Vďačné leto - Posledný júlový týždeň

Želám vám všetkým radostný letný čas. Pre mňa bol tento týždeň obzvlášť radostný a letný. A hlavne prázdninový. Pretože som si plnými dúškami užívala týždeň voľna v lone slovenskej prírody. A toho sa bude týkať väčšina (ak nie všetky) mojich obrázkov vďačnosti.

Fotografie som ešte nestihla spracovať, tak vám zatiaľ ukážem len obrázky, ktoré som si počas dovolenkovej modlitby vďaky stihla nakresliť. Veru, mala som za čo byť vďačná....

Sobota 22. júl:
Som vďačná za cestu von do prírody. Za možnosť opustiť aspoň na chvíľu zhon veľkomesta a ponoriť sa do zelene, ticha (relatívneho) a mäkkých obrysov stredoslovenských hôr. Už cesta po diaľnici (a tešenie sa na to všetko) bola pre mňa balzamom na dušu.

V nedeľu (23. júl) som nestihla nakresliť obrázok.
Ale vďačná som bola. Za sv. omšu k sviatku sv. Anny pri Baníckej kaplnke... Za nové chute a odvahu, chuť aj príležitosť pripraviť jedlo zase podľa nového receptu. Za čas strávený s drahým vo dvojici na balkóniku. Za spoločnú hru (intenzívne spoločne trávený čas). Za večernú (alebo skôr nočnú - potme) prechádzku... Aj za slobodu (a únavu) zaspať na gauči v "prednej izbe" (zobudila som sa o 2:00 a konečne som sa presunula do postele).

Myšlienka zachytená na papier

Pondelok 24. júl:
Keď som rozmýšľala, ako splniť zadanie výzvy od Florentýny (niečo duté, alebo zavinuté), mala som niekoľko nápadov. No nech som chcela urobiť čokoľvek, stále sa mi do mysle vkrádala myšlienka na papriku s odrezanými koncami - úplne najjednoduchší spôsob, ako dostať na tanier trubičku. Doslova ma prenasledovala. Nakoniec som ju k svojej zavinutej omelete pridala ako zeleninu. Ale keď som vyslovila vetu: "Stále ma prenasleduje tá paprika," predstavila som si ju nejako takto. Musela som si to slovné spojenie nakresliť. :)

A za čo som bola ešte vďačná? Za dážď. Konečne po dlhom čase zapršalo. Moji drahí (otec so synom) boli nakúpiť, ale vrátili sa včas - za dažďa, ale ešte pred búrkou. A ja som si užívala pocit, že im poslúžim  a otvorím bránku, aby nemuseli moknúť oni. Potom sme spolu sedeli na balkóne a pozorovali dážď. Som vďačná za krásu každého počasia. Za vlahu, ktorú dážď priniesol vysmädnutej kranije. Za spoločenstvo rodiny a aj malé možnosti ako si navzájom prejaviť lásku (a službu).

Aj v utorok (25. jún) sme si užívali zahmlený daždivý deň.
"Nedalo" sa pracovať, "nemuseli" sme sa hnať ani na výlet. Užívali sme si seba navzájom, odpočinok, ničnerobenie, spoločenské hry, rozhovory, záhaľku... teplý čaj alebo kávu... čas spolu. Som vďačná aj za čas, kedy sa "nedá robiť nič iné", len byť spolu. A som vďačná za rodinu s ktorou si taký čas vieme užiť.
Som vďačná aj za malý "výlet" do mesta, kde sme "ulovili" pár drobností pre radosť (ikonu, včelí plást, knižku a obrázok sv. Anny ako bonus k nákupu).
A ďakujem za môjho syna, ktorý mi našiel jednoduchú (detskú) knižku v angličtine (vo formáte pdf), ktorú som začala čítať. Je to akurát môj level. A krôčik k splneniu mojej vlastnej výzvy - prečítať si počas prázdnin aspoň jednu knihu v cudzom jazyku. Bude to moja prvá! (ak nepočítam rozčítanú knihu v ruštine, po ktorej som siahla pred rokmi zo zúfalstva a nudy v istom tureckom hoteli) Verím, že mi pomôže naučiť sa anglicky aspoň o trošičku lepšie. Už mám prečítaných 5 kapitol! :)

