Radostný deň vám želám.
Po odoslaní minulého postu som si všimla na počítadle príspevkov okrúhle číslo - 1000 príspevkov. - A tak som sa rozhodla napísať jeden taký menší oslavný článok. "Zagratulovať blogu" k výročiu a trošku, aspoň trošičku bilancovať.
Tisíc príspevkov. Je to veľa, alebo málo?
Blog píšem už o málo viac ako desať rokov. Takže to vychádza približne sto článkov do roka... To asi nie je úplne málo. Strávila som pri písaní, fotení a upravovaní fotografií dosť času. Stálo to za to? Myslím, že áno, aspoň pre mňa. Často som si utriedila myšlienky a potom som jasnejšie videla veci v sebe i okolo seba. Keď som písala článok, uvedomila som si, čo je pre mňa a moju rodinu dôležité. Dokonca som častejšie podnikala niektoré aktivity, alebo v nich vytrvala, napriek nechuti či prekážkam, pretože som mala úmysel napísať o nich na blogu. (Či už to boli výlety, nejaké tvorivé projekty, alebo hoci vernosť v zapisovaní darov za ktoré som vďačná...). Takže rozhodne čas venovaný príprave blogu neľutujem. A ak aj niekto iný našiel v tomto blogu niečo užitočné pre seba, tak ma to veľmi teší.
A o čom som písala/píšem?
Keď som blog zakladala, mala som chabú predstavu, že sa chcem s ľuďmi deliť o moje spomienky na roky minulé, kedy som prežívala svoje detstvo a mladosť - roky sedemdesiate, osemdesiate, deväťdesiate... Na ktoré sa už pomaličky zabúda. Mladí nevedia a pamäť tých "skúsenejších" sa stále viac zastiera spomienkovým optimizmom. Úplne najstaršie články sa ešte stále pokúšajú vypovedať niečo o obyčajnom živote v uliciach (socialistickej) Bratislavy, alebo naopak mimo mesta... (link) Neskôr sa k nim nesmelo pridávajú novšie spomienky, napríklad aj na starý Starý most.
Ale veľmi rýchlo som prepadla nadšeniu z rôznych tvorivých aktivít, obzvlášť na našej novej chalúpke. Svojou jednoduchosťou a nepredvídateľnosťou ma nadchol drôt ako nový materiál na tvorenie rôznych objektov (link). Výsledky mojich prvých aj neskorších pokusov neohromia dokonalosťou, skôr sú trochu neohrabané a "slobodné". Ale vždy ma pohľad na ne poteší (azda aj niekoho ďalšieho).
Aj háčik s priadzou si vydobyli vlastnú kategóriu článkov (link). A tiež výrobky z recyklovaných už použitých materiálov (link). Nechýba aj niekoľko príspevkov s vlastnoručne nakreslenými obrázkami (link), ale nemyslite si, že by som sa chcela chváliť svojou šikovnosťou. Naopak, mojim cieľom bolo povzbudiť možno aj vás, ktorí ste presvedčení, že kresliť neviete, aby ste sa nebáli vziať do ruky ceruzku, alebo farbičky.
Ďalšou tvorivou kategóriou na blogu sú vtáčie kŕmidlá (link) a napájadlá, prípadne niektoré ďalšie aktivity na pomoc živej prírode (link). Lákalo ma urobiť si so synom (alebo aj bez neho) niekoľko "vedeckých" pokusov. Inokedy som zase zachytila celkom náhodné pozorovanie fascinujúceho sveta okolo nás (link). Rada experimentujem aj v kuchyni. Bežné varenie ma síce až tak nebaví (nie som typická gazdinka, čo by si užívala kulinárske umenie), ale rada skúšam a skúmam nové a zaujímavé súvislosti. A hoci potrebné ingrediencie často nachádzam práve v kuchyni, výsledok nemusí nutne slúžiť na jedenie (link).
Na blogu sa objavujú aj výlety na miesta, ktoré ma zaujali a myšlienky, o ktoré som sa s vami chcela podeliť - obzvlášť tie kresťanské, pretože viera v Krista je v centre môjho života. Akosi prirodzene som začala písať o našom prežívaní rôznych období roka (zvlášť liturgického). Samozrejme nemôžu chýbať ani fotografie výzdoby, či niektorých výrobkov spojených s danou sezónou. (link)
Niektoré obdobia ma inšpirovali k "väčším projektom". Napríklad rok milosrdenstva (2016) som "zasvätila" prechádzaniu cez Brány milosrdenstva. Za ten jeden rok sa nám ich podarilo objaviť vyše šesťdesiat (link). V roku 2017, keď bolo sté výročie zjavení vo Fatime sme sa vybrali na púť práve sem. Podrobne o tom píšem v sérii článkov (link). Ale aj bežné roky majú svoje projekty. Napríklad teraz počas pôstu radi navštevujeme kalvárie a externé krížové cesty nielen na Slovensku, ale keď sa nám podarí, aj v zahraničí (link). A zase v "dušičkovom" novembrovom čase rada spoznávam rôzne zaujímavé cintoríny (link).
