"Na juhozápade mesta (Nová Baňa), nad osadou Stará Hura a v tesnej blízkosti osady Bukovina, nachádza sa málo známa lokalita staroslovanského hradiska Zámčisko. Hradisko sa rozprestiera na príkrom kopci v zalesnenom prostredí. Ľud sa tomuto miestu oddávna vyhýbal, pretože tu straší..."
Tak sa začína povesť "Duch Zámčiska" v knižke A zvony nezvonia (s. 112). A práve zbytky tohto starého hradiska sme sa tentoraz vybrali hľadať. Naša púť sa začala na úpätí onoho "príkreho kopca". Najprv po zelenej značke, potom nájsť odbočku, ktorá vedie priamo k Zámčisku. Zdalo sa to jednoduché. No keď sa skutočná cesta začala vzďaľovať od tej, ktorú sme mali nakreslenú na mape, už sme si neboli istí, či a za aký čas hradisko nájdeme. Nakoniec sme našli. Aj ukrytý poklad sme malú chvíľu hľadali. A potom sme zase hľadali cestu späť k chalúpke. Pre zmenu nie naspäť na zelenú turistickú značku, ale po značkách pred mnohými rokmi vyznačených na stromoch priamo cez les.
 |
| Po zelenej značke cez les a lúku... |
 |
| S výhľadmi do ďaleka, aj detailmi hneď pri nohách. |
 |
| Zase v lese. Hľadáme odbočku k Zámčisku. Zatiaľ neúspešne. |
 |
| Našli sme! Zámčisko. |
 |
| A príkrym lesom zase dolu. |
Pastierik Lojzko tu našiel bohatý poklad. Mohol si zariadiť život presne podľa svojich predstáv. Mal šťastie, že ho nezbadal strážca - veľký byvol - tur. Len škoda, že sa nakoniec obzrel. Život si zachránil, ale celý poklad sa mu premenil na obyčajné kamenie a vchod do jaskyne sa už navždy zavrel, nikto ďalší si odtiaľ poklad nepriniesol. Len ľudia vravia, že občas počuť ručanie strážcu pokladu z útrob zeme. (podľa A zvony nezvonia: Duch Zámčiska, s. 112 - 114)
My si odnášame poklad v srdci - v podobe spomienok na spoločné putovanie. Aj vám želám pokojné a radostné dni. A samé dobré spomienky na čas strávený s vašimi blízkymi.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Ďakujem za vaše milé slová. A želám radostný deň!