Vďačný utorok: Nezabúdajme na "všedné" chvíle

"Ustavične sa radujte. A pri všetkom vzdávajte vďaky."

(1Sol 5, 16-18)

Učím sa. Inšpirovaná knihou Tisíc darov sa učím vzdávať vďaky - za všetky, aj malé pozornosti, ktorých denne dostávam za plné priehrštie... Všimnúť si. Pomenovať dar. Poďakovať. Aby neprešli pomimo. Aby mali možnosť formovať radostného ducha. Aby som neostala nevďačná. Aby som sa viac usmievala, a viac radosti rozdávala aj tým, ktorých budem stretávať...

Preto počítam. Hľadám dary od Nebeského Ocka a každému priradím číslo. Viem, že dostávam tisíc darov každý deň, ale nie každý si všimnem, nie každý zapíšem. Chcem si ich všimnúť a zapísať tisíc. A možno ešte viac.

Z mojich tisíc darov: 
809. Viac času. Spomienka na predkov.
810. Lojové gule - aj keď sme nestihli vyrobiť, našla som ešte od vlani dve guľky v mrazničke. Tak sme ich zavesili na cintoríne, nech vtáčiky veselo spievajú našim drahým pri hrobe. 
812. Teplá, mäkká, pohodlná posteľ. 
814. Mnohodetné rodinky na omši k sviatku Všetkých svätých. Boli veľmi milé, ako si navzájom odovzdávali znak pokoja. 
816. Cesta na cintorín. A počasie. Zdalo sa, že priveľmi prší, aby sa nám podarilo pekne uložiť kvet, zapáliť sviečku, či v kľude sa pomodliť / porozprávať so zosnulými. Ale nakoniec bolo fajn (verím, že to moja babička "zariadila" ;) ).
817. Rozsvietený hrob. Bol tak clivo krásny a zároveň veselo blikajúci. Svojim zjavom pripomínal smútok z odlúčenia a zároveň našu nádej na radosť z opätovného stretnutia.
819. Ďakujem za všetkých svätých. Zvlášť som si spomenula na starkých - dvoch staručkých manželov, čo strážili detské ihrisko keď som sa tam chodievala hrávať. Neskôr som ich navštevovala aj doma a písali sme si pozdravy ku sviatkom. Už sú "na pravde božej," ako sa hovorí a verím, že sú svätí, pretože ich život a pokorná láska mi boli silným svedectvom. 

820. Každodenný chlieb. 
836. Dar všedných chvíľ - ktoré si často ani neuvedomujem. Zdajú sa mi príliš všedné, "nijaké", aby som za ne ďakovala.

Už som sa (asi) naučila ďakovať za drobné radosti všedného dňa, za každodenné a každochvíľne krásy stvoreného, alebo ľuďmi (vy)tvoreného sveta.

Učím sa ďakovať aj za chvíle (a vo chvíľach), ktoré sú mi nepríjemné, bolestné, keď sa do očí derú slzy a päste sa mimovoľne zatínajú. Vtedy modlitba vďaky zázračne roztvára dlane, aby som mohla prijať vzácny dar, pripravený iba pre mňa. Nie je to ľahké, nejde to vždy hneď, ale už si spomeniem. Vždy zo mňa vyjde aspoň čosi ako: "Pane, chcem Ti ďakovať. ... Ako, za čo, môžem ďakovať v tejto chvíli? ... Verím, že si tu prítomný a chceš pre nás len to najlepšie..." Áno, táto modlitba má účinok. Aj keď je často chabá a rozpačitá. Upokojí srdce, upriami zrak na to podstatné, mení veci, uschopňuje nás prijímať zázraky. A tiež veci "vonku" sa menia. Dejú sa zázraky.

Ale uvedomila som si, že je počas dňa mnoho chvíľ, ktoré si akoby ani nevšimnem. Ničím zvlášť ma nepotešili, ničím nezarmútili, len preplávali pomedzi prsty a odplávali do minulosti. Myslím, že je škoda nechať ich odísť bez úžitku. Každá chvíľa je vzácny dar. A tak si od teraz budem dávať pozor, aby som ani jednu nenechala odísť bez toho, aby som si ju všimla, aby som za ňu poďakovala veľkému Darcovi. Vďaka za všedné chvíle! Vďaka za každú chvíľu dňa.

860. Akvarel na oblohe

837. Pletený teplý rolák, v ktorom mi nie je zima. 
838. Nová ovečková šálka. 
844. Udobrenie. Objatie po ťažkých chvíľkach. 
847. Spoločne strávený čas. 
848. Korene póru ako vlasy Gorgóny 
849. Bábka z koreňa póru. 
851. Únava. A odpočinok. A milujúca rodina, čo sa o mňa (po)starala. 
852. Elektrika. A vypadnuté poistky - dobrodružstvo pri ich nahadzovaní. A možnosť nahodiť ich. Elektrické poistky, ktoré nás chránia.
855. Voda. 
- voda, ako úžasná látka s výnimočnými fyzikálnymi vlastnosťami
- voda, ako základ života
- voda, ktorá napája zem a rastliny a všetko živé
- voda, ktorá zahasí smäd. A zaženie príznaky dehydratácie. 
- voda, ktorá vyplaví škodliviny
Vďaka za vodu. 

861. Sviečky. A ľudia na cintoríne...

865. Čas stíšenia v krypte.

860. Akvarel na oblohe. Každý deň nám Ktosi maľuje na oblohe tak krásne a vždy iné obrazy. 
861. Sviečky. A ľudia na cintoríne. Veľa lásky v ľuďoch, vo vzduchu, v modlitbe, priam som cítila otvorené nebo. 
865. Čas stíšenia v krypte. 
866. Čas pohybu a aktivity pri pečení. 
869. Len jeden Otčenáš. 
870. List, čo sa na mňa usmieval. 

870. List, čo sa na mňa usmieval

Ďakujem vám a želám každému, kto prejde okolo, veľa radosti v srdci a vždy ochotu ďakovať. Pretože vďačnosť buduje radostné srdce.
Letitia.

Rubrika bola inšpirovaná knihou Tisíc darov
a stránkou jej autorky www.holyexperience.com.