Letné radosti 2018: Prvý týždeň

.

Predelová stránka v mojom modlitebnom denníku. (viac v minulom článku)

Radostný deň, vospolok!

Letné mesiace sú v plnom prúde, dni prázdninovej výzvy ubiehajú, a asi by bolo načase podeliť sa o spôsob, ako ju plním, resp. ako si užívam "prázdniny". Prázdniny som napísala v úvodzovkách, pretože doby, keď som mala prázdninové voľno sú už dávno preč, ale to mi nezabráni vychutnať si leto s radosťou.

Inšpirovaná témami výzvy som si hneď na začiatku kúpila obyčajný čistý zošit, do ktorého si budem zapisovať (a zakresľovať, prípadne lepiť) spomienky na moje tohoročné letné radosti.

V "Letnom zápisníku" je niekoľko prvých strán venovaných "počítadlám" - tzv. trackerom.

Chystáme sa trošku turistikovať (iba trošičku, ale predsa nechcem rodinu brzdiť svojou minikondičkou), tak trénujem. Zopár schodov pre zdravie - každý deň povedzme 100. Do dovolenky chcem stihnúť 3000 schodov, takže mám čo robiť. Aby sa mi ľahšie prekonávala lenivosť (piate poschodie je dosť vysoko a výťah láka), všetky tie schody som si nakreslila. Vždy po prejdení stovky schodov si jeden stupienok vyfarbím. Pekne mi z nich ubúda, "čoskoro" budem na vrchole! :)

Ďalší "motivátor" mi má pomôcť zbaviť sa sladkostí. Priznám sa, úplne vylúčiť sladké sa mi nedarilo ani len počas pôstu. Preto som rozmýšľala, ako si pomôcť lákavou vonkajšou motiváciou. A vymyslela som - za každý deň bez sladkého si môžem vyfarbiť jeden dielik sladkej torty. Ale pozor! Ak záväzok poruším a nejakú tú sladkosť zjem, musím si na tortu nakresliť muchu. :D Už je polovička júla, a ja som si ešte žiadnu muchu nakresliť nemusela. Ale priznám sa, že bez tej predstavy by som odolávala len veľmi ťažko.

A už sa začínajú jednotlivé prázdninové dni. Prvý júl už tradične patrí letnej výzdobe. Oprášila som drôtené lodičky z vlaňajška a už neodmysliteľnou tradíciou sa stáva letný ovocný obrus na jedálenskom stole.

1. júl - Letná výzdoba. 2. júl - Letný denník.

Na stole už tróni žltý letný obrus.

Na balkóne visia rybičky...

... a drôtené loďky.

Hneď som si mohla odškrtnúť dve splnené úlohy. 

Za čo som bola vďačná v pondelok 3. júla? Síce som si neodškrtla žiadnu z výziev, ale letnú radosť som prežívala aj tak. Napríklad radosť z voňavej bielizne usušenej na slnečnom balkóne. Vlastne jedna splnená výzva tam je - nakreslím svoj deň. To sa mi zatiaľ darí každý deň prázdnin.

3. júl - Suším na balkóne

V stredu som si nakreslila klávesy. Pretože som veľa energie venovala príprave na zajtrajší sviatok svätých Cyrila a Metoda. Mala som hrať na omši v domove seniorov a ja som takmer nepoznala žiadnu z piesní o svätých Cyrilovi a Metodovi. Takže som musela cvičiť veľmi intenzívne. Ale mala som z toho veľkú radosť. Ďakujem za hudbu. Ďakujem za možnosť slúžiť takýmto spôsobom. Ďakujem za radosť, ktorú mi prináša učenie sa nových piesní...

4. júl - Cvičím na zajtrajší sviatok. 

Po sv. omši sme už vyrazili na predĺžený víkend na chalúpke. Ale ešte pred tým mi bola dopriata radosť z pozorovania vtáčikov za oknom. Vrabce práve vyviedli mladé a hneď ich vzali k nám na balkón, kde im každý deň nasypem zo zabudnutých (a nedávno nájdených) zimných zásob. Bolo krásne sledovať ako unavená vrabčia mamička usilovne vyberá zrnká a pchá ich až do hrvoľčeka najmladšiemu vrabčiakovi s naširoko otvoreným zobáčikom. Ostatní súrodenci poskakovali okolo a skúmali svet - v tomto prípade náš balkón. Ten pohľad rozohrieval srdce živou nežnou radosťou.

Večer moje pozorovanie prírody pokračovalo na chalúpke. Pri večernej prechádzke už takmer za tmy som otočila hlavu doprava a uvidela siluetu srnky, ako ma pozoruje. Pozerali sme sa jedna na druhú dosť dlho - až kým nás nevyrušil prechádzajúci traktor.

5. júl - Pozorujem život - vrabce na balkóne, srnka na obzore...

Napájadlo - v týchto horúcich dňoch je pre vtáčiky ťažké nájsť vodu.

A už sme na chalupe. Popíjam letné nápoje (voda s pridanými jahôdkami, ríbezľami a mätovými lístkami)...

Pestujem bylinky, polievam, plejem. V hrantíku medzi sukulentmi rástlo čosi, čo tam nepatrí. Skôr ako som zistila čo to je, popŕhlilo ma to. Aha, ty si pŕhľava! No, tu nemôžeš rásť - dám ťa do pohára s vodou, a potom ráno do čaju. Ale bola v pohári tak pekná, že som si ju nechala až do konca.

Pŕhľava v pohári

Učím sa angličtinu. 

V piatok 6. júla som si nakreslila prechádzku k stromu s obrazom Srdca Ježišovho. A potom ešte ďalej k Srdcu Panny Márie. Cestou ma syn "drvil" nepravidelné anglické slovesá. Som vďačná za ten spoločný čas. Za dobrý vzduch, krásu prírody, námahu, únavu, za blízkosť so synom... aj za ten kus angličtiny, čo som sa zatiaľ naučila.

6. júl - Chodím a učím sa. Putujeme spolu.

7. júl - Vyšívam. 8. júl - Pozorujeme hviezdy.

Počas predĺženého víkendu sme zažili ešte veľa pekných chvíľ.

V nedeľu bol prekrásny večer. Susedia poodchádzali do mesta, ale my sme ešte jeden deň ostali tu. V noci sme v tichosti a tme pozorovali hviezdy. Sírius, Rigel, Antares, Arkturus a súhvezdie Pastiera... Dokonca sme so synom zazreli padajúci meteorit, ktorý vyzeral úplne ako vianočná kométa. Dobre nám bolo spolu, hoci sa teraz stmieva veľmi neskoro a my sme boli už dosť unavení. Ale veď v poslednú noc sa nespí - no nie?

Ďalšou letnou radosťou mi je vyšívanie. Dlho som sa nevedela odhodlať chytiť do ruky ihlu a pustiť sa do toho. Ale už mám ten začiatok za sebou. Až ma prekvapilo, koľko radostnej eufórie sa vyplavilo už pri prvých stehoch. Súvisela nielen s tešením sa, že vytváram čosi nové krásne a vlastné. Ale tiež so spomienkami na babičku, ktorá nám povyšívala veľa krásnych obrázkov, a ktorá aj mňa učila vyšívať - stonkovým stehom aj naplno. Ako dieťa som to nevedela tak oceniť, vyšívanie sa mi zdalo náročné a zdĺhavé, ale teraz som jej za to nesmierne vďačná.

O radosti druhého týždňa sa s vami podelím čoskoro. Teraz vám už len zaželám pokojné noci a radostné letné dni.