Napriek tomu nie sme odkázaní piť vždy len kupované nápoje. Len pár kilometrov od Bratislavy je pútnické miesto Marianka. Máme to tam radi. Spomínam, ako sme sem chodievali ešte keď to bolo "zakázané". Navštíviť "Mamičku", pomodliť sa, zapáliť sviečku... Nikdy sme sa nezabudli zastaviť pri prameni, kde sme sa opláchli a napili "zázračnej" vody.
Aj neskôr sme sem chodili radi a čoraz častejšie. Prvý výlet prvým autom bol práve sem. Prvý "výlet" s prvým bábom tiež. Chodievali sme sem často so synom (jeden čas pravidelne na nedeľnú omšu, pretože sme s dieťaťom mohli ostať vonku), so svokrou (nachádzala tu ticho a kľud)... A chodíme sem naďalej. Aj minulý týždeň sme sa tu zastavili, aby sme načerpali dobrú vodu, ktorá nám bude zase nejaký čas hasiť smäd.
Dobrú chuť! A čo pijete vy? ;)
Marianka:) Spomienky na mladšie roky:)
OdpovedaťOdstrániťčo pijeme my? my smanželom sme veľkí čajíčkári, takže čaj je každý deň, ja najmň zelené, manžel preferuje čierny, ale ak sa nám podarí počas roka kdesi čosi natrhať a posušiť, tak striedame s bazovými, lipovým, šípkovým, žihľavovým.
A u nás v obci a aj za ňou vyviera artézsky prameň, tak si chodíme z neho naberať. Nenesie žiadnu príchuť, slanosť či "vôňu" ako niektoré liečivé pramene, takže chutí aj deťom. G.
Ahoj Gabi. :)
OdpovedaťOdstrániťAj ja mávam čajíčkové obdobia, ale ja skôr ľúbim bylinkové a ovocné čaje. Aj keď so zbieraním byliniek a ich konzumovaním je to zatiaľ u nás biedne. Ale mám pocit, že čaj neuhasí smäd, skôr vyčistí organizmus.
Artézsky prameň v blízkosti je dobrá vec. Tak nech vám chutí. :)