Letitia svetu: Pôstny kalendár 4

Záver nášho pôstneho kalendára.

Prvú časť (prvých desať dní) aj s vysvetlením nájdete TU .
Druhá "dekáda" je TU.
Tretích 10 dní TU.

Knižka vo formáte PDF s kompletným Pôstnym kalendárom (vrátane hesla a praktickej úlohy na každý deň) sa nachádza - TU.

31. Streda po Smrtnej nedeli

Liturgické čítania:
Dan 3, 14-20. 91-92. 95
Dan 3, 52a. 52c. 53. 54. 55. 56
Jn 8, 31-42

Z knihy proroka Daniela:
Kráľ Nabuchodonozor povedal: „Je to pravda, Sidraáíích, Mizach a Abdenago, že neuctievate mojich bohov a neklaniate sa zlatej soche, ktorú som postavil? Ste ochotní teraz, hneď ako počujete zvuk trúby, píšťaly, citary, sambuky, harfy, symfónie a iných hudobných nástrojov, padnúť na zem a klaňať sa soche, ktorú som urobil? Ak sa nebudete klaňať, v tú hodinu vás hodia do rozpálenej pece; a ktorý boh vás vyslobodí z mojej ruky?“
Sidrach, Mizach a Abdenago odpovedali Nabuchodonozorovi: „Na toto ti nemusíme odpovedať; totiž či nás náš Boh, ktorého uctievame, môže zachrániť z rozpálenej pece a či nás vyslobodí z tvojej ruky, kráľ. Aj keby to neurobil, vedz, kráľ, že tvojich bohov si nectíme a zlatej soche, ktorú si postavil, sa neklaniame.“
Vtedy Nabuchodonozor vzkypel zlosťou a tvár sa mu znetvorila pre Sidracha, Mizacha a Abdenaga. Preto rozkázal, aby pec rozpálili sedemkrát viac ako zvyčajne, a najsilnejším mužom zo svojho vojska rozkázal, aby Sidracha, Mizacha a Abdenaga zviazali a hodili do rozpálenej pece. ...
Vtedy kráľ Nabuchodonozor užasol, rýchle vstal a povedal svojim dvoranom: „Nehodili sme do ohňa troch poviazaných mužov?“
Oni kráľovi odpovedali: „Tak je, kráľ.“
A on povedal: „Ja vidím štyroch mužov bez pút; chodia uprostred ohňa bez ujmy a štvrtý sa výzorom podobá synovi bohov.“
A Nabuchodonozor vykríkol: „Nech je zvelebený Boh Sidracha, Mizacha a Abdenaga, ktorý poslal svojho anjela a vyslobodil svojich služobníkov, čo v neho dôverovali, prestúpili kráľov rozkaz a obetovali svoje telá, aby nemuseli slúžiť a klaňať sa inému bohu okrem svojho Boha.“

Traja muži z Danielovej knihy prejavili veľkú odvahu. Alebo skôr - bezhraničnú vernosť. Až teraz (pri príprave tohto pôstneho kalendára) som si uvedomila, čo vlastne odpovedali kráľovi. Oni nevedeli, či ich Boh vyslobodí z ruky Nabuchodonozora. Podľa všetkých predpokladov ich čakala hrozná smrť. A oni odpovedajú: "... či nás náš Boh, ktorého uctievame, môže zachrániť z rozpálenej pece a či nás vyslobodí z tvojej ruky, kráľ. Aj keby to neurobil, vedz, kráľ, že tvojich bohov si nectíme a zlatej soche, ktorú si postavil, sa neklaniame.“
A táto vernosť bola odmenená zázrakom. Sám Nabuchodonozor sa nakoniec sklonil pred ich vernosťou, a tiež pred vernosťou Boha.

Tento príklad mi dáva silu, odpovedať aj v našich bežných ťažkostiach vernosťou. Bezohľadu na to, či dostanem to po čom túžim, alebo sa s Božou pomocou vyhnem tomu, čoho sa bojím. Byť verná. Vo všetkom. "Kto je verný v malom, bude ustanovený nad mnohým". Možno práve moja vernosť bude príležitosťou Bohu urobiť "zázrak" - čím pritiahne k sebe aj takých ľudí, o ktorých by som to nikdy nepovedala.