V poslednom čase sa mi tu až trochu premnožili príspevky na tému kníh a čítania (link). Rozbehla som sa v rámci projektu Prečítané leto a teraz sa znovu pokúšam zapojiť do recenzného programu niektorých kresťanských vydavateľstiev (kumran.sk, zachej.sk).
Predposledným typom článkov, ktorý spomeniem je "Trochu iný článok". Túto kategóriu som založila, keď som mala potrebu podeliť sa s vami o moju frustráciu z blížiacich sa volieb v r. 2012 a následne o novú nádej, ktorú som v tej súvislosti uvidela. O rok neskôr ma podobne zasiahli informácie o vojne v Sýrii... Takýchto ťažkých tém (a článkov s mojimi myšlienkami k nim) sa za tie roky postupne nazbieralo niekoľko. A ešte ich asi niekoľko bude...
A na záver veľký projekt, ktorý začínal ako opatrná odpoveď na jednu knižku od Ann Voskampovej a jej blog. Téma neustálej vďačnosti ma zaujala. Vlastne som už od mladosti vnímala ako svoj "životný program" - šíriť radosť a vďačnosť aj za maličkosti, ktoré v živote dostávame. V súčasnosti sa mi niekedy vidí tento smer až prehnaný, ako sa "všetci" snažíme zlepšiť si život a svoj pocit z neho tzv. pozitívnym myslením. Ale moja vízia (a verím že aj Annina) je o niečom inom. Je o dôvere v Božiu lásku k nám. O ceste, ktorá nám pomôže nájsť zrnko radosti vo svojom srdci bez ohľadu na okolnosti v ktorých žijeme.
Tak ako poznáme bezpodmienečnú lásku (svoje deti milujeme /a chceme milovať/ bez ohľadu na to, ako sa správajú), tak sme ako kresťania vyzvaní prežívať bezpodmienečnú radosť. Sv. František Assiský to nazval "Dokonalá radosť". "Aj keby sme dosiahli akékoľvek uznanie a úspechy, radosť z nich by nebola dokonalá", hovorí sv. František. "A naopak, aj keby sme zažili tie najhoršie príkoria, ale vedeli by sme sa radovať, to by bola dokonalá radosť." (nezávislá od okolností) - Viac v blogu "Vďačná chvíľka: Dokonalá radosť" (2013).
Ale Boh chce, aby sme cítili Jeho lásku k nám aj prostredníctvom našich zmyslov. Hovorí k nám rôznymi jazykmi lásky. Každému tak, ako to potrebuje a rozumie. Či nám zosiela množstvo malých potešení a prírodných krás, ohromí nás nádhernými prírodným scenériami, alebo naopak technickými či historickými krásami. Možno nám pošle darček v podobe milého slova od nejakého človeka, podaruje nám príjemnú knihu na čítanie, nájde miesto na parkovanie, alebo nám ukáže vysnívaný dom, ktorý si akoby zázrakom môžeme dovoliť... Vlastne nemôžem vymenúvať všetky cesty, ktorými k nám Boh hovorí, pretože je ich nekonečné množstvo a aj keby som vymenovala všetky, On vymyslí zase niečo nové.
Chcela som len napísať, že veľkú časť tohto blogu tvoria články, v ktorých sa s vami delím o tie moje dary a darčeky, ktoré každý deň dostávam (link). A bola by som veľmi rada, ak som aspoň jedného z vás inšpirovala k niečomu podobnému. Všimnúť si dar, pomenovať ho a vnímať vďačnosť voči Darcovi.
Tieto pestré tulipány som dostala už pred pár rokmi od mojej naj-kamošky z mladosti Darinky. - Aj za ňu som vďačná. |
Som vďačná za každého z vás, kto zavíta na moje stránky. Ďakujem vám, že čítate moje slová. Ďakujem za všetky vaše reakcie. A teší ma každý náznak, keď niekoho moje slová a obrázky potešili, alebo povzbudili k niečomu dobrému. Želám vám veľa radostných dní a nech sa vám darí každý deň nachádzať dôvod na radosť a vďačnosť, aj keď to niekedy musí byť cez slzy a bolesť.
Moc moc blahopřeji. Ráda chodím, blogu ubývá a o víře je veliká vzácnost. Tipy na knihy mám moc ráda, času méně než bych chtěla a tak si musím vybírat a jsem vděčná za dobré tipy. A výlety? Aspoň se podívám tam kam bych se asi nikdy nedostala.
OdpovedaťOdstrániťPřeji hodně dalších krásných článku.
Bohunka
Ďakujem veľmi pekne. :)
OdstrániťPoslední pokus poslat komentář. :D Děkuju ti za velmi inspirativní blog. <3
OdpovedaťOdstrániťĎakujem. Každé povzbudenie je mi vzácne.
Odstrániť