Čriepky života - február

Želám vám radostný deň! 

Už je to zase dosť dlho, čo som sa neozvala. Ale začína obdobie Veľkého pôstu a ja sa s vami chcem podeliť o niečo z toho, ako toto obdobie prežívame. Obrázky z navštívených krížových ciest vám ukážem čoskoro, no dnes tu mám pre vás ešte niekoľko útržkov z posledných dní. 

Takže, ako sme prežívali február? 

Okrem niekoľkých osobných vecí (tie si chcem nechať pre seba) sa objavili aj dátumy, ktoré určitým spôsobom vníma celá naša spoločnosť. Napríklad Národný týždeň manželstva, ktorý už tradične prebieha okolo sviatku svätého Valentína (viac - link). "Náhodou" máme v tom čase aj výročie zásnub (už 30-te!) a tak si v tomto čase s radosťou a vďačnosťou spomíname na všetko, čo sme spolu s drahým prežili a za dary, ktorými sa navzájom obohacujeme. Symbolom krásy nášho vzťahu je aj tento voňavý hyacint, darovaný mojim drahým. 

Fašiangy

Pred začiatkom Veľkého pôstu je zvykom dobre sa zabaviť (na plesoch a fašiangových zábavách) a dobre sa najesť - napríklad smažených šišiek. Aj u nás sme piekli šišky. Podľa môjho osvedčeného receptu, ktorý pochádza zo starej kuchárskej knihy zdedenej po mojej babičke. Môj prvý pokus o tieto šišky som zdokumentovala aj tu na blogu (link - Jednoduche-sisky-pre-gabi).

Odkrojky som nezamiesila na novú várku šišiek, ani som ich nechcela vyhodiť. Jednoducho sme ich tiež hodili do horúceho oleja a vypražili z nich takého zaujímavé tvary. 

Ale fašiangový týždeň už skončil a prichádza Popolcová streda.

Popolcová streda je výrazný míľnik, ktorým začína liturgické obdobie Veľkého pôstu. V tento deň dodržiavame prísny pôst (žiadne mäso, jesť len trikrát denne, z toho len raz sa smieme najesť do sýta). Tento rok som po prvýkrát zvládla dodržať tieto pravidlá bez zdravotných problémov, takže som vďačná za zmeny, na ktoré som sa od leta podujala (viac možno niekedy inokedy). 

Ale čím je popolcová streda známa aj neveriacim, je asi znamenie z popola, ktoré dostávame na čelo. Deje sa tak pri svätej omši, keď kňaz značí veriacich popolom z bahniatok posvätených minulý rok na Kvetnú, alebo Palmovú nedeľu. Samozrejme, že som sa tiež zúčastnila tejto svätej omše, dokonca sme túto slávnosť krášlili spevom s naším farským zborom. A po omši ešte nejaký ten dobrý skutok... a úsmev na tvári i na fotografii, ako mi kázal môj pôstny kalendár v súlade s dnešným evanjeliom (link).

Popolec - kňaz značí veriacich znakom popola.

Pohľad z chóru, kde sme spievali s naším farským zborom. 

Úsmev - (nielen) podľa zadania v Pôstnom kalendári

Popolec na čele už takmer nevidno, ale je tam!

Zapojila som sa aj do pôstnej fotografickej výzvy s rádiom Busted Halo - #BHLent2023. Na každý deň máme tému, ktorú sa snažím splniť a zverejniť fotografiu na Instagrame. Napríklad vo štvrtok sme mali tému Purple / Fialová. Tak som svetu ukázala moju fialovú pôstnu dečku, ktorú máme už zase na jedálenskom stole. A tiež kríž, čo nám každý pôst visí na balkónových dverách. 

Fialová pôstna dečka

Aj vonku v trávniku som už našla prvé fialové kvietky - hluchavku. A tiež sedmokrásky, veroniky, a iné rastlinky, ktoré už pučia a ponáhľajú sa v ústrety už takmer jarnému slniečku. Asi najviac ma tentoraz zaujal mach, ktorý už tiež naťahuje svoje tobolky hore za slnkom. 

Fialová hluchavka pri chodníku

Postupne sa rozvíjajú puky mnohých rastlín.

Prechádzka popri jazere

"Kvitnúci" mach zaliaty slnkom

K prežívaniu pôstneho obdobia patrí neodmysliteľne aj pobožnosť krížovej cesty. V piatok chcem chodievať na spoločnú krížovú cestu v našom kostole. Ale tiež chcem chodiť na rôzne krížové cesty, ktoré vybudovali naši predkovia (a niektoré už aj súčasníci) na rôznych miestach Slovenska. Dnes sme si s drahým urobili krížovú cestu v Marianke. Je tam naozaj krásne a vždy sa tam cítim ako doma - u Mamy. Zatiaľ je tu len ochutnávka niekoľkých fotografií - kompletná reportáž pribudne čoskoro v samostatnom článku. 

Kaplnka sv. Anny vedľa baziliky minor

1. zastavenie: Pán Ježiš je odsúdený na smrť.
Jednotlivé zastavenia zobrazujú sochy v životnej veľkosti.

Stretli sme niekoľko skupín modliacich sa pútnikov.

Pri Lurdskej jaskynke

Putujem po ceste krížovej...

A to je na dnes všetko. Verím, že zajtra tu pribudne post s viacerými fotografiami z krížovej cesty v Marianke. A potom aj ďalšie krížové cesty - zo Slovenska, ale napríklad aj z Chorvátskej Opatije, čo som fotila počas letnej dovolenky. 

Teraz vám už prajem požehnaný pôst, nech sa vám darí obrátiť sa k pravému Svetlu a Darcovi skutočnej Radosti a nech dokážete nachádzať radosť a vďačnosť pri všetkom, čo práve prežívate...