32. Štvrtok po Smrtnej nedeli

Liturgické čítania:
Gn 17, 3-9
Ž 105, 4-5. 6-7. 8-9
Jn 8, 51-59

Z evanjelia podľa Jána:
Ježiš povedal Židom: „Veru, veru, hovorím vám: Kto zachová moje slovo, neuvidí smrť naveky.“
Židia mu povedali: „Teraz už vieme, že si posadnutý zlým duchom. Abrahám zomrel aj proroci, a ty hovoríš: ‚Kto zachová moje slovo, neokúsi smrť naveky.‘ Si azda väčší ako náš otec Abrahám, ktorý zomrel? Aj proroci pomreli. Kýmže sa robíš?“
Ježiš odpovedal: „Ak sa oslavujem ja sám, moja sláva nestojí za nič. Ale oslavuje ma môj Otec, o ktorom vy hovoríte: ‚On je náš Boh,‘ a nepoznáte ho. Ale ja ho poznám. A keby som povedal: Nepoznám ho, bol by som luhár ako vy. Ale ja ho poznám a jeho slovo zachovávam. Váš otec Abrahám zaplesal, že uvidí môj deň; i videl a zaradoval sa.“
Židia mu vraveli: „Ešte nemáš ani päťdesiat rokov a videl si Abraháma?“
Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Prv ako bol Abrahám, Ja Som.“
Na to zdvihli kamene a chceli ich hádzať do neho, ale Ježiš sa skryl a vyšiel z chrámu.

33. Piatok po Smrtnej nedeli

Liturgické čítania:
Jer 20, 10-13
Ž 18, 2-3a. 3b-4. 5-6. 7
Jn 10, 31-42

Z evanjelia podľa Marka:
Ježiš sa rozhliadol a povedal svojim učeníkom: "Ako ťažko vojdú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky!"
Učeníci sa nad jeho slovami zarazili. Ale Ježiš im ešte raz povedal: "Deti moje, ako ťažko sa vchádza do Božieho kráľovstva! Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva."
Oni sa ešte viac čudovali a hovorili si: "Kto potom môže byť spasený?"
Ježiš sa na nich zahľadel a povedal: "Ľuďom je to nemožné, ale Bohu nie. Lebo Bohu je všetko možné."

Ľuďom je to nemožné, ale Bohu nie. Lebo Bohu je všetko možné!
Dnešný deň chcem prežiť v nádeji a v radosti. Pretože akékoľvek trápenie, akýkoľvek problém nemusím riešiť sama. Veci, ktoré sa mi vidia, že ich nezvládnem. Keď nie som taká, ako si myslím, že by som mala. A keď sa mi vôbec nedarí sa zlepšiť... Vtedy, keď sa o mňa pokúša beznádej a sklamanie - sklamanie zo seba samej, keď mám chuť rezignovať, že "to aj tak nedokážem"... Vždy vtedy sa môžem spoľahnúť na Toho, ktorému je všetko možné.

Vďaka, že Tebe, Bože je možné aj to, čo je ľuďom nemožné. :)

34. Sobota po Smrtnej nedeli

Liturgické čítania:
Ez 37, 21-28
(Ž) Jer 31, 10. 11-12b. 13 Refrén: Pán nás bude strážiť ako pastier svoje stádo.
Jn 11, 45-56

Z evanjelia podľa Jána:
Veľkňazi a farizeji zvolali veľradu a hovorili: „Čo robiť? Tento človek robí mnohé znamenia. Ak ho necháme tak, uveria v neho všetci, prídu Rimania a zničia nám i toto miesto i národ.“
Ale jeden z nich, Kajfáš, ktorý bol veľkňazom toho roka, im povedal: „Vy neviete nič. Neuvedomujete si, že je pre vás lepšie, ak zomrie jeden človek za ľud, a nezahynie celý národ.“
Toto však nepovedal sám od seba, ale ako veľkňaz toho roka prorokoval, že Ježiš má zomrieť za národ, a nielen za národ, ale aj preto, aby zhromaždil vedno rozptýlené Božie deti. A od toho dňa boli rozhodnutí, že ho zabijú.

