Moja jeseň 2023

Gaštanový ježko (do výzvy #tvorijen23)

Želám vám radostný deň!

Podľa kalendára je ešte stále jeseň, hoci nám práve začal december a už aj v Bratislave sa podchvíľou vznáša vzduchom sneh. Myslím, že toto je presne čas, kedy si sem chcem uložiť spomienky na našu tohtoročnú jeseň. Takže aká bola moja jeseň 2023?

🍂 Jeseň tvorivá

21. 9. 2023 - Prvý tohoročný Gaštanko

Každý rok ma prekvapí, že gaštany padajú už v septembri. Tentoraz sme si pár pagaštanových plodov zdvihli na spoločnej prechádzke s jednou 92 ročnou dámou. Zobrali sme si len 4 gaštany, ostatné sme nechali deťom. Aj keď sme si pri tom rovno zaspievali: 

"Padajú, padajú zrelé gaštany. 

Jeden z nich vo vrecku mám už schovaný. 

Ešte si nazbieram, ešte aspoň päť, 

Maličkého Gaštanka urobím si hneď. 

Maličkého Gaštanka urobím si hneď!"

A o dva dni - v prvý jesenný deň sme si z nazbieraných gaštanov toho Gaštanka naozaj urobili. 

Žaluďový ruženec som tvorila už pred desaťročiami. 
Teraz som ho odfotila do projektu #ruzencober

Potom som nejaký čas nechodila okolo gaštanových stromov, takže materiál na ježka do výzvy #inkrijen/#tvorijen23 som našla na poslednú chvíľu - pod javorom. Asi niekomu vypadol z vrecka.

Príspevok do výzvy #inkrijen/#tvorijen - téma: Medový

Ako ste už možno pochopili, v októbri som sa zapojila do instagramovej výzvy Tvoříjen (tvořivý říjen). Na celý október bolo vypísaných desať tém. Vždy jedna téma na tri dni. A ja som sa spolu s mnohými ďalšími pokúšala každú tému nejako tvorivo spracovať. Prvé tri dni sme tvorili ježka. Potom bola téma "V srdci", ďalej "Medový"... a ostatné témy som už nestihla spracovať. Takmer úplne som na čas prestala chodiť na sociálne siete. Len ružencové príspevky do môjho októbrového projektu "ružencober" som si postupne zbierala. 

Drôtená "jeseň" na balkóne. Ako každý rok.

26. 9. 2023 - Ešte sa dá sedieť na balkóne.

Do výzvy #tvorijen som trochu aj kreslila... 

Ježko do výzvy #inkrijen /#tvorijen

V srdci - Jedna kresba aj do projektu #ruzencober

Tvorivé chvíle si nájdem všade kam sa pohnem. Napríklad aj na chate na Záhorí.

Jeseň v prírode - chalúpka na Záhorí

Hrala som sa s drôtom.

Tiež bolo treba uskladniť usušené kvietky levandule na ďalšie tvorenie. Tak som im ozdobila jednoduché papierové vrecko.

Levanduľa je už ostrihaná (čo sme stihli) a usušená...

Ešte sa vráťme na chvíľu na balkón. 

Moja balkónová ovečka rada kontroluje vtáčiky, čo sa chodia kŕmiť na balkón.

Najprv sa rozhliadala z kvetináča ako zápich. Jej palička sa však vplyvom poveternostných podmienok postupne skracovala (odhnívala), až ostala ovečka bez paličky. Chvíľu bola uložená v kvetináči len tak... ale je to ovečka zvedavá a vynaliezavá. Preto si vyliezla na "vysokú skalu", odkiaľ má lepší výhľad...

Moja balkónová ovečka...

(Prilepená tavnou pištoľou. A keďže na studený kameň z balkóna sa roztavené lepidlo nechcelo chytiť, tak som kameň najprv zohriala v rúre.)

Ovečka si vyliezla na skalu,
aby mohla pozorovať vtáčiky na balkóne.

Som vďačná za chuť hrať sa aj v tomto veku.

Za radosť z tvorenia, aj takého malého a bezvýznamného.

Za balkón, kvety, vzduch, výhľad...

A za vtáčiky, čo sa mi sem chodia kŕmiť.

A tiež za vedomie, že aj ja som Božia ovečka, o ktorú sa On s láskou stará. 

🍂 Jeseň prelietavých vtákov 

Kŕmidlo z 3D tlačiarne.
Prirobila som mu striešku z plastového kvetináča.
Aby im tam nepršalo - a nesnežilo. 

Baví ma pozorovať vtáky za oknom. Dávam im celoročne zvyšky od kanárikov. Vrabce chodia na zrniečka po celý rok. Najviac im chutí proso. A nemám výčitky svedomia aj keď niektorí vravia že nie je dobré kŕmiť vtáky cez leto. No iste je pre ne zdravšie, keď dostanú na prilepšenie trochu zmesi zŕn pre drobné vtáky, akoby si mali vylepšovať jedálniček len zbytkami pečiva zo smetných košov a mestských chodníkov. 

