piatok 19. novembra 2021

Prečítané leto 9. týždeň: O vytrvalosti

Želám vám radostný deň!

December pomaly klope na dvere a s príchodom adventu už naozaj nebude vhodné spomínať na leto. Takže je asi najvyšší čas doplniť posledné resty z môjho "Prečítaného leta". Dnes sa s vami podelím o knihy z témy 9. týždňa - "O vytrvalosti" (23. - 29. august)

Myslím, že téma vytrvalosti sa nejakým spôsobom objavuje hádam vo všetkých príbehoch, takže sem spokojne môžeme zahrnúť veľa rôznych kníh. Aj ja som túto tému poňala dosť slobodne. Najprv som sa nechala inšpirovať knihami odporúčanými na stránke Prečítaného leta. Knihu Roalda Dahla Jakub a obrovská broskyňa som síce zaradila už ku knihám o piknikoch, ale autobiografiu autistu a savanta (synestézia = schopnosť vidieť slová a čísla s vlastným tvarom a farbou) Daniela Tammeta Narodený v modrú stredu som si nechala na týždeň o vytrvalosti. K tomu som pridala Knihy, ktoré zhltli môjho otca od portugalského umelca Afonza Cruza, pretože hľadanie stôp po otcovi v množstve prečítaných kníh určite vyžaduje vytrvalosť! A na podnet Mony z blogu Pieseň fantázie som sa začítala aj do novinky od Jennifer Donnellyovej Nevlastná sestra. Zaujímavé čítanie. A vytrvalosť Isabella rozhodne potrebovala, ak chcela nájsť všetky kúsky svojho zlomeného srdca... Ale to už predbieham. Poďme si ukázať všetky tieto knihy pekne poporiadku. 

♥ Afonso Cruz: Knihy, ktoré zhltli môjho otca
♥ Daniel Tammet: Narodený v modrú stredu
♥ Jennifer Donnellyová: Nevlastná sestra

 


♥ Afonso Cruz: Knihy, ktoré zhltli môjho otca
(Portugalský inštitút [www.portugal.sk], Bratislava 2020, jazyk slovenský)

Keď som začala čítať túto knihu, mala som pocit, že je to o mne. Aspoň v posledných dňoch mám takmer pocit, že žijem v knihách a dá sa povedať, že sa v nich strácam. Vždy sa ponorím do čítania a nechce sa mi z knihy vyjsť von do "normálneho života". Napriek tomu som pri čítaní často nevedela, čo si mám myslieť. Kniha Afonsa Cruza vyzerá na prvý pohľad ako kniha pre deti. Malý rozsah, veľké písmená, krátke kapitoly, príbeh plný fantázie, ktorý rozpráva dvanásťročný chlapec. Ale to je len "prvé poschodie". Knihy majú (mali by mať!) vždy viac poschodí, ktoré postupne objavujeme medzi riadkami, ako sa píše na strane 14. A tiež si nie som istá, ako veľmi by sa deťom tento príbeh páčil, obzvlášť koniec si v detskej knižke predstavujem trochu inak. 

Myslím, že sa autor pokúsil nastoliť zaujímavé morálne otázky a provokovať čitateľa, aby na ne hľadal odpovede pre svoj vlastný život. Odkazuje na viaceré klasické knihy (Ostrov doktora Moreaua, Dr. Jekyll a Mr. Hyde, Zločin a trest, Zvieracia farma, 451 stupňov Fahrenheita) a pokúša sa rozvíjať život ich hlavných postáv po skončení kníh. Na prvé prečítanie som túto knihu zhltla, ale nie som si istá, či som našla to bohatstvo, ktoré ponúka (alebo ktoré sa snaží ponúknuť). Každopádne som sa rozhodla prečítať si spomínané klasiky (so zahanbením sa priznávam, že som ešte ani jednu z nich nečítala). Možno práve to bolo cieľom autora knižky Knihy, ktoré zhltli môjho otca - aby sa mladí čitatelia pustili do čítania ďalších a ďalších kníh.  



..... ..... .....

 



♥ Daniel Tammet: Narodený v modrú stredu
(Vydavateľstvo Absynt, 2020, jazyk slovenský)

Daniel Tammet bol od malička iný ako jeho vrstovníci. Nezapájal sa do spoločných hier detí, silné zmyslové vnemy mu boli nepríjemné, ťažko nadväzoval kontakt s ľuďmi, nevedel sa s nimi rozprávať "o ničom", alebo o veciach, ktoré ho nezaujímali... a zaujímali ho veci, ktoré nezaujímali nikoho iného. V detstve sa cítil ako outsider. - Dnes je to iné. Dokáže nielen plnohodnotne a samostatne žiť, má vážny vzťah, zvládol prácu v zahraničí (z Británie do Litvy je to kus sveta - zemepisne, ale aj kultúrne)... a v niektorých oblastiach podáva neuveriteľné výkony.

Ale toto nie je to hlavné v knihe Narodený v modrú stredu. Autobiografia Daniela Tammeta nám rozpráva o jeho každodennom normálnom prežívaní, a tiež o živote jeho rodiny, od najútlejšieho detstva po úspešnú dospelosť. Hovorí o svojej odlišnosti, nie preto aby sme ho ľutovali alebo obdivovali, ale jednoducho preto, aby sme ho mohli spoznať. Alebo skôr aby sme spoznali aj iný život, jeho radosti i strasti. Daniel je výnimočný. Má výnimočnú pamäť a koncentráciu. Nový jazyk sa dokáže naučiť za dva týždne. Čísla a písmená vníma ako farebné tvary, čo mu umožňuje zapamätať si obrovské reťazce čísel (naučil sa za tri mesiace číslo Pí na 22 514 číslic za desatinnou čiarkou, čo je európsky rekord) a pracovať s číslami neobvyklým spôsobom. Matematické úkony sa neučil ako "normálne deti", ale jednoducho vidí, ako jednotlivé čísla zapadnú k sebe a výsledok "prečíta" vo svojej hlave.

Napriek (alebo vďaka) tomu, že knihu napísal autista a savant (má aspergerov syndróm a synestéziu - štruktúrované mnohozmyslové vnímanie), čítala sa mi veľmi dobre. Veľmi ľahko som sa ponárala do jeho spomienok a vždy som pri tom úplne zabudla na svet okolo seba. Jeho rozprávanie (a vlastne aj prežívanie, hoci bolo dosť iné od normy) mi pripadalo úplne prirodzené a všetko som prežívala s ním podobne ako keď dýcham. Vždy keď som sa z knihy "vynorila", bola som až prekvapená, ako ma pohltila, hoci popisovala celkom normálne veci. Nepociťovala som nijaké silné emócie, ale rozhodne ani nudu. Bolo to také pokojné okno do života niekoho zaujímavého.





...... ...... ......



♥ Jennifer Donnellyová: Nevlastná sestra
(Vydavateľstvo CooBoo, Bratislava 2021, jazyk slovenský, e-kniha)

Rozprávky pôvodne neboli určené pre deti, na dobrú noc. Boli to v príbehu zabalené dôležité myšlienky, odkaz pre život, posolstvo od minulých generácií. Takou je aj "rozprávka" pre dospelých o Popoluškinej "škaredej nevlastnej sestre" Nevlastná sestra

Príbeh je prerozprávaný s ľahkosťou a mnohými magickými prvkami, čo sa nielenže výborne hodí k téme o "pozadí" známej rozprávky, ale tiež to veľmi dobre funguje pre dosiahnutie cieľa - aby posolstvo príbehu vniklo do srdca čitateľa. Príbeh nám rozpráva o tom, že nie je všetko také ako sa zdá. Že človek ktorého podľa zdania pokladáme za zlého, môže byť v skutočnosti skôr nešťastný. Že sa nemusíme zmieriť a stotožniť s nálepkami, ktoré nám dávajú iní ľudia. A dokonca môžeme zmeniť "svoj osud". Ale nie je to ľahké. Potrebujeme k tomu kúzlo a pravdu ktorá sa ukrýva v hĺbke nášho srdca. 

Knihu som si užívala od začiatku do konca. Najprv som sa síce bála, priveľkého voľnomyšlienkárstva, propagácie ľahkovážnosti a slobody hraničiacej s nezodpovednosťou - skrátka opačný extrém. Ale zistila som že postavy (mám na mysli tie rozprávkové, osudotvorné) nie sú tak jednoznačne čierno-biele ako sa zdalo na začiatku. 

Som úprimne rada, že som siahla po tejto knihe. A ďakujem Monike že ma na ňu nasmerovala. (Jej recenzia je omnoho presnejšia, výstižnejšia a tiež obsiahlejšia.... (a hlavne krajšia! :) ) - určite si ju tiež prečítajte  [link])

..... ..... ..... 

A teraz vám už želám pekný zvyšok dňa (alebo večera, či noci) a nech sa vám darí nachádzať radosť vo svojom živote. 


PS: Ešte nás čakajú spomienky na niekoľko letných výletov a zopár ďalších knižných restov. Nebojte sa, vyjdú čoskoro. A potom sa už plne sústredím na aktuálne témy, napr. advent a témy vďačnosti. 

1 komentár:

  1. Ach, ak si niekto prečíta knihu na základe môjho odporúčania a tá kniha sa mu dokonca aj páči, dokonca veľmi, tak mne ku šťastiu už nič nechýba :D ĎAKUJEM, že si dala Nevlastnej sestre šancu a tvoja recenzia je krásna♥. Dúfam, že preložia aj ďalšie autorkine knihy, ak nie Slováci, tak Česi určite, tí ju majú veľmi radi :) Mňa inak k tejto knihe nasmerovala sestra, čítala ju v originály a tak mi ju ospevovala, že som jej musela dať šancu aj ja...a je to pre mňa TOP kniha za tento rok♥♥♥.

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za vaše milé slová. A želám radostný deň!

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...