Kvetná nedeľa
(Šiesta pôstna nedeľa)

Liturgické čítania:
Iz 50, 4-7
Ž 22, 8-9. 17-18a. 19-20. 23-24
Flp 2, 6-11
Mk 14, 1 – 15, 47
Jn 12, 12-16

Z evanjelia podľa Jána:
Veľký zástup, čo prišiel na sviatky, sa dopočul, že Ježiš prichádza do Jeruzalema. Nabrali palmových ratolestí, vyšli mu v ústrety a volali: „Hosanna! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom, kráľ Izraela!“
Ježiš si našiel osliatko a sadol si naň, ako je napísané: „Neboj sa, dcéra sionská! Hľa, tvoj kráľ prichádza, sediaci na mláďati oslice.“
Jeho učeníci tomu ešte nerozumeli, ale keď bol Ježiš oslávený, spomenuli si, že to bolo o ňom napísané a že mu to urobili.
(Jn 12, 12-16)

Nadšený zástup prevolával Ježišovi na slávu: „Hosanna! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom, kráľ Izraela!“(Jn 12, 13) Oslavovali Toho, v ktorom spoznali svojho mesiáša.
Ale netrvalo dlho, a v Jeruzaleme sa ozývali iné výkriky. Adresované tomu istému Kráľovi: "Ukrižuj! Ukrižuj ho!" Aj Rímski vojaci pridali svoj podiel výsmechu: "Buď pozdravený, židovský kráľ!" A bili ho po tvári. (Jn 19, 3)

Človek sa často zmýli v úsudku. Zvlášť vtedy, keď sa snaží zapáčiť sa iným ľuďom. Aj mne sa to často stáva. A tak chcem dnes prosiť, aby som vždy vedela rozoznať čo je dôležité. Aby som si vždy volila život, pravdu, lásku... a bola ochotná zniesť aj odmietnutie tých, ktorí pravdu, lásku a život odmietajú. Aby som si priveľmi nezakladala na ľudskej sláve, na onom "Hosana!", ktoré by mi bol ktosi ochotný prevolávať. Aby som nezabúdala, že o chvíľu môžu tí istí volať "Ukrižuj!"

Dôležité je len to, čo si o mne myslí môj Pán.

35. Pondelok Veľkého týždňa

Liturgické čítania:
Iz 42, 1-7
Ž 27, 1. 2. 3. 13-14
Jn 12, 1-11

Z evanjelia podľa Jána.
Šesť dní pred Veľkou nocou prišiel Ježiš do Betánie, kde býval Lazár, ktorého vzkriesil z mŕtvych. Pripravili mu tam hostinu. Marta obsluhovala a Lazár bol jedným z tých, čo s ním stolovali.
Mária vzala libru pravého vzácneho nardového oleja, pomazala ním Ježišove nohy a poutierala mu ich svojimi vlasmi; a dom sa naplnil vôňou oleja.
Tu jeden z jeho učeníkov, Judáš Iškariotský, ktorý ho mal zradiť, povedal: „Prečo nepredali tento olej za tristo denárov a nerozdali ich chudobným?“ Lenže to nepovedal preto, že mu šlo o chudobných, ale že bol zlodej. Mal mešec a nosil to, čo doň vkladali.
Ježiš povedal: „Nechaj ju, nech to zachová na deň môjho pohrebu! Veď chudobných máte vždy medzi sebou, ale mňa nemáte vždy.“

