Ako som varila domáci syr

Moja babička kedysi varievala z kyslého mlieka domáci syr. Bol úžasne lahodný a vždy ho bolo len taký kúštiček. V poslednom čase si naň často spomínam, rada by som si znova podobný pripravila. Ale domáce kyslé mlieko už nemáme a bála som sa, že z kupovaného by to nebolo ono. Zvlášť, keď vlastne vôbec neviem, ako sa to vlastne robí.

Nuž ale nakoniec som sa predsa podujala vyskúšať čo som si pamätala. Doma sa nám nahromadilo Acidko trochu staršieho dáta a kyslejšej chuti, nuž sa mi videlo akurát vhodné na tvaroh.
A tak sa varilo, kuchtilo skúšalo... Voľačo z toho hádam bude...

Nakoniec, keď už som si bola istá, že je syr zrazený, mliečko som preliala cez čistú utierku. Čo sa nezmestilo skúsila som preliať len cez sitko (ono to odteká strašne pomaly!) a zdá sa, že aj hustejšie sitko stačilo zachytiť kúsky syra.
Mliečko som zohrievala najprv opatrne, kdesi sa mi marilo, že nesmie zovrieť, len okolo 50 - 60°C by malo mať... No keďže som vôbec nevedela, ako zistím, či už je z mlieka syr a stále sa mi to nevidelo... nakoniec som ho predsalen nechala prevrieť.

A tak sme nakoniec mali dosť tuhý (sypký) a dosť kyslý tvaroh. Od babičkinho jemnučkého fajnového "domáceho syra" to malo ďaleko. Ale keď som ho trochu prisolila a zjemnila kyslou smotanou, veruže som si na ňom pochutila. A ten babičkin budem ešte skúšať. Hádam sa mi niekedy podarí. (Už som sa poučila, že musím menej zohrievať a menej kyslé mliečko použiť.) Tak nabudúce hádam vyjde. :)