leti.

Kŕmime vtáčiky

(nielen takto)

Vtáčie napájadlá - súťaž!

Jún sa nám prehupol do horúcich suchých dní. Všetci sme trpeli horúčavou, a podobne aj vtáky a iné živé tvory. Nezabudli sme na ne? Verím, že všetci sa staráme, aby naši operení kamaráti mali čo piť, a kde sa ovlažiť.

A aby sme sa navzájom inšpirovali, vyhlasujem túto súťaž.

Podelíte sa aj vy o svoje napájadlá / jazierka / nádoby s vodou?

Obrázky vašich napájadiel môžete posielať až do konca augusta (ale lepšie hneď - čo odložíte, to nesplníte - aspoň u mňa je to tak.) na moju mail-adresu: letitia.tiba (@) gmail (.) com alebo ich jednoducho vložiť na svoj blog a poslať mi link.

Zároveň vás prosím o pomoc s propagáciou tejto súťaže. Do žrebovania o malé ceny budú zaradení aj tí, ktorí o mojej výzve napíšu samostatný príspevok na svojom blogu. Dajte mi prosím o tom vedieť v komentároch.

A o čo sa hrá?

Odmenou pre víťaza hlasovania bude práve tento vtáčik na stenu. Je to krásny gobelín na pôsobivom kovovom rámiku. Dostala som ho po ukončení minuloročnej súťaže napájadiel a som zaň veľmi vďačná. Ale teraz som sa rozhodla, že sa ho vzdám pre dobrú vec. Môže byť práve váš - stačí, aby ste vyfotili svoje napájadlo (jazierko, nádobu s vodou...) a podelili sa oň s našimi čitateľmi.

Pre ďalšieho vyžrebovaného chystám niečo vlastnoručne uháčkované a udrôtikované. Podobné, ako na obrázku nižšie, ale s motívom vtáčika. Alebo by ste aj vy chceli radšej takéto srdiečko?
 

Želám vám radostné leto, podarené projekty a veľa vtáčieho spevu.
Letitia.

PS: A nezabudnite si napísať o knihu Vykúpená láska, ak máte o ňu záujem. Môžte písať do zajtrajšej polnoci, potom vyberiem jedného, komu knihu pošlem.Majte sa krásne!

Fascinujúce pozorovania... (kutavka?)

Vždy som sa tešila, že na chalúpke možno budeme pozorovať nejaké zaujímavé tvory alebo rastliny, ktoré bežne v meste nevidíme. A tentoraz sa nám naozaj pošťastilo...

Pod schodmi pred vchodom do chalúpky, presne tam, kde treba stúpiť vždy keď vchádzame, alebo vychádzame, som objavila podivné stavbičky.

 
Boli to akési rúrky zlepené z guľôčok blata.  Rúrka pokračovala podzemnou chodbičkou s presne kruhovým priemerom. Neviem, aké dlhé, alebo široké sú (budú po dokončení) tieto podzemné stavby a rozmýšľala som, čo za tvora si ich asi buduje. Môžme ho tu nechať žiť a rozmnožiť sa? Nechcem zbytočne rušiť "domácich" obyvateľov, ale predsa - hneď pred vchodom do ľudského príbytku nie je zrovna praktické miesto na bývanie. Napríklad roj bodavých ôs by som pred dverami rozhodne nechcela. A tak sme pozorovali ďalej. 

Každú rúrku stavala jedna osička (neviem, či som sa vyjadrila biologicky správne - skrátka tvorček vzdialene pripomínajúci osu). Usilovne hrabala, vyhrýzala, upravovala... Po čase odletela, a keď sa vrátila, znovu dlho pracovala vo vnútri i na vonkajšej rúrke. Bolo to zaujímavé pozorovanie a teším sa, že som videla niečo nové. Len teda ešte stále neviem (napriek googlovaniu), či sa za krátky čas komôrky uzavrú až do chvíle, kým z nich nevyletí nový podobný tvor, alebo sa nám pred vchodom rozmnožia a my budeme musieť riešiť buď náročnejšie spolužitie, alebo ich vyháňanie... Nuž, verme, že všetko dobre dopadne.

 

 Zdá sa mi, že by to mohol byť nejaký druh kutavky (link, link). Len ma trochu mýli, že som videla hneď tri stavbičky blízko seba. A tiež na všetkých obrázkoch i v textoch, ktoré som našla, kutavky svoje "hniezda" maskujú a nestavajú k nim rúrkové vchody.
Ak náhodou niekto z vás tohto tvora pozná, určite mi prosím dajte vedieť. Vďaka!

Mali sme aj iné zaujímavé pozorovanie. Neviem, či to bola táto istá bytosť, lebo som ju videla len jednu krátku rýchlu chvíľu, ale bola jej (trochu) podobná. Sedeli sme na verande a odrazu vidíme, ako k nám vbehol pavúk a trielil ostošesť pod stôl... A hneď za ním čosi podobné našej "kutavke". Letelo to tesne nad zemou, alebo skôr akoby skákalo, či bežalo - a po chvíľke sme si uvedomili, že to tuším naháňa toho pavúka. Obaja trielili k synovym nohám. Poradila som mu, nech ich zdvihne, aby sme mohli lepšie pozorovať podivné divadlo. Ten pohyb asi "kutavku" vyplašil a odletela. Ale v nás ostal podivný pocit z tohto divého prenasledovania. Asi sme práve "zachránili" jedného pavúka pred rolou jedla pre jej potomstvo. Na ako dlho? Neviem. Ale syn sa potom vyjadril, že je rád ako to dopadlo, lebo "´To´ bolo škaredé a naháňalo to pavúka. A pavúk je pekný."

Iné "stavbičky"  tiež pred našimi dverami, ale trochu bokom od miesta, kadiaľ sa chodí. Hneď pod múrom chalupy sme objavili takéto lievikovité jamky. Hneď som si spomenula na mravcoleva. Už aj vlani sme ich videli, ale nebola som si istá, či náhodou nevznikli ľudskou činnosťou (noha stoličky, alebo sa niekto hral s paličkou...). Kvapky vody to nemohli byť, pretože jamky sú ďaleko pod strechou.
Pohyb sme v nich nepozorovali vtedy ani teraz, ak bol na dne živočích, bol dobre skrytý. Asi nabudúce skúsim uloviť živého mravca a pomôcť mu do pasce, aby sme mohli pozorovať larvu mravcoleva v akcii. Môže to byť tiež zaujímavé divadlo.

 Pre dnešok so zaujímavými pozorovaniami končím. Ale ktovie, čo uvidíme nabudúce! Dúfam, že len samé pekné a príjemné veci ;-)
Radostný deň želám aj vám.
Letitia.