Čo si dnes pekného zažila?

Bolo to dávno. V časoch, keď som v podstate ešte len objavovala kúzlo internetu, chat, RPG a podobné "radosti". Chodievala som dosť často do jednej virtuálnej miestnosti. Často som tu stretávala tých istých ľudí - alebo presnejšie nicky - svojich virtuálnych priateľov.
Jeden z nich mi zvlášť utkvel v pamäti. Vždy sa mi prihovoril: "Mluv, zajímáš mne," alebo "Copak jsi dneska prožila hezkého?"

Bolo to v časoch, keď som mala tendenciu "presťahovať sa" do virtuálneho sveta. Všetky tie nové veci boli "tak dôležité", myslela som na ne kade som chodila... A v reálnom živote bolo len toľko starostí... Ale jeho otázka ma vždy poctivo vracala späť - do dňa, ktorý som práve prežila. Do sveta, kam patrím a ktorý si predsa zaslúži moju plnú pozornosť! Ďakujem mu za to.
A tak som si spomínala - raz na rozkvitnutú čerešňu, popod ktorú som cestou prechádzala, raz na mačičku, ktorú sme stretli, inokedy to bola len stará susedka, ktorej sme smeli venovať milý úsmev...

Už netrávim v spomínanej miestnosti toľko času, a onen kamarát tiež nie. Ale bolo by škoda zabúdať na všetky tie drobnosti, ktoré mi každý deň prinášajú aspoň malé potešenie do života.
A tak padlo rozhodnutie - budem si ich písať sem - pre seba, aj pre vás, svojich čitateľov.

Edit 22.7.: Tak zmena. Nebudem písať každý deň svoje malé radosti do blogu. Nie preto, že by nebolo čo písať, ale jednoducho nechcem svoj deň končiť pri počítači. Ale do svojho zošitka si ich snáď nezabudnem zapísať, alebo aspoň si vždy uvedomiť vďačnosť za všetko, čo ma cez deň stretlo. A aspoň niekedy sa určite o svoje radosti podelím. 

A čo som teda zažila pekného dnes?
21.6.2011
Práve teraz sa dívam na rozjasaný mesiac z ktorého zrejme ktosi ukrojil ;)
Dnes sa nám začalo leto - a veru je už pekne horúce.
Večer som si dopriala večer chvál s mojou obľúbenou hudbou a potom sme si s kamarátkami sadli v Quo Vadis, pokecali, čosi popili (čaj, kávu, čokoládu). Ja som si okrem príjemných rečí pochutila na horúcom čaji s javorovým sirupom.
A po návrate som už len uložila synka, ktorý si zatiaľ poctivo dokončoval celoročný školský projekt. Teda ešte pred tým som mu pomohla donaliepať vytlačené papiere na veľký podklad. Tak mu budem držať palce, keď bude v škole referovať.

Ešte som zabudla spomenúť knihu Úžasný Mauric od Terryho Prachetta, ktorú si po kúskoch čítam v autobuse cestou po Ona.

Dovidenia a radostný deň vám želám! :)