Vďačná chvíľka: Pokoj ľuďom...

 

# ... za čas pri našej Matke (v Kohútove pri Novej Bani)

Želám vám všetkým radostný deň.

Aj dnes by som sa chcela zastaviť, aby som sa poďakovala Stvoriteľovi za všetky dary, ktorými ma/nás denne obdarúva. Je toho veľa, čo som dostala od posledného "vďačného blogu"... A je aj čosi, čo treba spracovať. 

Ale najprv k tej vďačnosti a darom: 

# Ďakujem za 29 rokov života s rozhodnutím prežiť ho spoločne. 

# Ďakujem za krásnu prechádzku v novobanskej prírode pri príležitosti výročia. Za objavy o ktorých sme doteraz nevedeli. Za čas pri našej Matke. Za jej ochranu a pomoc v každom čase... 

# Ďakujem za spoločné chvíle s mojim mužom. Za spoločné cesty. Za prechádzky a výlety, aj za cesty do práce a návraty domov.

# Za všetky tie veci o ktorých čítam v knihe "Dosť bolo dokonalých manželstiev" (a že o ne v našom vzťahu nemusíme bojovať). 

# Za spojenie so synom - za telefón v čase keď nie je s nami.

# Ďakujem za obyčajné pracovné dni, keď sa "nič nestalo".

# Aj za tie dni, kedy sme cítili svoje emócie - či už pozitívne (radosť, spoločenstvo, chuť, krásu...), alebo aj tzv. negatívne (smútok, strach, starosti, neistotu... aj hnev) a za spôsoby ako ich spracovať.

# Som vďačná za radosť z olympijských medailí.

# A že sme tú radosť mohli prežívať spoločne s...

# Som vďačná za spoločenstvo modlitby - aj cez internet.

# Som vďačná, že aj my sme už tú "korona-pliagu" prekonali. A že sa nám "ušlo" mať len ľahký priebeh. 

# Som vďačná aj za to, že to od nás nikto ďalší nedostal. 

# A čo sme pre karanténu nemohli zastať my, podarilo sa zariadiť iným spôsobom. 

# Ďakujem za teplý čaj. Veľa čaju. A dobrého manžela, ktorý mi ho varil (a ja jemu).

# Za slnko za oknami.

# Za čas na oddych a modlitbu. 

# Za pokoj v srdci

# Za chvíľku tvorivej radosti. Za čas na kreslenie.

# Za možnosť byť pre niekoho svetielkom radosti (aj v karanténe)

# Za všetky prečítané stránky kníh

...

# Za ochranu a pomoc v každom čase (Kohútovo, Nová Baňa)

# Som vďačná aj za chvíle, keď sme s obavami sledovali správy. Ale neboli sme pri tom sami.

# Ďakujem za spoločnú modlitbu. Aj za dlhé rozhovory a upokojenie.

# A vo chvíľach, keď už "upokojenie" nebolo na mieste...

...

Som vďačná, že nikdy v ničom nie sme sami. 

Keď sa prevalila tá zlá správa, keď svet zaplavila vlna hrôzy a hnevu za nevinné obete, keď sa internet zaplnil rozhorčenými statusmi... moje srdce akosi ostalo bez emócií. Na úrovni rozumu som vedela, že by som mala cítiť niečo silné, ale emócie sa neozývali. Akoby boli vypnuté. Neviem prečo. Možno je tých zlých správ okolo už priveľa. Možno to všetko už trvá príliš dlho. Možno som si už zvykla... (zvykla na čo?) Možno mi tá situácia pripadala tak absurdná, že som jej skrátka odmietla uveriť. Necítila som strach. Necítila som hnev. Cítila som sa takmer vinná, že ostávam tak pokojná. A uvedomovala som si, že niečo predsa cítiť musím. (Aby bolo jasno, nebola to ani ľahostajnosť - len som odmietla jednoducho naskočiť na vlnu emócií "davu" okolo.)

