Hrob je už prázdny!

Hrob je už prázdny! Láska zvíťazila nad smrťou.

Teraz je čas radosti. A my si ju plnými dúškami vychutnávame.  Aj vám želám srdcia a rodiny naplnené veľkonočnou radosťou, ktorá nikdy nekončí!
 Letitia.

PS: Už čoskoro sa podelím o veci, ktoré sme prežívali a tvorili v týchto dňoch. Môžete sa tešíť. ;) 

Veľkonočné plány

Pridávam ešte posledný predveľkonočný príspevok. Je to akýsi plán na nadchádzajúce dni. Dni stíšenia a hlbšieho prežívania veľkonočných tajomstiev.

Už sme zasadili pšenicu z "dobrých skutkov". Teraz je čas, aby "odumrela" a mocou všemohúceho "priniesla úrodu".
A vstupujeme do Veľkého týždňa. [vlaňajšie plány - link]
Vo štvrtok budeme piecť jahňa [recept - link], aby sme si pripomenuli večeru, ktorú slávil Ježiš so svojimi učeníkmi. Večer (časť noci) chcem tráviť v adorácii, aby sme nenechali Pána samotného v Getsemanskej záhrade.
Ďalšie dni budeme prežívať podobne, ako minulý rok [link]
Piatok bude dňom stíšenia a pôstu. Len raz sa najesť do sýta, alebo celý deň o chlebe a vode. Prejdeme si cestu utrpenia, zotrváme v tichu a modlitbe...
Sobota - adorácia pri hrobe. A pomalé tiché klíčenie veľkonočnej radosti. Príprava sviečky - paškálu. A čakanie na Nový deň, ktorý podľa židovskej tradície začína už po zotmení.
A veľká radosť. Slávnosť vzkriesenia. Svetlo sveta. Oheň, radosť. Život. - [vlaňajšia veľkonočná radosť je zachytená tu - link]

A teraz sa už s vami na týždeň lúčim:

Želám aj vám, aby ste prežili tieto sviatky naplno. Tak, aby vás obohatili všetkým tým bohatstvom, ktoré ponúkajú. Aby ste odumreli spolu s Ježišom všetkému, čo vás zväzuje, čo vás trápi, čo vám bráni žiť. A aby ste spolu s Ním vstali k novému životu. K večnému životu. Životu v radosti ktorá nekončí a nie je závislá na veciach okolo nás. 

Všetkým vám želám 

RADOSTNÚ VEĽKÚ NOC!

Letitia.

Krížová cesta v Marianke

Tento rok dosť možné posledná. Alebo ešte stihneme na Veľký piatok? Prípadne zajtra? Uvidí sa. Ale nateraz sa s vami chcem podeliť o niektoré obrázky z Kalvárie v Marianke.

Cesta vedie nádherným jelšovým lesom

Jednotlivé zastavenia sú zobrazené v murovaných kaplnkách.
Každá je iná.

Veronika podáva pánu Ježišovi ručník

 

Pod krížom zanechali pútnici pred nami

Lavičky pre chvíľu rozjímania

Kaplnka sv. hrobu

 Kalvária (alebo krížová cesta) je v Marianke postavená na kopci.  Putujeme podobne ako kedysi Ježiš, len bez kríža. Iba v sebe si nesieme tie svoje kríže, ktoré nás sprevádzajú životom. A túžime prijať ten, ktorý za nás vyniesol až hore na Golgotu sám Boh (Ježiš). Prechádzame od jedného zastavenia (kaplnky) k druhému... hore až ku krížu pri ktorom si pripomíname Jeho bolestnú - a zároveň víťaznú - smrť.

A potom zostupujeme zase dole. Až k zastaveniu pripomínajúcemu Jeho pochovanie do hrobu. Už vieme. Máme nádej, pretože po Veľkom piatku prišla Biela sobota - a nadránom vzkriasenie. Víťazstvo nad smrťou. Nad všetkým zlým, čo mohlo postihnúť svet. Zlo je premožené a nám je treba už "len" prijať kríž, odumrieť tomu nepravdivému, čo nás láka, a prijať ŽIVOT. Život, ktorý zomrel za nás. Život, ktorý chce, aby sme my žili. Život, ktorý nás tak miloval...

