Vďačné leto: Predposledný týždeň.

Tento týždeň mi pripadal obzvlášť náročný. Najprv sa mi zdalo ťažké prekonať podovolenkový návrat do pracovného procesu, neskôr sa pridružili isté biologické ťažkosti, nakoniec akýsi psychický útlm. Ale ak som aj postupne začínala zanedbávať Vďačné leto, aspoň teraz, na konci týždňa, som sa trochu zmátožila, a zopár chýbajúcich obrázkov dokreslila. Podrobnejšie pri jednotlivých dňoch.

Pondelok 21. augusta

Dnes som vďačná za rannú modlitbu. Obetovanie dňa. Myslím to tak, ako napr. vo Fatimských posolstvách: Spojiť všetky svoje námahy dňa, obety, radosti i trampoty, s obetou Krista a ponúknuť ich ako vynáhradu za hriechy a prosbu za mier - vo svete i v dušiach ľudí a najmä hriešnikov... Aby každý našiel pokoj (v Bohu) a radosť (v duši) a cestu do (večnej) radosti.

Tieto podovolenkové dni sa mi vstáva obzvlášť ťažko, ale ranná modlitba hodne pomôže. Pomáha mi nájsť zmysel a silu vstať a ísť deň po dovolenke do práce.

Utorok 22. augusta

V tento deň (a ďalšie nasledujúce dni) mi urobil radosť prívesok na kľúče. Mám ho už dlho, dlhšie ako samotné kľúče, a už od samého začiatku mám v pláne si ho na ne zavesiť. Ale až tento týždeň som to zrealizovala. Ani som nečakala, že mi to prinesie až takú radosť (pocit blízkosti, a nežnosti) vždy keď ho chytím do rúk. Vďaka za symboly, ktoré vedia potešiť a pripomenúť vzťah.

Streda 23. augusta

Toto je ona, rozkvitnutá slnečnička. V skutočnosti sa pozerá von, na okoloidúcich.

Som vďačná za krásu života. Rozvinutý balkón. Minislnečnica zo semienka pre vtáčiky. Radosť z maličkostí. Ďakujem za uprataný balkón - mala som chuť a silu dať do poriadku, čo časom trochu spustlo, zarástlo (burina dokáže za týždeň neprítomnosti narásť do neskutočných rozmerov!), rozsypalo sa (vtáčiky sa činili), odkvitlo... Vďaka aj za bielizeň, ktorá sa môže zase sušiť na slnku (a za jej "slnečnú" vôňu).

Štvrtok 24. augusta

Bodkovanú kŕmidlo už poznáte - link
Šiško-barometer tiež - link 

Už aspoň tri týždne ma štve, že si neviem nájsť chvíľku času, aby som si zavesila malé letné ozdôbky z drôtu. Plánovala som ich už snáď od začiatku júna - keď som videla letnú (prázdninovú) atmosféru na terase u kamarátky. Pravda, najprv som chcela dekorácie kúpiť pri mori, ale potom sa mi zdalo pridlho čakať s výzdobou na dovolenku a vyrobila som si "zatiaľ" aspoň dve drôtené lodičky a rybku. (to bolo ešte v júli). Odvtedy si nenachádzam čas sadnúť a dorobiť tri háčiky, aby som ich mohla zavesiť na balkóne a kochať sa. KONEČNE sa tak stalo, a hoci mnohí z vás pomaly začínate ladiť jesenne, ja mám "už" na balkóne pravú LETNÚ výzdobu. :)

Piatok 25. 8. 2017

Táto noc bola náročná... Som vďačná za Lásku. Službu. Že drahý sa ochotne postaral.

Toto mal byť znovu posledný deň pred dovolenkou... ale rozhodli sme sa, že si tri dovolenkové dni ušetríme na neskôr a užijeme si tento posledný prázdninový týždeň v Bratislave. Už som si aj naplánovala rôzne aktivity a tešila som sa na ne (uvidíme, koľko sa nakoniec podarí zrealizovať). Aj za toto rozhodnutie, a radosť z neho, a plány, a pocit voľnosti, ktorý som cítila - som vďačná.

Hoci som sa necítila najlepšie, mala som príležitosť poslúžiť. Vždy ma naplní až neuveriteľnou radosťou, keď smiem "byť darom" pre niekoho. Zároveň je to príležitosť k rozhovorom. O všeličom. Často (a často nečakane, niekedy pri banálnych témach) zatiahneme na hlbinu. Aj dnes tak. Hovorili sme o mojej alergii.

