Minule som vám ukázala, ako som si "zorganizovala" zásobu korenín v poličke. Ale tým moje hľadanie lepšej úpravy pracovného prostredia neskončilo...
Uvedomila som si napríklad, že keď chcem pustiť umývačku riadu, najprv musím prejsť cez celú kuchyňu po tablety do umývačky, pretlačiť sa okolo stola (ak za ním niekto sedí, môže to byť aj trochu náročné) a potom zase celú cestu naspäť, aby som tabletu zaniesla do umývačky a pustila ju. Niekedy sa mi stalo, že kým som celý tento úkon dokončila, aj som zabudla na konci umývačku pustiť. Ale kde umiestniť zásobu tabliet, keď "to" šikovné miesto je až na konci kuchyne?
Po chvíli uvažovania (a po vyhrabaní sa zo zabehnutých stereotipov) som našla iné "to" miesto. Vyskúšala som malú vychytávku - Nezmestila by sa na vnútornú stranu dvierok pod drezom (hneď vedľa umývačky) malá polička aspoň na menšiu zásobu tabliet na umývanie riadu? - Vyskúšame.
Ale skôr, ako by som bežala do obchodu kúpiť predražený kúsok "nábytku" o ktorom som ešte nevedela, či mi vôbec poslúži, uviedla som do života zatiaľ takéto provizórne riešenie. Z vhodnej škatuľky som odrezala primeranú časť a nalepila montážnou lepiacou páskou na dvierka. Ani som ju (zatiaľ) nijako nezdobila, čo mi teraz po takmer mesiaci používania (osvedčila sa!) príde trochu škoda. Musím to niekedy napraviť. Myslím, že aj na druhú stranu dvierok príde miniatúrna polička. Na veci, čo používam pri ručnom umývaní riadu.
Ďalšia inovácia sa týka uskladnenia cestovín v špajzke.Cestoviny používame radi a často, no ešte som sa nenaučila pripravovať domáce. Preto aj zásoba kúpených cestovín zväčša nie je malá. Ukladáme ich do dvoch lepenkových škatúľ v komore. Ale v tom množstve sa často stávalo, že napriek plným krabiciam sme práve ten druh, ktorý bolo treba, nemali. Chcelo to systém.
Teraz máme tiež dve škatule - ale cestoviny sú v nich logicky rozdelné - v jednej "klasické" kolienka, mašličky, vrtuľky..., do druhej dávame závarky do polievok. Problém odteraz hrozí až vo chvíli, keď by bola niektorá z nádob úplne prázdna. A to sa zväčša nestáva, vždy si včas všimneme, že zásob povážlivo ubúda.
Takto to u nás funguje už dlhšie. Ale až dnes som sa zmohla na ceduľky, ktoré označujú, kam čo patrí.
Posledný dnešný tip sa týka slúchadiel. Vždy sa tak nejako potulovali po byte. Na stolíku, na poličke, pod televízorom... Vždy boli niekde inde a nikdy nie poruke, keď som ich chcela použiť (a keď som dopočúvala, zase som nevedela kam ich narýchlo odložiť). A tak - v jednej chvíli - s podporou "lenivosti" sa zrodil nápad. (Poznáte to úslovie - "Lenivosť je základom pokroku"? - Je pravdivé, väčšina vynálezov slúži na zjednodušenie si "ťažkej práce".)
- Mala by som slúchadlám nájsť také miesto, na ktoré dočiahnem od počítača. - A zároveň tam nebudú zavadzať. - Najlepšie by bolo zavesiť ich tuto na poličku...
Od myšlienky k činu tentoraz nebolo ďaleko. Našla som si kúsok drôtu a vytvarovala z neho háčik potrebnej veľkosti. Len tak narýchlo, z toho, čo bolo poruke, akurát aby to držalo.
Po zavesení som si uvedomila, že drôt by mohol slúchadlá odrieť, tak som rozmýšľala, čím háčik obaliť. Uháčkovať nejaký "obal"? Alebo ušiť? Omotať drôt dákou priadzou? ... znova som si nechala poradiť sestrou Lenivosťou a siahla po niečom, čo som mala po ruke. Vzala som si kúsok darčekovej stužky. Koniec som uviazala o drôt na jednej strane a prepletala - z jednej strany, z druhej strany... až kým som neprišla na koniec. Znovu uviazať uzlík, odstrihnúť, zasunúť konček a hotovo.
Vešiačik je to taký jednoduchý, krivý, takmer provizórny. Ale možno bude slúžiť dlho. Uvidíme.
Želám aj vám veľa tvorivých nápadov a nech sa vám dobre žije.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Ďakujem za vaše milé slová. A želám radostný deň!