Ale s blížiacou sa zimou začínajú vždy na okno klopať sýkorky. Prichádzajú už v polovičke septembra a "pýtajú" niečo dobré do zobáka. Najviac im chutia olejnaté semená - slnečnica, alebo dokonca oriešky. 

Už tretí rok používam kŕmidlo z 3D tlačiarne, ktoré som dostala kedysi od "Ježiška". Vždy ma hnevalo, že v jesennom a zimnom počasí sa často medzi zrnká dostal sneh a voda a potom sa im krmivo ľahko mohlo pokaziť. Tak som im v rámci tvorivej chvíľky prirobila širokú striešku z väčšieho plastového kvetináča. 

Každé ráno ma teraz budí jemné klopanie vtáčich zobáčikov a šramot ich krídel. Vrabce, rôzne druhy sýkoriek, občas sa objaví aj hrdlička. Stehlíka, ani drozda som tento rok ešte nevidela. Ale teší ma pohľad na šibalského brhlíka, ktorý si prilieta po zrniečko za zrniečkom. 

A táto zaujímavá bylinka s jemnými modrými kvietkami nám začala rásť pod kŕmidlom. Iste ju zasiali vtáky. Len ešte musím zistiť, čo to vlastne je.

Takéto krásky nám na balkóne zasiali vtáky.

Neviete niekto, čo je to za kvet?

[EDIT: Google radí, že by to mohla byť Šalvia hispánska - Chia. Že by? Ani som nevedela, že v zmesi pre vtáky mám aj chia semienka.]

🍂 Aj toto je život (príroda) - "Moje motýľčatá"

Už v lete som našla v kupovanom hrášku malú zelenú húseničku, z ktorej som si vychovala motýľa. Teraz na jeseň som našla na muškáte hneď päť maličkých húseničiek. S pomocou znalcov motýľov som cez internet zistila, že je to ten istý druh Helicoverpa amrigera. Nuž, nenechám ich zožrať muškát - tomu kvetu sa to už teraz nepáčilo. 

Tak som ich vzala zase k sebe a vymyslela som si projekt - experiment. Pokúsim sa z nich vychovať motýle. Nechám ich spáriť sa a vyskúšam si odchovať celý cyklus - od vajíčka až po dospelého motýľa. Z piatich motýľov by hádam mohol byť aspoň jeden pár... 

Prvý nalezenec

Ale zistila som, že to nebude také jednoduché. Kŕmili sa nakoniec spokojne aj na uhorke, takže so živnou rastlinou problém nebol. Ale tento druh húseníc má vraj kanibalistické sklony (o čom som sa dokonca aj sama presvedčila - drastických záberov vás ušetrím) a tak ich treba chovať oddelene. Preto každá dostala svoj vlastný pohárik prekrytý sieťkou proti komárom a do neho každý deň kúsok čerstvej uhorky.  

Mala som v úmysle im pred kuklením do pohárika nasypať vrstvu substrátu a po zakuklení ich vložiť odkryté do spoločného insektária, aby sa dospelé motýle mohli stretávať a prípadne páriť. 

No, myšlienka znela jednoducho. Ale tie potvorky mi začali z pohárikov zdrhať. Akonáhle príde čas kuklenia, húsenice ostanú nepokojné a vydajú sa na pochod, aby si našli vhodné miesto, kde sa zakuklia. Očakávala som, že uvidím, ako lozia vnútri pohárika. Ale ony tentoraz použili zuby pôvodne určené na chrúmanie potravy, aby si nimi urobili miniatúrnu (pre mňa neviditeľnú) dierku v sieťke a vybrali sa do sveta. Nechápala som, kam miznú a bála som sa, koľko budúcich motýľov si našlo úkryt niekde po byte. Ale v skutočnosti to urobilo len jedeno mláďa motýľa, ostatné som nejako udržala vnútri insektária. Ale až do ich vyliahnutia (vykuklenia) som si tým veru nebola istá.

Vyrábame insektárium.

Zakuklení. Čakáme na motýle.

                 

Tu je insektárium (alebo po slovensky "húseničník") už zabývané. V každom poháriku by mala byť jedna kukla. Paličky slúžia na to, aby mladý motýľ po nich mohol vyliezť a pohodlne si nafúknuť ešte mäkké krídla. 

Motýle sa mi postupne liahnu. No nemôžem povedať, že by mi robili veľa radosti. Aj keď to vraj nie sú vyslovene nočné motýle, patria do skupiny "Mory" (česky "můry"). Zásadne vyliezajú z úkrytu až potom ako v izbe kompletne zhasnem. A keď zistia, že som sa priblížila a chcem ich pozorovať, zase sa správajú veľmi nenápadne. Takže vlastne ani neviem, či sa párili, alebo či im chutí hostina, ktorú im každý večer chystám. 