Mária vzala libru vzácneho nardového oleja... Vzala vzácny olej - tristo denárov, to bola mzda za celý rok - dnes by to bolo možno 10 000 €. Vzali by sme dnes niečo, čo stojí 10 000 € a vyliali to na nohy hosťa? Alebo by sa nám zdalo, že sa tie peniaze dali využiť lepšie? Obdivujem Máriu, ale ešte viac než jej štedrosť, obdivujem jej citlivosť na Ježiša. To bola ona, čo ho pozorne počúvala, kým Marta chystala pohostenie. To bola Mária, ktorá milovala Ježiša, a teraz urobila naozaj výnimočnú vec - a vyslúžila si za to aj pokarhanie - síce iba od Judáša, ktorého viedlo jeho lakomstvo, ale určite sa nedá povedať, že neriskovala. Aj Ježiš mohol jej "nelogický" skutok odmietnuť - hoci aj podobnými slovami ako Judáš. Takisto jej sestra Marta, alebo brat Lazár, veď asi vzala z ich spoločného majetku, aby to použila pre Ježiša. Ale ona sa nebála riskovať odmietnutie. Urobila to, lebo chcela prejaviť lásku.

Lásku, ktorá vycítila, že sa s Ježišom vidí možno posledný krát. Ktorá vycítila, že sa niečo deje. Učeníci, keď im Ježiš predpovedal svoje utrpenie, nepočúvali - hádali sa o to, kto bude v jeho kráľovstve najväčší (alebo niečo podobné). Ale Mária vedela - a chcela urobiť niečo výnimočné pre Neho. "Na môj pohreb to urobila."

Chcem si brať príklad z tejto Márie. Chcem sa učiť tej citlivosti, ktorá bude vnímať potreby blížneho aj napriek zdaniu tela. Chcem sa učiť poslúchať aj tajné túžby môjho milovaného Ženícha. A chcem sa učiť poslúchať ten vnútorný hlas lásky, ktorým ku mne ticho hovorí Kristus - viac než hlas sveta, ktorý často kričí opak. Chcem sa učiť nemyslieť na seba a na to, čo si o mne a mojich skutkoch pomyslia ľudia. Ale vnímať, čo si myslí Pán. Čo chce On. Čím môžem poslúžiť Jemu.

36. Utorok Veľkého týždňa

Liturgické čítania:
Iz 49, 1-6
Ž 71, 1-2. 3-4a. 5-6b. 15+17
Jn 13, 21-33. 36-38

Z evanjelia podľa Jána:
Ježiš povedal: "Teraz je Syn človeka oslávený a v ňom je oslávený Boh. A keď je Boh oslávený v ňom, aj Boh jeho v sebe oslávi, a čoskoro ho oslávi. Deti moje, ešte chvíľku som s vami. Budete ma hľadať, ale ako som povedal Židom, aj vám teraz hovorím: Kam ja idem, tam vy prísť nemôžete.
Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás. Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať."
Šimon Peter sa ho opýtal: "Pane, kam ideš?" Ježiš odvetil: "Kam ja idem, tam teraz za mnou ísť nemôžeš, no pôjdeš za mnou neskôr."
Peter mu vravel: "Pane, prečo nemôžem ísť za tebou teraz? Aj život položím za teba."
Ježiš odpovedal: "Aj život položíš za mňa? Veru, veru, hovorím ti: Nezaspieva kohút, kým ma tri razy nezaprieš.

"Pane ... aj život položím za teba!" - "Aj život položíš za mňa? Nezaspieva kohút, kým ma tri razy nezaprieš."
Koľkokrát som aj ja ako Peter. Cítim, že milujem Ježiša, chcem byť verná a zdá sa mi, že všetko dokážem, že už nikdy neurobím chybu. Ja som verná! A budem dokonalá... Ale vidíme, že aj Peter - apoštol, ktorého si Ježiš vyvolil za svojho zástupcu na zemi, ten Peter, na ktorom ako na skale Ježiš stavia svoju Cirkev - tento Peter Ježiša ešte tej istej noci trikrát zaprie. Tej noci, keď sa Peter spoliehal na seba, na svoje sily, na svoju lásku - nestačilo to. A po zaznení kohútieho spevu trpko zaplakal. Vidí, že zlyhal, nedodržal to, čo Ježišovi tak ohnivo sľubuje.

