Vždy som sa tešila, že na chalúpke možno budeme pozorovať nejaké zaujímavé tvory alebo rastliny, ktoré bežne v meste nevidíme. A tentoraz sa nám naozaj pošťastilo...
Pod schodmi pred vchodom do chalúpky, presne tam, kde treba stúpiť vždy keď vchádzame, alebo vychádzame, som objavila podivné stavbičky.
Boli to akési rúrky zlepené z guľôčok blata. Rúrka pokračovala
podzemnou chodbičkou s presne kruhovým priemerom. Neviem, aké dlhé,
alebo široké sú (budú po dokončení) tieto podzemné stavby a rozmýšľala som, čo
za tvora si ich asi buduje. Môžme ho tu nechať žiť a rozmnožiť sa?
Nechcem zbytočne rušiť "domácich" obyvateľov, ale predsa - hneď pred
vchodom do ľudského príbytku nie je zrovna praktické miesto na bývanie.
Napríklad roj bodavých ôs by som pred dverami rozhodne nechcela. A tak
sme pozorovali ďalej.
Každú rúrku stavala jedna osička (neviem, či som sa vyjadrila biologicky správne - skrátka tvorček vzdialene pripomínajúci osu). Usilovne hrabala, vyhrýzala, upravovala... Po čase odletela, a keď sa vrátila, znovu dlho pracovala vo vnútri i na vonkajšej rúrke. Bolo to zaujímavé pozorovanie a teším sa, že som videla niečo nové. Len teda ešte stále neviem (napriek googlovaniu), či sa za krátky čas komôrky uzavrú až do chvíle, kým z nich nevyletí nový podobný tvor, alebo sa nám pred vchodom rozmnožia a my budeme musieť riešiť buď náročnejšie spolužitie, alebo ich vyháňanie... Nuž, verme, že všetko dobre dopadne.
Zdá sa mi, že by to mohol byť nejaký druh kutavky (
link,
link). Len ma trochu mýli, že som videla hneď tri stavbičky blízko seba. A tiež na všetkých obrázkoch i v textoch, ktoré som našla, kutavky svoje "hniezda" maskujú a nestavajú k nim rúrkové vchody.
Ak náhodou niekto z vás tohto tvora pozná, určite mi prosím dajte vedieť. Vďaka!
Mali sme aj iné zaujímavé pozorovanie. Neviem, či to bola táto istá bytosť, lebo som ju videla len jednu krátku rýchlu chvíľu, ale bola jej (trochu) podobná. Sedeli sme na verande a odrazu vidíme, ako k nám vbehol pavúk a trielil ostošesť pod stôl... A hneď za ním čosi podobné našej "kutavke". Letelo to tesne nad zemou, alebo skôr akoby skákalo, či bežalo - a po chvíľke sme si uvedomili, že to tuším naháňa toho pavúka. Obaja trielili k synovym nohám. Poradila som mu, nech ich zdvihne, aby sme mohli lepšie pozorovať podivné divadlo. Ten pohyb asi "kutavku" vyplašil a odletela. Ale v nás ostal podivný pocit z tohto divého prenasledovania. Asi sme práve "zachránili" jedného pavúka pred rolou jedla pre jej potomstvo. Na ako dlho? Neviem. Ale syn sa potom vyjadril, že je rád ako to dopadlo, lebo "´To´ bolo škaredé a naháňalo to pavúka. A pavúk je pekný."
Iné "stavbičky" tiež pred našimi dverami, ale trochu bokom od miesta, kadiaľ sa chodí. Hneď pod múrom chalupy sme objavili takéto lievikovité jamky. Hneď som si spomenula na mravcoleva. Už aj vlani sme ich videli, ale nebola som si istá, či náhodou nevznikli ľudskou činnosťou (noha stoličky, alebo sa niekto hral s paličkou...). Kvapky vody to nemohli byť, pretože jamky sú ďaleko pod strechou.
Pohyb sme v nich nepozorovali vtedy ani teraz, ak bol na dne živočích, bol dobre skrytý. Asi nabudúce skúsim uloviť živého mravca a pomôcť mu do pasce, aby sme mohli pozorovať larvu mravcoleva v akcii. Môže to byť tiež zaujímavé divadlo.
Pre dnešok so zaujímavými pozorovaniami končím. Ale ktovie, čo uvidíme nabudúce! Dúfam, že len samé pekné a príjemné veci ;-)
Radostný deň želám aj vám.
Letitia.