"Na čo si to vlastne alergická?"
"Na ambróziu. Názov znie vznešene, ale je to taká škaredá burina, čo rastie na staveniskách... Kvitne od polovičky augusta."
"Ako môže byť škaredé niečo, čo kvitne?"
"No, on to nie je "naozajstný" kvet, čo je krásny. Len to akosi vyprodukuje peľ... Vlastne, je to Božie stvorenie, tak asi nemôžem povedať, že je škaredá. - Ale robí mi zle!"
"Ale nie naschvál."
"Máš pravdu, nie naschvál."

Asi sa nakoniec naučím mať rada ambróziu. Nikdy som ju nemala rada, bola mi nesympatická. Predtým som si ju takmer nevšímala, odkedy mám alergiu, všímam si ju až moc. Ale s odporom, možno až s hnevom.

Myslím že je to zaujímavá alegória. Aj niektorí ľudia sú takí - iní si ich nevšímajú, nemajú ich radi. Ale oni tak veľmi túžia po ľudskej pozornosti - tak začnú robiť zle. A potom si ich už všímame, ale s odporom, až hnevom. To nie je to, čo potrebujú. Každý človek potrebuje lásku. Skutočnú, bezpodmienečnú lásku. Bez ohľadu na to, ako sa prejavuje, čo robí. (Netvrdím, aby sme si nechali "skákať po hlave", ale láska v srdci sa nevylučuje s potrebou dodržať aj určité obmedzenia.) Každý človek je stvorený Bohom - z lásky. Je stvorený na obraz Boží - najkrajšia a najlepšia predloha, aká len môže byť. A každý človek sa rodí s túžbou po láske. Ako sa má naučiť milovať, robiť dobre, byť šťastný... ak jemu nikdy nikto lásku nepreukazuje. Ako hovorí Marián Kuffa, farár zo Žakoviec: "Milovať ich. Nie tak, ako si zaslúžia. Ale tak, ako potrebujú." A on vie, o čom hovorí.

Ambróziu som kreslila podľa tejto predlohy (viac obrázkov napr tu). 
Skúsila som jej dokresliť farebné kvety, aby som aspoň symbolicky naznačila, že aj ambróziu chcem vidieť ako krásnu.

Nedeľa 27. augusta

Cez víkend som tak trochu "sublimovala". Hovorila som si, že odpočívam a nechávam telu príležitosť na regeneráciu. Nechala som bytie plynúť a nenachádzala som silu, hľadať dary, za ktoré som vďačná. Nie som na seba hrdá. Viem, že ak by som sa o to poctivo pokúsila, určite by som niečo našla. A určite by som našla viac sily prežívať dni s radosťou a dávať viac lásky. Boli to stratené dni? Možno. Aspoň z časti. Ale niečo som nakoniec našla - takú drobnosť, ale urobila mi náladu. Keď som sa pozrela na balkónové bylinky v detaili, uvidela som - Pínie. Alebo nejaké iné exotické stromy? V skutočnosti to bol len petržlen kučeravý. Vyrástli mi krásne zdravé kúsky petržlenovej vňate. Som za ňu vďačná. A tiež za schopnosť vidieť detaily a v nich rôzne neobvyklé veci.

Aj vám želám jasný pohľad. Aby sa vám darilo vidieť veci, ktoré vás potešia. A aby ste každý deň dokázali nájsť aspoň jeden dar, za ktorý môžete byť vďační.

PS: Projekt Vďačné leto sa pomaličky chýli ku koncu. Ešte nás čaká zopár augustových dní. A potom už len chvíľa času (do najbližšieho pondelka) na zverejnenie vašich obrázkov a odoslanie formulára na kontrolu. Dúfam, že formulár máte už bezpečne stiahnutý. (Ak nie, nájdete ho tu - link) A ak by to niekomu nešlo, alebo máte iný problém, nebojte sa mi napísať na e-mail. Rada vám formulár pošlem osobne.

A čo ďalej? Čo po prázdninách? Nebojte sa, niečo vymyslíme. Príďte sa zase pozrieť a možno sa tiež necháte inšpirovať.  Radostný deň!