Tentoraz sme spolu so synom vyrábali "lojové gule". No, vlastne to neboli tak celkom gule... a neboli ani lojové, ale poďme pekne poporiadku.
Neviem ako vás, ale mňa už od detstva fascinovala možnosť vyrobiť si vlastné "kvetináčové" krmítka pre vtáky. Skrátka klasika - do kvetináča pripevniť špagátik na zavesenie, zaistiť halúzkou, naplniť zrnkami a zaliať rozpusteným lojom. Potom necháme stuhnúť a zavesíme na konár, aby sa vtáčiky mohli kŕmiť. Vždy som plánovala, že si raz čosi podobné vyrobím, a vždy môj plán stroskotával na tom, že neviem zohnať loj. Ak som sa o čosi pokúšala s domácou masťou, bola som sklamaná, že sa to v teplejšom počasí (čo je v Bratislave často) topilo a vytekalo.
A tak som sa (konečne!) rozhodla loj nahradiť niečím dostupnejším. Pre začiatok som stavila na istotu a kúpila "stužený pokrmový tuk". Potom bolo treba už len vystihnúť, kedy bude mať môj "mladý pomocník" čas a hlavne ochotu niečo s mamou vyrábať (už má svoje roky a svoje záujmy) a mohli sme sa pustiť do práce. Potrebný materiál som mala už dávno nasyslený.
Poháriky sú prevažne 0nova práca. On naväzoval špagátik i šišky, ja som len nebožiecom vyvŕtala dierku do dna pohárika. Potom sme do pripravených téglikov nasypali zrno a zaliali roztopeným tukom.
Tie malé valčeky sú zase výsledkom môjho snaženia. Rozstrihla som kotúčiky z toaletného papiera na tri časti, každý som postavila na podložku vystlanú papierom na pečenie (asi by bolo lepšie každú rolku odspodu obaliť alobalom - menej by to odspodu vytekalo, ale aj takto to šlo celkom dobre) a naplnila zmesou krmiva. Zmes sme zaliali roztopeným tukom. Ale keďže som sa trochu bála, aby to odspodu všetko nevytieklo, liala som tuk veľmi pomaly a s prestávkami. Odspodu potom ostali nezaliate časti, ktoré po zdvihnutí rolky vypadávali. Nevadí, stačilo rolky otočiť, dosypať vysypané krmivo a zaliať zvyšným tukom.
Jedna kocka tuku (250g) nám vyšla na to, čo vidíte - dva tégliky a krúžky z dvoch roliek - plus zvyšok tuku sme vyliali do okrúhlej škatuľky od taveného syra a zasypali toľkým zrnom, aby bolo ponorené. Potom všetko spolu putovalo do chladničky.
Ani nie za hodinku bolo všetko stuhnuté, ale aj tak sme pokračovali až na druhý deň. Keďže som do valčekov zabudla zakomponovať špagátiky, museli sme ich lepiť dodatočne. (Pre zaistenie sme použili tavnú pištoľ.) A keďže som sa na poslednú chvíľu vyľakala, že by mohol "stužený" tuk v zime priveľmi stuhnúť a droliť sa, radšej sme všetky valčeky poriadne zašpagátovali, aby z nich nevypadávali veľké kusy.
Prvý pohárik už visí a sýkorky usilovne skúmajú, čo ponúka. Mám pocit, že vchod odspodu ešte nenašli, ale ozobávajú zvyšky vytečeného tuku z dna pohárika a zdá sa, že im chutí. Hurá! - to je hlavné, aby im chutilo. :)
A čo vy? Kŕmite vtáčiky? Nechcete sa podeliť o vaše kŕmidlá?
To je skvělé!
OdpovedaťOdstrániťTaky přemýšlím, že bych nějakou kouličku vyrobila:-))
Zavěšujem v zimě na strom i kůži ze špeku, a krásně jí sýkorky ozobávají:-)
Ajka
Potom daj vedieť, ako vám vyšli. A hlavne ako chutili vtáčím stravníkom. ;-)
OdstrániťRadostný deň! L.
Milé od vás, že sa snažíte pomáhať vtáčikom, ale myslím že stužený pokrmový tuk nie je pre nich to pravé. Aj v ľudskom organizme pácha obrovské škody, ktoré sa už nikdy nepodarí odstrániť... Ale oceňujem snahu :-)
OdpovedaťOdstrániťVďaka za komentár.
OdstrániťMimochodom, skúsila som už aj iný tuk - a dobre poslúži napr. aj obyčajná Hera (tuk na pečenie). Ako sa kedysi hovorilo "vlastná sestra masla". ;-)