Vďačný utorok: Hodnota maličkostí

"Ustavične sa radujte. A pri všetkom vzdávajte vďaky."

(1Sol 5, 16-18)

Učím sa. Inšpirovaná knihou Tisíc darov sa učím vzdávať vďaky - za všetky, aj malé pozornosti, ktorých denne dostávam za plné priehrštie... Všimnúť si. Pomenovať dar. Poďakovať. Aby neprešli pomimo. Aby mali možnosť formovať radostného ducha. Aby som neostala nevďačná. Aby som sa viac usmievala, a viac radosti rozdávala aj tým, ktorých budem stretávať...

Preto počítam. Hľadám dary od Nebeského Ocka a každému priradím číslo. Viem, že dostávam tisíc darov každý deň, ale nie každý si všimnem, nie každý zapíšem. Chcem si ich všimnúť a zapísať tisíc. A možno ešte viac. 

874. Maľované ráno
875. Predavačkin prsteň - "tajné znamenie spriaznených duší..."  
879. Horúci čaj, čo prehreje kosti
896. Umyté okná
897. Naše zdravie je v Jeho rukách (ako všetko)
900. Sv. Alžbeta - patrónka našej farnosti
904. Spoločné pečenie šišiek
905. Jedenie šišiek
910. Štrikovanie - zapletanie spomienok

912. Nový deň. A užili sme si ho (aj) spolu so synom. (Vďaka za nemoc)
913. Spoločné učenie zameškaného. 
916. Mária K. - jej povzbudivé nadšenie pre vďačnosť
917. Zvony, ktoré bijú príliš nahlas. (A tak nás učia milovať, aj keď je to nepríjemné. Ďakovať, aj keby sme chceli frfľať. Prijímať veci aké sú, aj keby sme ich chceli radšej inak.)
 919. Slnko. A tieň, aby nesvietilo do očí.
 924. Hodnota maličkostí!

Každý deň ďakujem Pánovi. Za všetky dary a darčeky, čo mi každou chvíľou dáva.

No niekedy (ako sa pomaly blížim k tisícke) sa mi už nechce zapisovať všetko.
Zdá sa, akoby niektoré veci ani nestáli za to, aby som vzala do ruky pero... Niekde je chyba.

Mám chuť písať si iba pekné vzletné "hodnotné" myšlienky. Akoby som chcela... Áno, to bude ono - chcem sa ukázať pred ľuďmi. Alebo aj pred sebou samou. Zdá sa mi, že už by som mala "vyrásť" z "obyčajných maličkostí" a ďakovať za "veľké" vzletné veci - duchovné, alebo možno ťažké (hard-eucharisteo), niečo, čo sa nenatíska každý deň.

Iste, aj toto treba - ale "tamto nezanedbávať!"
Veď nepíšem zoznam pre seba a dôkaz SVOJEJ DOKONALOSTI. Píšem ho, aby som videla, ako veľmi ma ON MILUJE. Ako štedro ma zahŕňa svojimi darmi. A je jedno či sú to veľké dary, či sú ťažké, či sú krásne, alebo či práve dostávam hromadu maličkostí. Všetko je dar, úžasný dar, a ja si ho každý jeden chcem naplno uvedomiť!

Niekedy sa zdráham písať, akoby som písala pre ľudí. Vravím si: "Načo písať? Stačí poďakovať, nie? Nestačí v duchu povedať, "Ďakujem, Pane?""

Iste, nemusím sa o všetky maličkosti deliť s vami. Môžu ostať len medzi mnou a Ním.

Ale ak sa s týmto uspokojím dlhší čas, moje vnímanie darov má tendenciu ochabnúť. Rozpíjajú sa jeden do druhého, do akejsi neforemnej masy, všeobecného "ďakujem" bez toho, aby som si uvedomila každý jeden.
Bola by som takmer ako dieťa, ktoré poďakuje za darček, pretože ho tak vychovali. Ale ani sa naň poriadne nepozrie, nepoteší...

Nechcem, aby sa dary - veľké, či malé, krásne, či na prvý pohľad nevábne - strácali v mojom nezáujme. Zas a znova si dávam predsavzatie písať - zapisovať si aj tie maličkosti, ktoré by sa ľudsky zdali nie-hodné zapísania. Uvedomiť si dar, pomenovať dar, poďakovať... a áno, aj zapísať. Aby sa nestratil. Aby som nezabudla. Veď predsa každý dar je hodný - veď je od Neho. :)
 

929. Dokončené nové kŕmidlo. A zavesené. Naplnené. Odfotené.
933. Sýkorka, čo nám vhopkala cez otvorené dvere z balkóna do obývačky.  Bola milá, ale radšej som ju poslala von, nech nám neblúdi po byte.
935. Farebné spektrum. Ten úžasný zázrak premeny svetla rôznej frekvencie na jednotlivé farby. Nádherné obrazy. Vnímanie krásy, obdiv, úžas, umenie.

Želám všetkým vám, rovnako ako sebe, aby sme nikdy neprestali vnímať vďačnosť za tie najobyčajnejšie bežné veci. Aby sme nezabúdali, že každá chvíľa je dar. Každý pohľad. Každý človek, s ktorým sa stretávame. Každé slovo, dotyk, pozdravenie...

Nech radosť stále žiari z našich sŕdc a našich tvárí. ;-)
Leti.

Rubrika bola inšpirovaná knihou Tisíc darov
a stránkou jej autorky www.holyexperience.com.