Spracovávala som to vo svojom srdci a hľadala som, čo by som mala robiť. A čo by som mala cítiť.

 

Čo robiť? 

Možností ako ľuďom pomáhať je na internete veľa, ak chcete, určite si to svoje nájdete. Zároveň vidím upozornenia, aby sme to neprepískli - zlá situácia bude trvať dlho, pomoc bude treba aj o dlhý čas, tak si nemiňme všetky prostriedky a elán hneď na začiatku. Aby ostalo aj na časy, keď to nebude také "in" ako teraz. Zároveň vystríhajú pred nekoordinovaným doručovaním prostriedkov na vlastnú päsť, ktoré potom spôsobujú viac chaosu a odčerpávajú sily dobrovoľníkov. Vždy je potrebné nájsť efektívnu spoločnú cestu a zaregistrovať sa na #ktopomozeukrajine - https://ktopomozeukrajine.sk/. Finančný dar (jednorazovo alebo mesačne) môžete zaslať napr. aj na acn-slovensko.darujme.sk/ukrajina-fd278/, alebo fki.darujme.sk/ukrajina-nas-potrebuje/. Kompletný zoznam rôznych kanálov pomoci pre Ukrajinu nájdete aj tu: www.domquovadis.sk/.../zbierky-na-pomoc-ukrajine

A čo cítiť? 

Na stránke Ann Voscampovej som kedysi čítala takú myšlienku - "Odmietanie radosti zo solidarity s trpiacimi trpiacich nezachráni. Opak áno." Toto som si zapísala už veľmi dávno (a teraz, keď som si ten blog znovu čítala, zdá sa mi tak veľmi aktuálny!). Takže nemusím cítiť vinu za to, že aj v týchto napätých časoch stále nachádzam dôvody na vďačnosť a dokonca aj na radosť namiesto zúfalstva, strachu a hnevu. 

Naopak, zúfalstvo, beznádej, strach, hnev... sú zbraňami nepriateľa. Veď z čoho vzniká vojna? Je to vrchol sopky tvorenej mnohými našimi malými hnevmi (a strachmi a nespokojnosťami), ktoré sa stretávajú, sčítavajú, násobia, rastú... podávame si ich ďalej a ďalej, hromadia sa v ľudských srdciach... až je tej nenávisti a hnevu toľko... že vybuchne prvá bomba. - A čo sa stane potom? Ako reakciu na tento zlý čin si "naordinujeme" ďalšiu dávku hnevu až nenávisti k "agresorovi"... a množstvo zloby môže ďalej rásť. Naozaj toto chceme? 

Myslím, že nie. Chcem pokoj. Pokoj zbraní. Pokoj sŕdc. Nech vo svete a v ľudských srdciach zavládne pravý pokoj. 

Čo môžem pre to urobiť ja? Pestovať ten pokoj vo svojom vlastnom srdci. A šíriť ho medzi ľudí s ktorými sa stretávam. Môžem odpúšťať - všetkým, ktorí mi ublížili, alebo si myslím, že mi ublížili. A žehnať im (dobrorečiť - priať dobro). Môžem žehnať/dobrorečiť každému človeku. Úplne každému - aj tým, čo rozsievajú zlo. Veď čo dobrého dosiahnem, ak by som im želala niečo zlé? Akurát bude na svete viac zla a hnevu. Čo na tom, že to zlo je namierené voči niekomu "zlému"? Ale ak budem zvolávať požehnanie aj na tých "zlých", bude na svete viac dobrého. Viac pokoja. Viac odpustenia. A viac radosti. A presne to chcem. 

Ružencový chodník v Kohútove, Nová Baňa

Nedávno som čítala takú myšlienku... 

