Želám vám pokojné jesenné dni.
Dnes sa hlásim, aby som sa s vami podelila o knižky, ktoré som si vybrala na čítanie v novembri. Niektoré už mám prečítané, ďalšie na prečítanie ešte len čakajú. A ktoré to budú?
♥ Eugénia von der Leyen: Moje rozhovory s dušami v očistci
♥ Sv. Katarína Janovská: Traktát o očistci
♥ Mons Kallentoft: Podzimní vražda
♥ Tove Janssonová: Neviditeľné dieťa
♥ Tove Janssonová: Neskoro v novembri
♥ Alena Mornštajnová: Listopád
♥ Konrád Lorenz: Zhovára sa s dobytkom, vtákmi a rybami
♥ Anselm Grün: Malá škola modlitby
♥ Dietmar Grieser: Strýko z Bratislavy
Hneď na začiatku novembra slávime Sviatok všetkých svätých a vzápätí Spomienku na zosnulých. Celý prvý novembrový týždeň (a dá sa povedať, že aj celý november) je zvlášť venovaný modlitbám za duše v očistci. A to ma inšpirovalo siahnuť po novej knižke z vydavateľstva Zachej.sk Moje rozhovory s dušami v očistci od princeznej Eugénie von der Leyen.
(Vydavateľstvo Zachej.sk, 2021, jazyk slovenský, e-kniha)
Po prvých prečítaných stranách som napísala na sociálne siete: Myslím, že Moje rozhovory s dušami v očistci je výborná knižka na tieto "dušičkové dni". A som presvedčená, že po nej môže siahnuť ktokoľvek. Pre katolíkov je "obrazom života po smrti," ktorý je pre nás poučením a inšpiráciou k modlitbe. A tí, čo oslavujú "Halloween", si ju môžu prečítať ako "zábavné strašidelné príbehy". Ale s vedomím, že to všetko sa naozaj stalo.
Bola to po dlhšom čase knižka, s ktorou som chcela "tráviť čas". Nemá napínavý dej (aby som sa ponáhľala k rozuzleniu), ani nie je nabitá informáciami (ktoré by som chcela rýchlo vstrebať). Nemala som potrebu "mať ju prečítanú", chcela som ju (len) čítať, prežívať stretnutie za stretnutím a užívať si spoločenstvo s občanmi "Cirkvi trpiacej". Bolo mi príjemné sledovať zápisky princeznej Eugénie o jednotlivých zjaveniach. O dušiach, ktoré spočiatku veľmi hmatateľne svojim výzorom a správaním vyjadrovali hriech, z ktorého sa museli očisťovať. A ktoré po čase vďaka Eugéniiným modlitbám nadobudli ľudskú podobu a príjemné priateľské správanie. Boli jej vďačné a tešili sa, že konečne môžu prebývať v prítomnosti "svetla". Hoci Eugénii boli zjavenia spočiatku nepríjemné a často sa vyznáva, že mala problém "zniesť ich", ja som nemala pri čítaní žiadne nepríjemné pocity, ani strach, len pocit spolupatričnosti.
Priznám sa, že keď som e-knihu otvorila, najprv ma trochu nepríjemne prekvapil dlhý úvod vysvetľujúci okolnosti a reálie života Eugénie von der Leyen. Ani som tie úvodné kapitoly nevydržala čítať celé, ale veľmi skoro som preskočila na samotný denník, aby som už mohla tráviť čas pri jednotlivých zjaveniach. No asi v polovičke knihy som sa vrátila aj k úvodu, vďaka ktorému som potom mohla pochopiť niektoré súvislosti spomínané v denníku.
Druhé podobné prekvapenie prišlo v závere, keď denník odrazu skončil asi 50 strán pred koncom (záleží od nastavenia čítačky) a pokračovali dodatky a vysvetlenia ohľadom učenia Katolíckej cirkvi o očistci a niektorých skúsenostiach svätých s dušami zomrelých. Aj toto boli cenné informácie a určite ku knihe patria, jediná chyba bola, že som to nečakala a duševne som bola pripravená na dlhšie pokračovanie zápiskov princeznej Eugénie.
Pri čítaní týchto dodatkov som sa rozhodla prečítať si aj Traktát o očistci od sv. Kataríny Janovskej.
(Zachej.sk, 2009, jazyk slovenský, e-kniha)
Túto útlu knižku som si tiež stiahla vo forme e-knihy. Prečítaná bola za jedno poobedie, no ešte dlho sa dá meditovať o tom, čo Katarína zachytáva vo svojich zápiskoch. Nejde vyslovene o zjavenie, skôr o jej osobnú skúsenosť s milosťou Božou a jej osobnej ceste očisťovania. Katarína prežívala niečo podobné ako duše v očistci už tu na zemi, preto to vedela dosť dobre opísať. Jej slová mi pripadajú o to dôveryhodnejšie, že v dobe keď žila si ľudia predstavovali očistec veľmi odlišne. (Nehovorím o oficiálnom učení Cirkvi, ale o predstavách ľudí - vrátane svätcov a teológov - ako to "tam dolu" asi vyzerá.)
