Letitia svetu

utorok 13. novembra 2012

Vďačný utorok: Hodnota maličkostí

"Ustavične sa radujte. A pri všetkom vzdávajte vďaky."

(1Sol 5, 16-18)

Učím sa. Inšpirovaná knihou Tisíc darov sa učím vzdávať vďaky - za všetky, aj malé pozornosti, ktorých denne dostávam za plné priehrštie... Všimnúť si. Pomenovať dar. Poďakovať. Aby neprešli pomimo. Aby mali možnosť formovať radostného ducha. Aby som neostala nevďačná. Aby som sa viac usmievala, a viac radosti rozdávala aj tým, ktorých budem stretávať...

Preto počítam. Hľadám dary od Nebeského Ocka a každému priradím číslo. Viem, že dostávam tisíc darov každý deň, ale nie každý si všimnem, nie každý zapíšem. Chcem si ich všimnúť a zapísať tisíc. A možno ešte viac.

874. Maľované ráno
875. Predavačkin prsteň - "tajné znamenie spriaznených duší..."
879. Horúci čaj, čo prehreje kosti
896. Umyté okná
897. Naše zdravie je v Jeho rukách (ako všetko)
900. Sv. Alžbeta - patrónka našej farnosti
904. Spoločné pečenie šišiek
905. Jedenie šišiek
910. Štrikovanie - zapletanie spomienok

912. Nový deň. A užili sme si ho (aj) spolu so synom. (Vďaka za nemoc)
913. Spoločné učenie zameškaného.
916. Mária K. - jej povzbudivé nadšenie pre vďačnosť
917. Zvony, ktoré bijú príliš nahlas. (A tak nás učia milovať, aj keď je to nepríjemné. Ďakovať, aj keby sme chceli frfľať. Prijímať veci aké sú, aj keby sme ich chceli radšej inak.)
919. Slnko. A tieň, aby nesvietilo do očí.
924. Hodnota maličkostí!

Každý deň ďakujem Pánovi. Za všetky dary a darčeky, čo mi každou chvíľou dáva.

No niekedy (ako sa pomaly blížim k tisícke) sa mi už nechce zapisovať všetko.
Zdá sa, akoby niektoré veci ani nestáli za to, aby som vzala do ruky pero... Niekde je chyba.

Mám chuť písať si iba pekné vzletné "hodnotné" myšlienky. Akoby som chcela... Áno, to bude ono - chcem sa ukázať pred ľuďmi. Alebo aj pred sebou samou. Zdá sa mi, že už by som mala "vyrásť" z "obyčajných maličkostí" a ďakovať za "veľké" vzletné veci - duchovné, alebo možno ťažké (hard-eucharisteo), niečo, čo sa nenatíska každý deň.

Iste, aj toto treba - ale "tamto nezanedbávať!"
Veď nepíšem zoznam pre seba a dôkaz SVOJEJ DOKONALOSTI. Píšem ho, aby som videla, ako veľmi ma ON MILUJE. Ako štedro ma zahŕňa svojimi darmi. A je jedno či sú to veľké dary, či sú ťažké, či sú krásne, alebo či práve dostávam hromadu maličkostí. Všetko je dar, úžasný dar, a ja si ho každý jeden chcem naplno uvedomiť!

Niekedy sa zdráham písať, akoby som písala pre ľudí. Vravím si: "Načo písať? Stačí poďakovať, nie? Nestačí v duchu povedať, "Ďakujem, Pane?""

Iste, nemusím sa o všetky maličkosti deliť s vami. Môžu ostať len medzi mnou a Ním.

Ale ak sa s týmto uspokojím dlhší čas, moje vnímanie darov má tendenciu ochabnúť. Rozpíjajú sa jeden do druhého, do akejsi neforemnej masy, všeobecného "ďakujem" bez toho, aby som si uvedomila každý jeden.
Bola by som takmer ako dieťa, ktoré poďakuje za darček, pretože ho tak vychovali. Ale ani sa naň poriadne nepozrie, nepoteší...

Nechcem, aby sa dary - veľké, či malé, krásne, či na prvý pohľad nevábne - strácali v mojom nezáujme. Zas a znova si dávam predsavzatie písať - zapisovať si aj tie maličkosti, ktoré by sa ľudsky zdali nie-hodné zapísania. Uvedomiť si dar, pomenovať dar, poďakovať... a áno, aj zapísať. Aby sa nestratil. Aby som nezabudla. Veď predsa každý dar je hodný - veď je od Neho. :)

929. Dokončené nové kŕmidlo. A zavesené. Naplnené. Odfotené.
933. Sýkorka, čo nám vhopkala cez otvorené dvere z balkóna do obývačky. Bola milá, ale radšej som ju poslala von, nech nám neblúdi po byte.
935. Farebné spektrum. Ten úžasný zázrak premeny svetla rôznej frekvencie na jednotlivé farby. Nádherné obrazy. Vnímanie krásy, obdiv, úžas, umenie.

Želám všetkým vám, rovnako ako sebe, aby sme nikdy neprestali vnímať vďačnosť za tie najobyčajnejšie bežné veci. Aby sme nezabúdali, že každá chvíľa je dar. Každý pohľad. Každý človek, s ktorým sa stretávame. Každé slovo, dotyk, pozdravenie...

Nech radosť stále žiari z našich sŕdc a našich tvárí. ;-)
Leti.

Rubrika bola inšpirovaná knihou Tisíc darov
a stránkou jej autorky www.holyexperience.com.

piatok 9. novembra 2012

Kvietky-partizánky: Stále kvitnú

Možno si spomínate na "balkón lenivej záhradníčky". Moje kvietky si môžu spievať spolu s fialôčkou na Trenčianskom moste: "Nikto ju nesadil, nikto ju nesadil, (carara) nikto ju nesadil, sama ona rastie."

Keď som ich tak minule videla, reku, musím si ich vyfotiť a vám ukázať, aké sú ešte stále pekné. ;-) Pravda, po lete a týždňoch nepolievania som musela nejaké suché odkvitnuté výhonky ostrihať, ale zase dorástli a ďalej zdobia náš balkón svojimi drobnými kvietkami.

Želám vám všetkým tiež radostný deň.
Leti.

štvrtok 8. novembra 2012

(takmer) Náhodné foto - Vlasy Gorgony

Táto krásavica sa "narodila" v sobotu. Nemala som nejaké tvorivé úmysly, jednoducho som varila polievku. Pórovú. Keď som všetko potrebné nahádzala do hrnca, chcela som vyhodiť zbytky. Odrazu pozerám, v ruke držím čosi, čo sa nápadne podobá na vlasy Gorgony. Boli to pórové korene, až nezvyčajne bujné. Usmiala som sa... a s rukou nad košom na chvíľu zaváhala.

Nie, musím si to aspoň vyfotiť. Vhodný podstavec na fotenie sa mi ponúkol v podobe prázdneho kotúčika od toaletného papiera, ktorý ešte čakal nevyhodený v kúpeľni. A tak sa zrodil panáčik. Už len úsmev mu/jej bolo treba dokresliť.

Páči? Môžete si urobiť podobného. ;-)

streda 7. novembra 2012

Náhodné foto - Usmievavý list

Keď som šla včera večer domov, padol mi pohľad na zem, na jeden z množstva spadnutých listov. A div sa svete - ten list sa na mňa USMIEVAL. Najskôr som mala podozrenie, že sa niekto hral s liehovou fixkou, tak presvedčivo ten úsmev vyzeral v nočnej tme. Ale keď som sa prizrela bližšie, zistila som, že toho smajlíka tvoria dierky - azda vyhryznuté nejakým hladným živočíchom.

Chcela som si ho odfotiť na mieste, tak ako som ho našla na chodníku. Ale nemala som fotoaparát, len mobil bez prisvietenia a svetla nebolo ani toľko, aby na obrazovke bolo vidieť aspoň niečo. Tak som si list vzala domov, aby som ho mohla ukázať aj vám.

Vďačný utorok: Nezabúdajme na "všedné" chvíle

"Ustavične sa radujte. A pri všetkom vzdávajte vďaky."

(1Sol 5, 16-18)

Z mojich tisíc darov:
809. Viac času. Spomienka na predkov.
810. Lojové gule - aj keď sme nestihli vyrobiť, našla som ešte od vlani dve guľky v mrazničke. Tak sme ich zavesili na cintoríne, nech vtáčiky veselo spievajú našim drahým pri hrobe.
812. Teplá, mäkká, pohodlná posteľ.
814. Mnohodetné rodinky na omši k sviatku Všetkých svätých. Boli veľmi milé, ako si navzájom odovzdávali znak pokoja.
816. Cesta na cintorín. A počasie. Zdalo sa, že priveľmi prší, aby sa nám podarilo pekne uložiť kvet, zapáliť sviečku, či v kľude sa pomodliť / porozprávať so zosnulými. Ale nakoniec bolo fajn (verím, že to moja babička "zariadila" ;) ).
817. Rozsvietený hrob. Bol tak clivo krásny a zároveň veselo blikajúci. Svojim zjavom pripomínal smútok z odlúčenia a zároveň našu nádej na radosť z opätovného stretnutia.
819. Ďakujem za všetkých svätých. Zvlášť som si spomenula na starkých - dvoch staručkých manželov, čo strážili detské ihrisko keď som sa tam chodievala hrávať. Neskôr som ich navštevovala aj doma a písali sme si pozdravy ku sviatkom. Už sú "na pravde božej," ako sa hovorí a verím, že sú svätí, pretože ich život a pokorná láska mi boli silným svedectvom.

820. Každodenný chlieb.
836. Dar všedných chvíľ - ktoré si často ani neuvedomujem. Zdajú sa mi príliš všedné, "nijaké", aby som za ne ďakovala.

Už som sa (asi) naučila ďakovať za drobné radosti všedného dňa, za každodenné a každochvíľne krásy stvoreného, alebo ľuďmi (vy)tvoreného sveta.

Učím sa ďakovať aj za chvíle (a vo chvíľach), ktoré sú mi nepríjemné, bolestné, keď sa do očí derú slzy a päste sa mimovoľne zatínajú. Vtedy modlitba vďaky zázračne roztvára dlane, aby som mohla prijať vzácny dar, pripravený iba pre mňa. Nie je to ľahké, nejde to vždy hneď, ale už si spomeniem. Vždy zo mňa vyjde aspoň čosi ako: "Pane, chcem Ti ďakovať. ... Ako, za čo, môžem ďakovať v tejto chvíli? ... Verím, že si tu prítomný a chceš pre nás len to najlepšie..." Áno, táto modlitba má účinok. Aj keď je často chabá a rozpačitá. Upokojí srdce, upriami zrak na to podstatné, mení veci, uschopňuje nás prijímať zázraky. A tiež veci "vonku" sa menia. Dejú sa zázraky.

Ale uvedomila som si, že je počas dňa mnoho chvíľ, ktoré si akoby ani nevšimnem. Ničím zvlášť ma nepotešili, ničím nezarmútili, len preplávali pomedzi prsty a odplávali do minulosti. Myslím, že je škoda nechať ich odísť bez úžitku. Každá chvíľa je vzácny dar. A tak si od teraz budem dávať pozor, aby som ani jednu nenechala odísť bez toho, aby som si ju všimla, aby som za ňu poďakovala veľkému Darcovi. Vďaka za všedné chvíle! Vďaka za každú chvíľu dňa.

860. Akvarel na oblohe

837. Pletený teplý rolák, v ktorom mi nie je zima.
838. Nová ovečková šálka.
844. Udobrenie. Objatie po ťažkých chvíľkach.
847. Spoločne strávený čas.
848. Korene póru ako vlasy Gorgóny
849. Bábka z koreňa póru.
851. Únava. A odpočinok. A milujúca rodina, čo sa o mňa (po)starala.
852. Elektrika. A vypadnuté poistky - dobrodružstvo pri ich nahadzovaní. A možnosť nahodiť ich. Elektrické poistky, ktoré nás chránia.
855. Voda.
- voda, ako úžasná látka s výnimočnými fyzikálnymi vlastnosťami
- voda, ako základ života
- voda, ktorá napája zem a rastliny a všetko živé
- voda, ktorá zahasí smäd. A zaženie príznaky dehydratácie.
- voda, ktorá vyplaví škodliviny
Vďaka za vodu.

861. Sviečky. A ľudia na cintoríne...

865. Čas stíšenia v krypte.

860. Akvarel na oblohe. Každý deň nám Ktosi maľuje na oblohe tak krásne a vždy iné obrazy.
861. Sviečky. A ľudia na cintoríne. Veľa lásky v ľuďoch, vo vzduchu, v modlitbe, priam som cítila otvorené nebo.
865. Čas stíšenia v krypte.
866. Čas pohybu a aktivity pri pečení.
869. Len jeden Otčenáš.
870. List, čo sa na mňa usmieval.

870. List, čo sa na mňa usmieval

Ďakujem vám a želám každému, kto prejde okolo, veľa radosti v srdci a vždy ochotu ďakovať. Pretože vďačnosť buduje radostné srdce.
Letitia.

Rubrika bola inšpirovaná knihou Tisíc darov
a stránkou jej autorky www.holyexperience.com.

pondelok 5. novembra 2012

SWAP 2012 ku sviatku Všetkých svätých

Podobne, ako v minulých rokoch, aj tentoraz Kimberlee so svojou rodinou organizuje medzinárodnú výmenu maľovaných obrázkov pri príležitosti sviatku všetkých svätých.

Ide o to, že každý namaľuje 5 obrázkov (u nás budeme radi, ak dáme dokopy 5 obrázkov za celú rodinu :) ), ktoré potom pošle na spoločnú adresu. Tam sa všetky obrázky zozbierajú a prerozdelia, aby každý dostal zase iné obrázky od iných ľudí.

Obrázky musia mať rozmer 2,5 "x 3,5" (6,35 x 8,89 cm). Jednotlivé kartičky si môžeme vystrihnúť z tvrdšieho papiera väčšieho formátu.

Je možné použiť naozaj ľubovoľnú techniku maľovania i ľubovoľné farby / farbičky / ceruzky / ... Ľubovoľnú výtvarnú techniku. Ak sa chcete zapojiť, nakuknite na stránku ponderedinmyheart.typepad.com a ozvite sa Kimberlee, ktorá vám potom pošle podrobné informácie. (A nebojte sa výzvy poslať obálku aj so známkami, zopár zahraničným účastníkom, ktorí by ťažko zháňali americké známky, radi zaplatia poštovné sami.)

Tak čo, pridáte sa?
Alebo si aspoň urobíte výstavku svojich výtvorov v rodine? My sa chystáme maľovať tento víkend. Tak nám prosím držte palce, nech nám to vyjde. :)

Radostné dni vám všetkým želám.
Letitia.

utorok 30. októbra 2012

Vďačný utorok: Najprv vďaka - potom zázrak

"Ustavične sa radujte. A pri všetkom vzdávajte vďaky."

(1Sol 5, 16-18)

766. Zeleň, vzduch, príroda

790. Obrázky z lesa

772. Veselé muchotrávky

Z mojich tisíc darov:
764. DAR nerozhodnosti. Veľmi dlho cítim nerozhodnosť ako veľké bremeno vo svojom živote. Stojí ma nekonečne veľa času, kým sa rozhodnem čo kúpiť, čo si obliecť, čo zjesť... A strašne veľa času strácam, kým sa rozhodnem, čo práve teraz budem robiť, kedy, ako... Keď k tomu pridáme rozhodovanie nad každým "ako presne" to budem robiť, je to kríž. Pre mňa aj pre všetkých, ktorí sú na mne závislí.
Často som proti tejto svojej vlastnosti reptala. No cesta vďačnosti ma učí nereptať, ale ďakovať. A tak ďakujem:

Ďakujem za dar nerozhodnosti. Spoznala som, že ak sa nepostavím hneď za svoje rozhodnutie, môžem ostať otvorená pre Tvoje vnuknutia. Neriadim sa (len) prvým popudom, ale dovoľuje mi pohľad "za". Neostávam "zaseknutá" vo svojich rozhodnutiach, ale ostávam otvorená pre jemné vanutie "zhora".

Nerozhodnosť mi prináša mnohé ťažkosti a nepríjemnosti, námahu a často stratu času. Ale keď som nasmerovaná správne, k Tebe, potom cezo mňa môžu prúdiť mnohé milosti - Tvoje slová, Tvoja Láska, Tvoja útecha... k ľuďom, ktorí to potrebujú.

(Len ma prosím uchráň pred pýchou, sebectvom a sebestačnosťou.)

768. Spomienky...

766. Zeleň, vzduch, príroda
768. Spomienky, ošatky, vyšívané obrázky...
769. Teplý čaj, káva, koláčik
770. Oheň v krbe
771. Prechádzka v trojici
772. Veselé muchotrávky
777. Pokoj, láska v srdci
778. Istota, že JE s nami. Aj keď je noc, keď nevidíme žiadne svetlo. Keď by sa zdalo, že nás opustil.

Vďakyvzdanie vždy predchádza zázraku.
Keď šli za Ježišom zástupy ľudu a on nemal nič, čím by ich zasýtil okrem dvoch rybiek a piatich malých bochníkov chleba, čo urobil?
Vzal dary, vzdával vďaky, lámal a dával svojim učeníkom, aby ich rozdali všetkým.
A každému sa dostalo koľko kto chcel. Všetci sa nasýtili. Ba ešte sa nazbieralo 12 košov zbytkov.

Vzal, čo mal, a vzdával vďaky. Vedel že to postačí. A naozaj stačilo - stal sa zázrak.
Najskôr vďaka, potom zázrak.
Nie naopak - najprv Bože urob zázrak, potom - možno - ti poďakujem.

A tiež pri Lazarovom hrobe. Slzy mu stekali po tvári. Zdvihol zrak k nebu a modlil sa: "Otče, ďakujem, že si ma vypočul..." A potom... mŕtvy muž vstáva z hrobu.

Vďakyvzdanie robí zázraky. Vo svete, v živote, no najviac v našom srdci.
(Porovnaj Ann Voscamp, Tisíc darov, s. 30)

Učím sa. Nie je to podľa ľudskej prirodzenosti. Zdalo by sa nám, že máme "právo šomrať". A veru - je to často boj. Aj Ann píše vo svojej knihe:

"Každý nádych a výdych je zápasom medzi šomraním a vďakou..." (s. 197)

768. Spomienky, ošatky, vyšívané obrázky...

Pridávam pár slov, čo som dnes našla na stránkach Ann Voscamp:

"Keby vám niekto chcel povedať, aká je najkratšia a najistejšia cesta ku všetkému šťastiu a dokonalosti, musel by povedať,
aby ste sa rozhodli ďakovať a chváliť Boha za všetko, čo sa s vami deje.

Je isté, že ak ďakuješ a chváliš Boha
bez ohľadu na zdanlivé nešťastie,
On ho premení v požehnanie.

Keby sme mohli robiť zázraky,
nemohli by sme urobiť pre seba viac,
ako cez tento postoj vďačnosti.

Lieči a obráti všetko, čoho sa dotkne, na šťastie."

William Law, A Serious Call to a Devout and Holy Life (aholyexperience.com)

786. Dokončený zadný diel vesty
788. Srdce na tanieri (milá náhoda :) )
789. Preklad modlitby blogera
790. Obrázky z lesa
795. Dobrí a ochotní ľudia ešte žijú. Boli sme so synom na cintoríne a nedarilo sa nám v daždi odpáliť si sviečku od inej horiacej. Odrazu sa pri nás zjavil jeden z robotníkov, čo upratovali zhrabané lístie a ponúkol nám svoje zápalky. Bolo to milé gesto. Prejav lásky a všímavosti. Vďaka za pozornosť ľudí. Vďaka za toho konkrétneho človeka, aj za všetkých jemu podobných.