"... Ak niekto spadol do blata a zmieta sa v ňom, určite tým blatom zašpiní aj iných, zvlášť tých, ktorí sú pri ňom najbližšie. Vtedy neuteč, aby si sa očistila, ani nesiahaj po blato, aby si ho naňho hodila v odvete, pretože jemu nepomôžeš a aj ty sa zašpiníš. Miluj, aby láska vysušila kaluž, v ktorej sa nachádza, a blato, ktorým sa zašpinil. Vrúcna láska spôsobí, že blato vyschne a spadne z neho aj z teba."

Tak milujme. Šírme lásku. Modlime sa za všetkých ľudí, aj za tých, ktorí (nám) ubližujú. Nech nerozmnožujeme "blato" okolo seba, ale nech ho svojou láskou vysušujeme. 

Oslovili ma aj ďalšie silné a aktuálne myšlienky z pera Alície Lenczevskej, ktoré jej hovoril vo videní sám Ježiš. (Z duchovných denníkov Alície Lenczewskej Cesta dozrievania). 

A potom hádam ešte aktuálnejšie slová z knihy Christine Watkins, Varovanie. O tom, že je potrebné veľa modlitby, pokánia, obiet. Slová našej nebeskej Matky o veľkej láske, ktorou nás miluje ona i jej syn Ježiš. O tom, ako veľmi potrebujeme lásku, odpustenie, modlitbu a prijímanie sviatostí. Panna Mária nás mnohokrát vyzýva k modlitbe, hlavne k adorácii pri Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej a k modlitbe ruženca, ktorý dokáže zastaviť aj vojny... 

Tak sa znovu rozhodujem ešte viac času a sústredenia venovať modlitbe. Častejšie brať do ruky ruženec a tak často, ako len budem môcť, zastaviť sa v niektorom otvorenom kostole aby som navštívila svojho Spasiteľa v Oltárnej sviatosti

Autor je Američan - ja chcem odprosovať za hriechy Slovanov.

"Viete si predstaviť, že by niekto mohol zabiť dieťa v lone
bez toho aby zabil matku?" ...

"Keď opäť príde komunizmus..."

# Som vďačná za všetky prečítané stránky kníh

Na každej stránke ma vždy znova, viac a viac, dostával ten dôraz na modlitbu a pokánie. Za odvrátenie vojen a každého zla... Nestrácať čas. Na každom, aj najmenšom skutku záleží. V každej chvíľke sa rozhodujeme, na ktorú stranu pridáme svoj podiel v duchovnom boji. Ale necítila som sa vystrašená, naopak, z tých slov som cítila pokoj a uistenie o bezpečí v materinskom náručí Boha. Len sa z neho nevytrhnúť svojou pýchou, neochotou a domýšľavosťou.

# Za čas modlitby... Ďakujem.

# Aj za chvíľku tvorivej radosti (#DrawThisInYourStyle)

(#MyDoodleNine) Ešte to chce farby...

# Za objavy o ktorých sme doteraz nevedeli.

Detská Via Ferrata v Novej Bani - Zvonička

# Ďakujem za spoločné chvíle s mojim mužom.
Za spoločné cesty. Za prechádzky a výlety...

# Ďakujem, že nech sa deje čokoľvek, môžeme si byť istí, že sme v bezpečí. Pretože "tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré." (Rim 8: 28) ... A prosím o útechu pre všetkých trpiacich. Nech aj im - "všetko slúži na dobré". 

Rezonuje vo mne blogový príspevok od Kejt z Klokočůvku - Začít dnes. Určite si ho prečítajte...

# Som vďačná za spriaznené duše - aj na internete a v blogovej sfére. Za myšlienky hodné čítania, rozjímania a nasledovania. A za ľudí, o ktorých (si myslím) viem, že vnímajú svet a modlia sa podobne ako ja.

Želám vám, aby ste vždy mali okolo seba takých ľudí. Ľudí, s ktorými viete prežívať spoločenstvo, ktorým rozumiete a oni vám. A ktorí vám pomáhajú byť lepšími.