Kaplnka "Svätej studne" - pohľad zhora z Kalvárie.

Ešte bolo treba nabrať dobrú vodu...

... a šli sme domov. Pravda, najprv sme sa ešte zastavili v miestnom kostole (bazilika minor), kde sa práve konala nejaká gréckokatolícka bohoslužba. Veľa sme nerozumeli, tak sme len chvíľu postáli kochajúc sa ich melodickými spevmi a šli sme ďalej. Však ešte bolo treba nazbierať bahniatka (aspoň trošku) na zajtrajšiu Kvetnú nedeľu.

(Viac o kalvárii v Marianke: Miroslav Lisinovič)

*** *** ***

Neviem, či sem zajtra (v nedeľu) na chvíľku zaskočím niečo napísať. Ale potom už by som si chcela dopriať týždeň ticha - bez internetu. Tak vám už teraz prajem: 

Pokojné a radostné slávenie Veľkej noci. 

aby aj vo vás zvíťazil život nad všetkým zlým

a nech vás naplní večná radosť. 

RADOSTNÚ VEĽKÚ NOC!

Letitia.

Aby bola vyrastená cibuľka biela

Možno si pamätáte, ako som vám vlani ukazovala moju "cibuľovú plantáž za oknom". Tentoraz som skúsila ešte jeden zlepšovák.

Keď som hľadala návod na kvetináčiky pre semenáčiky z ruličky od toletného papiera, našla som aj radu - navliecť rolku od kuchynských utierok na rastúci pór, aby ostala časť póru biela. Normálne sa pór kvôli tomu zahŕňa zemou, ale ako zlepšovák ponúkli toto jednoduchšie riešenie.

A tak mi napadlo - keď to funguje s pórom (pór ešte zatiaľ nepestujem), mohlo by to fungovať aj s cibuľkou. A vyskúšala som.

Keďže cibuľka je dosť tenká, odstrihla som z ruličky len časť. Stočila hustejšie a obtočila okolo cibuľky. Pre istotu som to ešte zalepila lepiacou páskou. A nechala rásť... a čakala som... a čakala. 

Po nejakých dvoch týždňoch sme cibuľku odbalili a zvedavo pozreli, ako bude vyzerať. Veru, je svetlejšia. A jemnejšia. Už len odrezať a skonzumovať na maslovom chlebíku. 

Odbalená - svetlá cibuľka.

Pre porovnanie jedna zelená - bez tienenia.

Na nerozoznanie od mladej cibuľky.

Tak som hneď zabalila aj ďalšiu cibuľku.

Teším sa na ďalšie vitamíny, čo nám čoskoro hojne porastú...
Aj vám želám radostné čakanie jari a "dobrú chuť"!
Leti.

Vďačný utorok - predveľkonočný

"Ustavične sa radujte. A pri všetkom vzdávajte vďaky."

(1Sol 5, 16-18)

Učím sa. Inšpirovaná knihou Tisíc darov sa učím vzdávať vďaky - za všetky, aj malé pozornosti, ktorých denne dostávam za plné priehrštie... Všimnúť si. Pomenovať dar. Poďakovať. Aby neprešli pomimo. Aby mali možnosť formovať radostného ducha. Aby som neostala nevďačná. Aby som sa viac usmievala, a viac radosti rozdávala aj tým, ktorých budem stretávať...

Preto počítam. Hľadám dary od Nebeského Ocka a každému priradím číslo. Viem, že dostávam tisíc darov každý deň, ale nie každý si všimnem, nie každý zapíšem. Už som si ich zapísala tisíc a chcem si ich všimnúť ešte viac.

Úžasné fialové krokusy.
A "prvé jarné" slniečko!

Vtáčik - červienka pod oknami

Vtáčie stopy v zamrznutom napájadle

1476. "Ľúbostný odkaz" pri príprave obeda.