V Stredu 26. júna bol sviatok sv. Anny.
Našej patrónky. V tento deň sme sa vybrali trošku cestovať. Viac vám o našich cestách napíšem (a ukážem) neskôr. Zatiaľ sa podelím len o radosť z levanduľového venčeka, ktorý som uvila pre sv. Annu a zavesila som jej ho pri soche v Novej Bani.
Som vďačná aj za prácu vonku, napríklad pri strihaní levandule (ešte stále nie sú ostrihané všetky kvietky). A za vôňu, ktorá napĺňa dom, kým sa levanduľa suší.

Štvrtok 27. jún:
Som vďačná za... Za tvorivú chvíľku. Za rodinnú prechádzku lesom na spôsob "kam nás cesta zavedie". Za objavenú novú "kaplnku" na strome. Za nájdené huby a za ľahkosť, s akou som ich nechala v lese. Za statné buky a silu, ktorá z nich priam sálala, za sokoliu rodinku krúžiacu nad nami... Za suveníry z Fatimy (najmä žaluďový ruženec) ktoré som strašne dlho nevedela nájsť.
A ešte za veľa ďalších vecí.

Piatok 28. jún:
V piatok sme sa konečne vybrali hľadať "Šašváryho kaplnku". Je vytesaná v kameni vo vrchoch kdesi nad Novou Baňou. Už dlho o nej viem, dokonca mám súradnice, kde sa nachádza a popis cesty k nej. No až teraz sa nám podarilo zorganizovať výpravu za dobrodružstvom hľadania tohto zaujímavého miesta mimo značených ciest. Šťastne sme našli kaplnku, aj cestu späť. Napriek tomu, že nejaké nepríjemnosti a chvíle strachu nás tiež postretli. Ale všetko dobre dopadlo a my sme sa znovu presvedčili, že sme stále, stále v Božích rukách. Ďakujem!

Sobota 29. júl: 
Sobotný obrázok je len taký narýchlo. Skica, zachytávajúca radosť, s akou som pracovala v záhradke pri slniečku, čo nás znovu hrialo z celej sily. Robili mi radosť kvietky v skalke, aj kvetinový slamený klobúčik na hlave. Včielky usilovne opeľujúce kvetiny, aj motýle, čo sem tam zatrepotali svojimi krídelkami. Vytrhávala som burinu a konečne popridávala menovky k jednotlivým skalničkám, aby som nezabudla ktorú som si odkiaľ priniesla. A plánovala som, kam zasadím ďalšie kúsky, čo som si priniesla z Fatimy, z La Salette a ešte jednu zo Skalky pri Trenčíne. Zatiaľ rastú doma na balkóne, ale pri najbližšej príležitosti ich prinesiem sem do väčšieho priestoru v skalke.

Nedeľa 30. júl: 
No a za nedeľu - deň odchodu späť domov - som si nakreslila našu chalúpku. Ako vyjadrenie vďačnosti za celý tento uplynulý týždeň. Som šťastná, že sme si ho mohli takto pekne všetci spolu užívať. A hoci sa ten krásny čas končí, viem, že ďalšie dni nám prinesú zase ďalšie, i keď možno celkom iné, dary. Dar slúžiť, dar pracovať, dar prekonávať aj nepríjemnosti, ťažkosti a horúčavu... A verím, že aj inakšie, zatiaľ nečakané a netušené darčeky.

Nech aj vaše dni prebiehajú v radosti a čokoľvek prežívate, želám vám aby sa vám vždy darilo nájsť aspoň niečo krásne, za čo môžete ďakovať každý deň.