Hovorím, že jej slová sú dôveryhodné, to však neznamená, že sú aj ľahko pochopiteľné. Katarína sama niekoľkokrát opakuje, ako ťažko sa jej opisujú pocity, ktoré nemajú obdobu v skúsenosti ľudí a teda je problém nájsť slová, ktoré by ten stav výstižne opísali. Navyše Katarína žila v 15. storočí, čomu zodpovedá aj jej vyjadrovanie. Keď si všetky tieto okolnosti dáme dokopy, ani sa nečudujem, že mi spočiatku jej slová pripadali dosť náročné na pochopenie. Priznám sa, že prvú kapitolu som čítala veľmi pomaly a vôbec som si nebola istá, či chápem, čo čítam. No potom som sa uvoľnila a rozhodla som sa netrápiť zbytočne svoje mozgové závity, len prijímať slová svätice tak, ako idú. Bola to dobrá taktika. Aj keď som nerozumela hneď všetkému, postupne ako plynuli ďalšie a ďalšie myšlienky a ďalšie a ďalšie kapitoly, v mysli (alebo skôr v duši) sa mi vytváral živý obraz.
Doteraz nemôžem povedať, že by som rozumom všetko chápala a už vôbec by som to nevedela vysvetliť niekomu ďalšiemu, ale som veľmi rada, že som si túto knižku prečítala, pretože teraz mám oveľa bližší obraz o tom, čo prežívajú duše v očistci. A čo je ešte dôležitejšie, kniha ma pri čítaní povzbudzovala k niektorým rozhodnutiam, čo sa týka duchovného života, modlitieb i skutkov.
Obe knihy, aj ďalšie publikácie o téme očistca si môžete kúpiť napríklad vo vydavateľstve zachej.sk - [link]
♥ Mons Kallentoft: Podzimní vražda
(Vydavatelství Host, 2012, jazyk český)
Z profánnej literatúry som si na jesenné čítanie vybrala tretí diel série o Malin Forsovej z pera švédskeho spisovateľa Mons Kallentofta, Podzimní vražda. Kallentoftov štýl sa celkom hodí k "dušičkovému" obdobiu, keďže v knihe dostávajú slovo aj myšlienky mŕtvej obete vraždy. Tentoraz je to bohatý podnikateľ a nový majiteľ zámku Skogså Jerry Petersson. V knihe nachádzame Jerryho spomienky na neradostné detstvo i jeho terajšie (posmrtné) úvahy o živote, o ľuďoch, o priateľstve...
Autor sa okrem kriminálnej zápletky, ako vždy, venuje aj spoločenským otázkam. Tentoraz je v centre pozornosti alkoholizmus, sociálne rozdiely, predsudky a hľadanie vlastnej hodnoty... a osobitne v tejto knihe vzťah medzi otcom a synom, či medzi matkou a dcérou. Niekedy odkrýva zaujímavé súvislosti a stavia vedľa seba ekvivalenty z rôznych prostredí. Ale prečítala som zatiaľ iba asi tretinu knihy, takže to podstatné posolstvo príbehu mi pravdepodobne ešte nie je odhalené. Som zvedavá, kam nás autor ešte zavedie.
♥ Tove Janssonová: Neviditeľné dieťa
♥ Tove Janssonová: Neskoro v novembri
(Vydavateľstvo SLOVART, 2008, jazyk slovenský)
Mäkké jesenné lístie, hmly, vkrádajúci sa chlad a prítmie nás lákajú siahnuť po knihách Tove Janssonovej o Muminovcoch. Knižka Neskoro v novembri ešte čaká kým bude november "neskorý", ale len včera som dočítala zbierku krátkych príbehov Neviditeľné dieťa. Striedajú sa v nej príbehy z rôznych ročných období, od jari/skorého leta, keď sa Snusmumrik vracia z ciest, cez celý rok, letné búrky, i jesenné dažde... a posledný príbeh Jedlička nám hovorí o tom ako raz Muminovci uprostred zimy spoznali Vianoce. A zistili, že sa ich vôbec nemusia báť. :)
Knihy o Muminovcoch tvoria milé príjemné príbehy plné lásky. A to aj v prípade, že niektoré tvory, ktoré vystupujú v týchto rozprávkach vôbec nie sú také milé a prívetivé ako škriatkovia Mumini. Takže aj keď náhodou práve čítame o nevrlom hemulovi v nepríjemnom počasí, zároveň na nás z knihy dýcha príjemné teplo a domácka atmosféra s vôňou domácich koláčikov a teplého čaju pred sálajúcim krbom.
♥ Alena Mornštajnová: Listopád
(Vydavatelství Host, 2012, jazyk český)
Na obdobie okolo sedemnásteho novembra čakala aj knižka Listopád od Aleny Mornštajnovej. Videla som už rôzne názory od jej čitateľov, pozitívne aj kritické, tak som zvedavá, ako zapôsobí na mňa. Mala by to byť fikcia - predstava spoločnosti po nevydarenom 17. novembri, kedy komunizmus nepadol, ale naopak pritvrdil represie proti svojim odporcom. Nuž, uvidíme. Knižka čaká v poličke a už každú chvíľu sa pustím do jej čítania.
(Poznámka 18.11.: Dnes som Listopád začala čítať. A na jeden dych som prečítala takmer polovicu knihy. Musím priznať, že sa mi páči viac, než som čakala. Celkom dôveryhodne opisuje spoločnosť aká bola a aká niekde ešte stále je... Zvlášť ma dostávajú myšlienkové pochody ľudí. Tých, ktorí sa prispôsobili, aj tých, ktorí sa nechali formovať... rodičov (starých rodičov), detí... Pri čítaní niektorých kapitol ma vyslovene mrazí. Pri iných len spomínam a v duchu súhlasne (alebo niekedy aj nesúhlasne) krútim hlavou.)
Poznámka 2.: Podobne ako pri knihe Podzimní vražda mám k dispozícii klasickú papierovú knihu, aj elektronickú verziu v mobile. Ak by som ich mala porovnať - je výhodné mať e-knihu stále poruke (veľkú časť som prečítala práve mimo domu), ale na papieri je rozhodne krajšia a na čítanie príjemnejšia (aj keď vyžaduje lepšie svetlo a čisté ruky).
Spomeniem ešte tri knižky, ktoré nemajú nič spoločné s témou novembra, alebo jesene, ale čítala som ich v tomto čase.
(Archa, Bratislava, 1996, jazyk slovenský)
Na Konrada Lorenza a jeho diela som si spomenula pri čítaní knihy Evy Meijerovej Ptačí domek. Pri najbližšej príležitosti som si teda jednu jeho knižku požičala z knižnice. Priznám sa, obálka ma veľmi nenadchla, ale keď som sa začítala, nevedela som prestať. Bolo také príjemné sedieť a pozorovať Konráda, ako si zakladá akvárium s malou jazernou faunou, ako sa pokúša žiť spolu so škrečkom, ktorý si urobil hniezdo hore na skrini a s rôznymi ďalšími zvieratami a živočíchmi. A keď začal opisovať správanie akváriových rýb a ich boje o lásku a o život, mal ma v hrsti. Ale úplne najviac som si užívala jeho život s vtákmi. Počnúc husami divými (potom som nadšene pozorovala divo sfarbené husy za plotom istého dvora) a končiac farebným papagájom Ara, ktorého samozrejme tiež choval "na voľno", takže mohol lietať slobodne po dedine i vzdialenejšom svete. A keďže sa mladý papagáj nie vždy vedel vrátiť domov, pán Lorenz často zažíval zaujímavé situácie, keď sa ho pokúšal upozorniť na svoju prítomnosť, aby ho domov odviedol. No najviac strán, informácií, aj zábavy sme si užili s kavkami. Dozvedela som sa o nich (tiež o vranách a strakách), o ich živote, správaní a povahe toľko, že už nikdy sa nebudem na vtáky, čo sa nám potulujú po meste dívať rovnako ako pred tým.
Túto knihu rozhodne odporúčam všetkým, ktorí sa zaujímajú o svet zvierat a ich správanie.
(Zachej.sk, 2018, jazyk slovenský)
Nedávno sa mi dostala do rúk aj kniha Anselma Grüna o modlitbe. Nepatrím k nekritickým obdivovateľom tohto autora duchovnej literatúry. Niektoré jeho knihy mi pripadajú príliš populistické a zjednodušené, akoby vyprázdnené od celej pravdy a tajomstva Božej moci. Preto som aj po knihe Malá škola modlitby siahala s istou dávkou opatrnosti a rezervovanosti. Ale musím priznať, že sa mi páči.
Niektoré kapitoly mi síce pripadali byť napísané trochu narýchlo, akoby sa autor pokúšal vtesnať priveľa hlbokých myšlienok do krátkeho textu, takže sa ich hĺbka vytrácala, ak vôbec mali šancu byť pochopené čitateľmi, ktorí sa s týmito témami stretávajú prvý krát.
Občas som tiež mala pocit, akoby autorovi chýbala viera v mystiku a Božiu moc. Ostával len pri svetských vysvetleniach, akoby v modlitbe šlo skôr o nejakú psychologickú techniku, niečo ako psychohygiena. Takmer som mala pocit, akoby sa autor bál vyznať, že Boh koná, aj keď nerozumieme Jeho plánom, jeho dôvodom a niekedy/často ani Jeho darom. Boh vždy vypočuje naše prosby, len nie vždy tak, ako si to predstavujeme my. Môžeme/máme ho chváliť pre to aký je, nie aby sme sa cítili lepšie. Áno, takáto modlitba chvály má za následok väčšiu dôveru a následne väčšiu spokojnosť (že sa cítime lepšie). Ale naša psychohygiena nemôže byť cieľom modlitby!
Na druhej strane mnohé témy vystihol dobre a pri čítaní som bola často motivovaná modliť sa viac a pravidelnejšie aj s využitím rôznych foriem, ktoré v knihe opisuje. Často sa mi stávalo, že som už pri začiatku kapitoly "musela" knižku odložiť, a namiesto čítania teórie o modlitbe, sama sa nechať voviesť do vnútornej modlitby chvály, vďaky, prosby o vedenie Ducha svätého... Začala som sa viac modliť aj svojim telom - gestami, rôznym postojom či pohybom. Určite som v knihe nachádzala mnohé myšlienky a kapitoly, ktoré boli cenným obohatením môjho modlitebného života.
Tiež sa mi páčilo, ako zapracoval kresťanskú meditáciu a takzvanú "Ježišovu modlitbu". Podľa pátra Grüna je to okrem iného dobrá pomoc, keď nás trápia búrlivé emócie. Verím mu a určite to chcem vyskúšať, keď na mňa zase budú nejaké búrlivé emócie útočiť!
Anselm Grün píše pre súčasného čitateľa našej západnej kultúry. Jeho knihy sú hodne ekumenické a stráviteľné aj pre nekatolíkov a tých čo sa nepokladajú za členov Kristovej Cirkvi (aj nekresťanov). Používa hodne psychológie a veľa vecí vysvetľuje prirodzeným (svetským) spôsobom. Nepáčilo sa mi, keď modlitbu predstavoval ako prostriedok psychohygieny a osobného rastu. Aj keď niekomu práve to môže vyhovovať. Ale v tejto knihe správne opisuje rôzne formy modlitby. Aj také, ktoré som buď nepoznala, alebo som na ne časom zabudla (nemala som ich v zornom poli). A čo pokladám za veľký prínos, kniha viacerými spôsobmi obohatila moju osobnú modlitbu a inšpiruje ma modliť sa. Modliť sa viac a lepšie.
Ďalším prínosom knihy je, že ma motivovala znovu sa vrátiť k dielu Pete Greiga Ako sa modliť, ktorú som začala čítať už pred letnými prázdninami, než som vhupla do čitateľského maratónu "Prečítané leto". Takže teraz sa pokorne vraciam a znovu si idem čítať každý deň jednu kapitolu, pretože viem, že táto kniha mi veľmi pomáha v budovaní mojej osobnej modlitby.
♥ Dietmar Grieser: Strýko z Bratislavy
(KALLIGRAM, Bratislava, 2010, jazyk slovenský)
Poslednou knihou, ktorú vám chcem dnes predstaviť, je Strýko z Bratislavy od rakúskeho autora Dietmara Griesera. Napísal ju ako reakciu na to, že po páde "železnej opony" sú už zase naše hlavné mestá susedmi. Bratislavu od Viedne oddeľuje len asi 50 km a hodina jazdy. Viedenčania už zase často chodia do Bratisalvy, na nákupy, alebo napríklad na operu. Prechádzajú ulicami nášho hlavného mesta ... a nič o ňom nevedia. To sa autor knihy Strýko z Bratislavy rozhodol zmeniť a priblížiť svojim čitateľom kus histórie bratislavských budov, osobností, umenia, či vedy... s mnohými odkazmi na rakúsku históriu a na blízkosť oboch miest.
Túto knihu som si zobrala z knižnice len zo zvedavosti. "Padla mi do ruky", kým som čakala, až mi zapíšu výpožičku po ktorú som pôvodne prišla. Ale keď som ju potom doma otvorila, začítala som sa a myslím, že ešte bude obohatením pre moju hrdosť a vzťah k rodnému mestu.
...... ...... ......
A to je už na dnes naozaj všetko. Želám vám pokojné dni a dobré knihy (plus čas) na čítanie
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Ďakujem za vaše milé slová. A želám radostný deň!