Ale po zmŕtvychvstaní a po zoslaní Ducha svätého sa aj Peter mení. Nie v zásade, stále je to ten istý Peter. Ale už sa nespolieha len na seba, v milosti Božej nachádza dosť odvahy aby hlásal Evanjelium, aby znášal pre Ježiša bolesť a prenasledovanie, aj svoj život nakoniec za Ježiša položil. Ale nie preto, že on - Peter - bol dokonalý. Ale preto, že dovolil Bohu, aby mu dal odvahu a silu znášať všetko, čo bolo potrebné. Nie, ani potom Peter nebol bezchybný. Stále robil chyby a mal svoje slabosti. Ale vždy znovu sa vrátil k Ježišovi a dovolil mu, aby ho viedol, kam On chce. (Jn 21, 18)

A tak sa aj ja chcem spoliehať nie na seba, svoje sily, svoju "dokonalosť", ale na Boha, Božiu milosť, Božie vedenie. A keď niekedy padnem, chcem sa ako Peter znovu vrátiť. Prijať odpustenie, vyznať lásku (Jn 21, 15-17) a nechať sa viesť.

37. Streda Veľkého týždňa

Liturgické čítania:
Iz 50, 4-9b
Ž 69, 8-10. 21-22. 31+33-34
Mt 26, 14-25

Z evanjelia podľa Matúša:
Vtedy jeden z Dvanástich - volal sa Judáš Iškariotský - odišiel k veľkňazom a vyzvedal sa: "Čo mi dáte a ja vám ho vydám?" Oni mu určili tridsať strieborných. A od tej chvíle hľadal príležitosť vydať ho.
V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov prišli k Ježišovi učeníci a pýtali sa ho: "Kde ti máme pripraviť veľkonočnú večeru?" On povedal: "Choďte do mesta k istému človekovi a povedzte mu: Učiteľ odkazuje: Môj čas je blízko, u teba budem jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka." Učeníci urobili, ako im Ježiš rozkázal, a pripravili veľkonočného baránka.
Keď sa zvečerilo, zasadol s Dvanástimi za stôl. A keď jedli, povedal: "Veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí." Veľmi osmutneli a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: "Som to ja, Pane?" On odpovedal: "Kto so mnou namáča ruku v mise, ten ma zradí. Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda človekovi, ktorý zrádza Syna človeka! Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil."
Aj jeho zradca Judáš sa opýtal: "Som to azda ja, Rabbi?" Odpovedal mu: "Sám si to povedal."

"Som to azda ja, Pane?" Aj ja sa pýtam, spolu s učeníkmi. A Ježiš nehovorí: "Kdeže, ty mi budeš verná až do smrti." Nehovorí nič. Ale vie, rovnako ako ja, že ešte veľakrát padnem. Veľakrát ho zradím vo väčšej, či menšej veci. Veľakrát podľahnem pokušeniu. Ale vždy znova sa môžem vrátiť. K Ježišovi, k láske, k odpusteniu.
Aj keby bol môj hriech tak veľký ako Judášov, aj keby bola moja vina tak "neodpustiteľná" ako Judášova - nikdy nestratím nádej. Vždy znova sa smiem vrátiť k Ježišovi, nechať sa obmyť / očistiť jeho krvou a dovoliť mu, aby ma odel do svojho bieleho rúcha. Tak, ako otec oblieka svojho márnotratného syna. Veď Jeho láska je verná. A nemenná. Vďaka ti, Pane!

38. Štvrtok Veľkého týždňa
(Zelený štvrtok )

Liturgické čítania:
Ex 12, 1-8. 11-14
Ž 116, 12-13. 15+16bc. 17-18
1 Kor 11, 23-26
Jn 13, 1-15