Z mojich tisíc darov:
# 1475. Pierko, čo sa odlepilo z vajíčka a poletovalo po kuchyni, kým som varila. Keď mi pristálo na ruke, vedela som, že je to pohladenie od "Ocka". 
# 1476. Kurací rezeň v tvare srdca.
# 1477. Biely dym. Máme pápeža.
# 1478. Ďakujem za pápeža Františka. Za to aký je. Za meno (a smerovanie), ktoré si vybral. Ďakujem za svätého Františka. Za to, aký bol a aké posolstvo nám zanechal. Aj za nového Františka, ktorý je presne taký, akého potrebujeme. 
# 1479. Ďakujem za výjav Dobrého pastiera na biskupskom kríži, ktorý nosí pápež František. Podobenstvo o Dobrom pastierovi je mi veľmi blízke!
# 1480. Vďaka za život. Môj i mojich drahých a vlastne za všetkých ľudí. Vďaka, že sme boli povolaní k životu a vďaka za milosť, vďaka ktorej nás (ma) rodičia nechali žiť a starali sa o nás, dávali nám svoju lásku... Vďaka že som. A vďaka za dnešné (sobota) poobedie, že sme mohli túto svoju vďačnosť (celá rodinka) prejaviť aj na pochode "Bratislava za život". Vďaka. :) 
# 1481. Bola som pozvaná na nakrúcanie upútavky na Vikvetfest. (Teda ja som pôvodne nevedela, že to bude nakrúcanie, ale dobre bolo) Bola strašná zima, sneh, pľušť... a dlho sme čakali. Ale aj tak, za všetko ďakujem. Prišla som domov premrznutá, ale spokojná.  A ďakujem tiež za výsledok onoho snaženia. [link na video]
# 1482. Ďakujem za spomienky na sviečkovú demonštráciu (Bratislavský veľký piatok). Boli to vzrušujúce a tak živé časy...
# 1483. A ďakujem predovšetkým za ovocie toho všetkého. Za slobodu. Možnosť rozhodnúť sa. A hoci na mnohé teraz nadávame a sme znechutení, ďakujem za to, že môžeme slobodne vyznávať svoju vieru a svoje presvedčenie. Môžeme slobodne šíriť myšlienky, ktoré pokladáme za dôležité. Napríklad aj v tomto blogu... :)

Vďaka za Benedikta XVI.
Za všetko, čo sme cez neho dostali.

František.
Vďaka za svätého Františka. Aj za pápeža Františka.

Vďaka za kríž.
Vďaka za tak nesmiernu a nepochopiteľnú lásku...

Milosť darovania. Delenie sa. Milosrdná láska.

Čaj z Anglicka. Čaj o ktorý sa môžeme deliť...
Čas, teplo, spoločenstvo pri šálke čaju.

# 1484. Vrabčiaci na okne. Vždy nám prinesú život, radosť, čvirikanie... veľa radosti. 
# 1493. Ďakujem za knihu, ktorú práve čítam (Očarujúca), i za ďalšie knihy, ktoré som čítala / budem čítať. Ďakujem za čas na čítanie. A ďakujem za ľudí, ktorí tie knihy napísali, preložili do slovenčiny, vytlačili... a dostali až ku mne. 
# 1498. Pôstna polievka. Včera sme boli na akcii "podeľme sa". Ide o to, že sa jeden deň postíme (alebo koľko sa rozhodneme) a to, čo ušetríme venujeme na dobrú vec. A tak sme dostali za misku gulášu a prispeli pár eurami na pomoc pri rekonštrukcii krízového centra vo Zvolene. Hlavná myšlienka tohto projektu je, že Nedávame z prebytku, ale delíme sa o to, čo sme si sami odopreli.
# 1501. Zábava so synom v električke. Vždy sa teším, keď sa vieme spolu zabávať (smiať). Som vďačná za čas, ktorý trávime spolu. A som vďačná za spoločenstvo, ktoré tvoríme. Spoločný smiech je vzácny dar.

Naša milá Matka...

Golgota a kríž...

Ďakujem, že ste dočítali až sem. A želám vám veľa radostných chvíľ a veľa darov, ktoré rozpoznáte vo svojom živote a za ktoré je hodno ďakovať.
Letitia.

PS: Vo veľkonočnom týždni som sa rozhodla nechodiť na internet, aby som prežila sviatky viac do hĺbky a viac s rodinou. Preto sa pri Vďačnom utorku uvidíme až o dva týždne. Želám vám radostnú Veľkú noc!

Rubrika bola inšpirovaná knihou Tisíc darov
a stránkou jej autorky www.holyexperience.com.

Pozývam vás tiež k spoločnému ďakovaniu
na www.mojakomunita.sk

Pochodovali sme - za život.

Marec je taký krásny mesiac. Prichádza jar, štebocú vtáky, vykúkajú prvé snežienky, začínajú sa rodiť mláďatá... tešíme sa zo života v každej podobe. A práve v marci si spomíname aj na deti, ktoré ešte zatiaľ nie sú na svete, rastú v mamičkinom brušku. Túžim, aby sa každé dieťa smelo narodiť. Aby prišlo na svet milujúcim rodičom. Aby ho mali radi... Aby smelo žiť. Každý život môže byť krásny. Aj keď si to zatiaľ možno nevieme predstaviť. Aj keď nás ťaží množstvo problémov. Alebo možno jeden veľký. Život je dar - a stojí za to ho žiť. Vždy.

A s týmto posolstvom sme sa minulú sobotu zišli s cca 2 tisíckami ďalších ľudí milujúcich život.

Stretli sme sa na Hviezdoslavovom námestí. Počúvali sme hudbu (Komajota, Marián Čekovský, Alena Čermáková, Jamadan), aj svedectvá ľudí. Ktosi vyznával svoju vďačnosť za to, že môže žiť aj napriek tomu, že v čase počatia bola ich rodina naozaj v zlej situácii (Alena Čermáková). Ďalšia mamička sa s nami podelila o svoju radosť a krásu života dieťaťa s Dawnovým syndrómom: Nie je to tak zlé, ako nám vykresľujú médiá. Určite nie je jednoduché vychovávať "postihnuté" dieťa. Ale aj ony vedia byť neuveriteľne šťastné a dobroprajné. To, čo im zdanlivo chýba, majú vynahradené kdesi inde. Sú tak čisté a plné emócií - a ak ich majú radi - lásky a radosti... 

Skupina JAMADAN nás sprevádzala nielen z pódia,
ale aj v uliciach Bratislavy.

Potom sme sa vydali na pochod ulicami Bratislavy. Bolo nás naozaj hodne. Dlho trvalo, kým zástup  prešiel ulicami. Množstvo radostných, väčšinou mladých, ľudí sa ťahalo od jedného konca Michalskej až k druhému (a ďalší boli ešte za rohom).

Nakoniec sa všetci nasúkali do Medickej záhrady. My už sme sa premrznutí ponáhľali domov, ale kto ostal, mohol si ešte vychutnať pokračovanie programu. Napríklad výstavku tabuliek s myšlienkou, prečo je život pre účastníkov dôležitý. Ak sa vyskytujete v Bratislave, môžete si ju do piatku (22.3.) pozrieť aj vy.

Ďalšie podobné zhromaždenia budú aj v iných mestách. Napríklad v Košiciach na budúci pondelok (25.3.-
http://www.detike.eu/
Každý môže podporiť myšlienku ochrany nenarodených detí nosením bielej stužky.
http://www.25marec.sk/
Môžete podporiť celoeurópsku iniciatívu Jeden z nás

Ďalšie formy pomoci nenarodeným detičkám a ich rodičom
Poradňa Alexis
Konkrétna pomoc v núdzi
Modlitba za nenarodené deti (duchovná adopcia dieťaťa)

Moje vlaňajšie zamyslenie (a návrhy na pomoc) nájdete v článku Biela stužka