V prírode sa živia sladkým nektárom, takže im dávam med rozriedený s vodou a odkrojený kúsok jabĺčka, z ktorého olizujú šťavu. Keď mám, ponúknem im aj rozkrojenú čučoriedku. Len pár krát som skôr tušila ako videla, že motýľ ochutnával roztiahnutým sosáčikom jablko, alebo sedel na vrchnáčiku s medovou vodou.

A o efektnom portréte motýľa na blog môžem tiež len snívať.

Papierový kvet + "tanier" s medovou vodou pre motýľa
Na papriku by mali prípadne naklásť vajíčka.

🍂 Jeseň modlitebná

Zdroj obrázka: www.40dnizazivot.sk

Celý október som sa sústredila na modlitbu ruženca. Podrobne o tom píšem v samostatnom poste Ružencový október 2023. Ale tých modlitebných úmyslov a aktivít bolo viac...

V októbri, presnejšie od 27. septembra do 5. novembra 2023, prebiehala medzinárodná kampaň 40 dní za život. Spočívala v tom, že sa pravidelne stretávali dobrovoľníci pred nemocnicou (kde sa vykonávajú aj potraty) a spoločne sa modlili za nenarodené deti, ich rodičov a všetkých zainteresovaných. Aby našli dosť odvahy a lásky priviesť svoje dieťatko na svet a dovoliť mu žiť život, ktorý pre neho vybral milujúci Otec a Stvoriteľ. 

Tento rok sa konečne aj mne podarilo zapojiť sa do tejto aktivity. Prichádzala som vždy, keď som mohla - v utorok ráno pred prácou a v piatok večer. Bola to zaujímavá skúsenosť. Veľmi obohacujúca. Radosť, pokoj, spoločenstvo iných veriacich, spoločné nasadenie, premáhanie sa a obeta, modlitba... a životodarná energia na celý deň. Som vďačná za každú hodinu, či minútu, čo som tam strávila, za každého človeka, ktorého som tam stretla a za každú rodinu, ktorej sa naša modlitba dotkla (aj keď sa to možno dozviem až raz - vo večnosti).

Spoločenstvo dobrovoľníkov - stretnutie, rozhovory a jedlo...
po poslednej spoločnej modlitbe v teple.

🍂 Jeseň života: služba, pomoc, blízkosť

K týmto fotografiám nebudem veľa písať. V srdci sú tie chvíle veľmi hlboko... A život pokračuje. Asi už nič nebude tak ako pred tým. 

Naša milá Matka, Kráľovná ruženca, oroduj za nás.

Srdce Ježišovo, neuhasiteľné ohnisko lásky...
Ježišu, dôverujem ti!

🍂 Život, spoznávanie, schody (do neba)

Zámocká ruža

Zámok v Haliči sme navštívili už na jar (niektoré fotografie sú ešte z mája). Ale začiatkom septembra sme si urobili ešte jednu návštevu tohto miesta aj spolu so švagrinou a synom. A ja som si ulovila zopár obrázkov na "ružencový október". 

Tento kríž pôsobí priam historicky...

Ale nemá viac ako 33 rokov

Teší ma, že niekomu stálo za to postaviť pamiatku, ktorá nám pripomína, komu vďačíme za slobodu. Len aby sme aj tú našu súčasnú slobodu nezabúdali zverovať do Jeho rúk. 

Zámocké schody

🍂 Jeseň zábavy, radosti a spoločných chvíľ

Rodinné večery so spoločenskými hrami.

Krájala som uhorku... a zrazu vidím, že sa na mňa usmieva! 

:-)

Ďalšie zábery do celoročného projektu "Strom"

🍂 Jeseň zasmušilá (putovanie a modlitba)

A už je tu Sviatok všetkých svätých, a spomienka na verných zosnulých. Naše putovanie som podrobne opísala vo viacerých novembrových článkoch (viď napr. Dušičkový november). Tu len zopár náladových momentiek.

Jeseň na cintoríne (Ondrejský)

Limbašský potok, Grinava

Putujeme spolu a slnko nám svieti na cestu.

🍂 Jeseň farebná

🍂 Jeseň ubúdajúceho svetla

Stmieva sa každý deň skôr a skôr... Ale už čoskoro príde zimný slnovrat (spolu s Vianocami) a dni sa začnú zase predlžovať. 

Večerná prechádzka

Prvý sneh. Do jesene sa vkráda zima.

A to je už na dnes všetko. Idem sa naplno ponoriť do atmosféry zimy a adventu. A vám želám nekončiacu radosť, neotrasiteľný pokoj a nezlomnú nádej do všetkých vašich dní.