Z evanjelia podľa Jána:
Bolo pred veľkonočnými sviatkami. Ježiš vedel, že nadišla jeho hodina odísť z tohoto sveta k Otcovi. A pretože miloval svojich, čo boli na svete, miloval ich do krajnosti.
Pri večeri, keď už diabol vnukol Judášovi, synovi Šimona Iškariotského, aby ho zradil, Ježiš vo vedomí, že mu Otec dal do rúk všetko a že od Boha vyšiel a k Bohu odchádza, vstal od stola, zobliekol si odev, vzal plátennú zásteru a prepásal sa. Potom nalial vody do umývadla a začal umývať učeníkom nohy a utierať zásterou, ktorou bol prepásaný.
Tak prišiel k Šimonovi Petrovi. On mu povedal: „Pane, ty mi chceš umývať nohy?“
Ježiš mu odpovedal: „Teraz ešte nechápeš, čo robím, ale neskôr pochopíš.“
Peter mu povedal: „Nikdy mi nebudeš umývať nohy!“
Ježiš mu odpovedal: „Ak ťa neumyjem, nebudeš mať podiel so mnou.“ Šimon Peter mu vravel: „Pane, tak potom nielen nohy, ale aj ruky a hlavu!“
Ježiš mu na to: „Kto sa okúpal, potrebuje si umyť už len nohy a je celý čistý. A vy ste čistí, ale nie všetci.“ Vedel totiž, kto ho zradí, preto povedal: „Nie všetci ste čistí.“
Keď im umyl nohy a obliekol si odev, znova si sadol k stolu a povedal im: „Chápete, čo som vám urobil? Vy ma oslovujete: ‚Učiteľ‘ a: ‚Pane‘ a dobre hovoríte, lebo to som.
Keď som teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy vám, aj vy si máte jeden druhému nohy umývať. Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám.“

Ježiš - vo vedomí, že mu Otec dal do rúk všetko a že od Boha vyšiel a k Bohu odchádza, vstal od stola... a slúžil apoštolom. Umýval im nohy - robil prácu otroka.
Aj keď robil takú (zdanlivo) nedôstojnú prácu, nestratil nič zo svojej kráľovskej dôstojnosti. Stále ostal tým, čím je - Bohom a Kráľom. Naopak, ukázal aj nám, ako máme žiť svoj život kráľovských detí. Tiež máme božskú a kráľovskú dôstojnosť. A nestratíme ju, ak sa "znížime" k "podradnej" práci. Naopak, tým, že poslúžime druhému, stávame sa podobnými Ježišovi, nášmu Kráľovi.
Pane, vždy ti chcem byť podobná - v službe blížnemu - komukoľvek a akokoľvek, ale hlavne z lásky.
A potom na druhý deň - Ježiš dovolil, aby jemu poslúžili. On, Kráľ a Boh potreboval pomoc od človeka. Šimon Cyrénsky mu pomáhal niesť kríž. A ani nie z lásky a ochoty, ale donútili ho. (Mk 15,21)

Chcem sa od Ježiša učiť - dávať lásku. Dávať službu (aj keby bola zdanlivo pod moju úroveň). A tiež prijímať službu. Nehanbiť sa, keď potrebujem pomoc. Nemusím sa báť - ani slúžiť, ani potrebovať službu od druhého - nezníži moju dôstojnosť.

39. Piatok Veľkého týždňa
(Veľký piatok)

[Tieto dni sa mi zdajú priveľmi posvätné a plné dojmov, aby som ich mohla vyjadriť jediným obrázkom. Preto na Veľký piatok, Bielu sobotu a Veľkonočnú nedeľu nechávam priestor pre rodinnú katechézu podľa vlastného uváženia a podľa aktuálneho cítenia. Inšpiráciu nájdete napr. v tomto článku na Cesta+, prípadne v knižke: Veľký týždeň a veľkonočné trojdnie. ]

40. Sobota Veľkého týždňa
(Biela sobota)

[Tieto dni sa mi zdajú priveľmi posvätné a plné dojmov, aby som ich mohla vyjadriť jediným obrázkom. Preto na Veľký piatok, Bielu sobotu a Veľkonočnú nedeľu nechávam priestor pre rodinnú katechézu podľa vlastného uváženia a podľa aktuálneho cítenia. Inšpiráciu nájdete napr. v tomto článku na Cesta+, prípadne v knižke: Veľký týždeň a veľkonočné trojdnie. ]

Sviatky, ktoré pripadli na veľkopôstny čas: