Konečne mám kuchyňu

Po dlhých peripetiách nám včera stolár konečne priviezol a namontoval kuchynský nábytok na chalúpke. Je presne taký aký som chcela. Drevený, jednoduchý, takmer babičkovský. Jeden kredenc, dve skrinky (pod umývadlo a pod varnú dosku), medzi nimi pod pracovnou doskou za závesom ukrytá chladnička a ešte kúsok miesta (zmestila by sa tam malá umývačka riadu, no zatiaľ ju zarputilo odmietam).  Ale fotografiu vám zatiaľ neukážem. Majstri odišli neskoro večer a už som nemala svetlo, čas, ani silu fotiť. A dnes ráno sme sa ponáhľali do mesta.

Zato som si s radosťou užívala, že môžem riad po večeri umyť konečne v kuchynskom dreze. Ale teda nechýbalo veľa, a bola by som ešte stále odkázaná na pidiumývadielko v kúpeľni. Kúpili sme totiž batériu so sprchou, a tá má na rozdiel od bežnej batérie nie dve, ale 4 prívodné hadičky. A ono sa to celé akosi nechcelo zmestiť do pripraveného otvoru v dreze. Chýba maximále pol milimetra, ale čo sa dá robiť, majstrovi sa všetky tie trubky cez otvor nepodarilo dostať a píliť drez sme mu nedovolili - ktovie, či by to materiál prežil. A tak zapojil len odtok a odišiel s tým, že kúpime novú batériu - bez sprchy.
Našťastie sa Onove nenechavé prstíky po jeho odchode pustili do skúmania situácie... A hoci sa nám stále nepodarilo batériu vsunúť celkom na miesto, aspoň sme zapojili vodu, a ja som si konečne mohla po prvý krát vychutnať "normálne" umývanie riadu v kuchyni.


Medzi tým zase trošičku pokročila stavba šopy. Už máme vyliatu aj základovú dosku. Tak sme ju počas víkendu vlhčili, aby betón nevysychal prírýchlo.

V piatok nám podľa astronomického kalendára začala jeseň. Jej príchod sme si uctili aspoň malou kytičkou zo šípkových halúzok (hádam by aspoň niektoré mohli pustiť korienok, aby som si mohla v záhrade zasadiť ružový ker). Dokonca som im z drôtu a (zaváraninového pohára) vyrobila originálnu vázu. (Fotografiu som takisto nestihla urobiť - ukážem snáď nabudúce.)

"Nová" stolička

Poznáte to - na veciach, ktoré často používate sú čoskoro vidieť známky opotrebovanosti. A stoličky, na ktorých sa najviac sedí sa najskôr ošúchajú. Nie je tomu inak ani v našej domácnosti. A keďže asi najviac spolu sedávame v kuchyni okolo stola, naše kuchynské stoličky si už začali pýtať "nový kabát".

Tú, na ktorej vysedávam pri počítači v izbe som "obliekla" už dávno, použila som látku ladiacu so záhlavím postele.

Ale tentoraz som chcela menej nápadnú a naozaj pevnú látku. Nakoniec som vzala už nenosené riflové nohavice. Jedna nohavica na jednu stoličku. Vznikol vzor podobný riflovej minisukni.

Ak vás zaujíma postup, tu je:
Najprv som si odstrihla spodnú časť nohavice a rozstrihla som ju popri jednom švíku (to zaujímavejšie prešívanie som nechala v prostriedku). Priložila k odmontovanému sedáku stoličky aby som videla, či mám dosť materiálu. Zatiaľ stačí strihať orientačne, presnejší tvar obstrihneme neskôr. Ale dôležité je nechať dostatok látky na zahnutie a prichytenie.

Efekt minisukne vzniká vďaka spodnému okraju nohavíc, ktorý som nechala tesne pri operadle. Preto mi stačil kratší kus látky - okraj som zahýbala len na troch stranách. Na upevnenie obliečky som použila "nacvakávací" stroj (sponkovač).

Je dôležité okraj nohavice umiestniť presne, preto som najprv nacvakla oba okraje.

Potom som pripevnila látku dookola, pričom som odstrihla prebytočnú látku. Snažila som sa ju čo najviac napnúť, preto je dobré látku pred upevnením zahnúť, aby lepšie držala napätie.  Najprv som dávala spinky nariedko...

...až keď som si overila, že poťah na stoličke dobre sedí, prichytila som ho hustejšie.

Potom už len primontovať sedák naspäť na stoličku - a je hotovo.:)

Sestričky stoličky

Voda z Marianky

Čo pijete u vás? Kupujete balené sladké nápoje? Alebo minerálky s nízkym obsahom minerálov? Či uprednostňujete "zdravú vodu" z vodovodu, ako radí reklama? Nuž, neviem, ako veľmi je to, čo nám tečie z vodovodu zdravé, ale rozhodne nám to nechutí. Možno je to časťou Bratislavy, kde bývame, možno starými trubkami v dome, možno niečím iným. Ale už veľa rokov nedokážem vypiť pohár "čistej vody" z vodovodu bez pocitu, že to rohodne zdravý nápoj nie je.

Napriek tomu nie sme odkázaní piť vždy len kupované nápoje. Len pár kilometrov od Bratislavy je pútnické miesto Marianka. Máme to tam radi. Spomínam, ako sme sem chodievali ešte keď to bolo "zakázané". Navštíviť "Mamičku", pomodliť sa, zapáliť sviečku... Nikdy sme sa nezabudli zastaviť pri prameni, kde sme sa opláchli a napili "zázračnej" vody.
Aj neskôr sme sem chodili radi a čoraz častejšie. Prvý výlet prvým autom bol práve sem. Prvý "výlet" s prvým bábom tiež. Chodievali sme sem často so synom (jeden čas pravidelne na nedeľnú omšu, pretože sme s dieťaťom mohli ostať vonku), so svokrou (nachádzala tu ticho a kľud)... A chodíme sem naďalej. Aj minulý týždeň sme sa tu zastavili, aby sme načerpali dobrú vodu, ktorá nám bude zase nejaký čas hasiť smäd.

Dobrú chuť! A čo pijete vy? ;)

Na chalúpke (sušiak nad krbom)

Hneď po príchode na chalúpku ma radostne pozdravili rozkvitnuté veselé žlté slnečnice.

Teda slnečnice... skôr slnečničky, také celkom maličké sú.

 
Mohli by sa ukryť v tráve. ;-)

 
Ale jasná žlť ich kvetov rozjasňuje prichádzajúcu jeseň a vlieva do žíl teplú letnú spomienku.
Jeseň je vo vzduchu cítiť čoraz viac. Aj lipy na nás mávali halúzkami s listami už čiastočne sfarbenými do žlta.

Prišli sme len krátko predobedom, preto som sa hneď pustila do varenia (príprava palaciniek na dvojplatničke a panvici na ktorej sa nám doteraz úplne všetko pripieklo bol zážitok sám o sebe, ale nakoniec sme aj mali čo jesť ;-) ). Ani som ešte poriadne nezačala, keď Gaudi vraví: "Pozri sa z okna!" Pozrela som sa a ... toto som uvidela:

 

Pri našom plote akýsi strašný mechanizmus a vykladal čosi na náš pozemok. 

Bola to krytina čo má ísť na šopu. Dúfam, že ju stihneme postaviť ešte pred zimou...

Základy už sú naliate

Kým som chystala obed, moji chlapi v záhrade majstrovali. Nedalo mi a občas som namiesto varešky chytila do ruky foťák. Takto som ich mohla pozorovať cez okno:

Gaudi majstroval sušiak nad krb

Ono skladal schodíky z IKEA

Občas si navzájom pomohli

A tu sú výsledky ich snaženia:

Gaudi montuje sušiak nad krbom - osobne vymyslený a vystružlikaný :)

Novučičký sušiak v plnej kráse

Už sa suší :)

A v pravom dolnom rohu vidíte schodíky,
ktoré mi zložil Ono,
aby som dočiahla na veci, čo sa budú sušiť. :)

Okrem toho sme veľa sadili - kríky do plota, mladé borovičky, aby sme tam časom mali aj nejaké stromy, skalničky do suchého múrika pri ceste, barvenku a materidúšku okolo studne... S Onom sme strihali a chystali halúzky krušpánu a orgovánu, aby sa zakorenili a spievali si pri tom smiešne pesničky... Stihla som sa trochu zabávať aj s drôtom (ukážem niekedy neskôr), Onovi ušiť záves do jeho izby (z látky, ktorú si vybral)...
Skrátka prežili sme krásny veselý víkend. :)

Aj vám želám radosť v srdci každý deň!

Z jedálneho lístka - hádanka a rozlúštenie

Pred rokmi, keď som bola ešte mladá a svedomitá gazdinka, okrem iného som si odkladala rôzne kuchárske recepty z časopisov. Samozrejme s úmyslom obohacovať rodinný jedálniček zaujímavými a hlavne zdravými jedlami. Ale poznáte to, veci a recepty sa zbierajú a odkladajú, ale keď nadíde tá chvíľa, jednoduchšie je pripraviť známe osvedčené jedlo, než sa prehrabávať v hŕbe výstrižkov z Dorky. A tak som na ne postupne aj zabudla.
Až nedávno pri upratovaní mi padol do ruky štós výstrižkov, čo som si nazbierala. A takisto ako veľakrát v minulosti, aj tentoraz ma zaujal jeden z nich. Hneď na vrchu bol návod ako pripraviť ...

Ale nie, ešte vám to neprezradím. Názov receptu musíte najprv uhádnuť. Pretože takisto, ako v minulosti, aj tentoraz som si pod daným názvom predstavila niečo celkom, ale celkom iné. Namiesto chutného jedla sa mi v mysli objavil asi takýto výjav:

Alebo prípadne ešte takýto:

Tak čo? Už viete, aký recept mám na prvej strane zbierky? Píšte svoje tipy do komentárov. Som zvedavá, kto uhádne ako prvý.

Aktualizácia 18.9.2011:
Ako ste hneď správne uhádli, musela to byť ryba na hubách.
Niekedy sa mi dokonca prehodili slová a predstavila som si pre zmenu hubu na rybách.
Presne takú, ktorá teraz tróni na Gabkinom diplome.

Gratulujem k rýchlemu uhádnutiu a všetkým vám želám radostné dni.

Letitia.

Drôtohrátky

Ukážem vám nejaké ďalšie pokusy, čo všeličo som skúšala vyrobiť z drôtu.
Drôt mi skrátka učaroval. A s mojou typickou chuťou skúšať stále niečo nové sa aj teraz vrhám do hľadania  nových možností skôr, ako by som precízne zvládla jednoduchšie postupy. Hovorím si: Najskôr vyskúšam čo sa dá. Neskôr bude čas zastaviť sa a hľadať "dokonalosť".

V jeden večer sme sa zamýšľali, ako vyriešiť sušenie vlhkých uterákov a iných vecí na chalupe. Nakoniec sme aj  vymysleli (Sušiak je teraz v štádiu výroby. Ukážem vám ho, keď bude čo ukazovať ;) ). To, čo vidíte na prvom obrázku je akýsi myšlienkový medzistupeň, ktorý zároveň rieši "naliehavú" otázku, kam si mám vešať rôzne milé drobnosti. Už na ňom visí zvonček z Mýta pod Ďumbierom a usušená kytička materinej dúšky.

Aj napájadlo pre vtáčiky, čo spočiatku provizórne viselo na zábradlí balkóna už visí na svojom mieste.

Detail zavesenia.
Sú to len jednoduché háčiky, trochu viac pretiahnuté do dĺžky,
aby udržali väčšiu váhu naplneného napájadla.

Chcela som skúsiť aj iný typ napájadla. Pri pohľade na napájatko, čo majú v klietke Onove andulky sa mi v hlave zrodil nápad. Reku, z takéhoto fľaškového sa voda tak rýchlo nevyparí. Minie sa len toľko, čo vtáčiky vypijú a aj keď sa týždeň-dva na chalúpke neobjavíme aby sme vodu doliali, nevadí. Vtáčiky budú mať stále čo piť.
A v zime sa takéto čudo bude dať využiť ako kŕmidlo.

Toto je len prototyp. Ešte musím veľa vecí doladiť - technických (aby sa fľaša nedeformovala, aby sa hrdlo neupchávalo, aby miska viac presahovala...), aj čo sa týka spracovania a úhľadnosti celého dielka.
Ale rozhodne to bola zaujímavá skúsenosť. :)

 
Vtipné je, že toto leto sme sa naozaj na sucho nemuseli sťažovať. Ale určite prídu dni, keď bude vtáčikom ťažšie nájsť vodu.

Tento husľový kľúč ste už videli, keď som ho skúšala nafarbiť glazúrou na porcelán. Zdá sa, že to funguje, ale výsledok vám už neukážem. Poslúžil ako malý darček skôr, než som si ho stihla poriadne vyfotiť. 

Tento prívesok na kľúč vznikol hádam v prvý deň, čo som chytila drôt do rúk. Skrátka sme mali kľúč bez prívesku. A tak, aby sa nám niekam nestratil, vzala som do ruky kus drôtu a ohýbala... až vzniklo toto. Gaudi vraví, že je ako prívesok na hotelových kľúčoch - aby ich hostia nezabúdali vrátiť. Ale do vrecka riflí sa pohodlne zmestí. ;)

Tento vešiak som nerobila ja. Je kúpený. Na kabáty sme potrebovali predsa len niečo pevnejšie. Ale možno raz, ktovie...

Ovečka Leti vám želá radostný deň!