Letitia svetu: Veľký týždeň

piatok 9. apríla 2021

Veľký týždeň - Aleluja!

Pán Ježiš Kristus vstal z mŕtvych! Aleluja! Radujme sa!

Pôvodne som chcela použiť nadpis: "Dnes nie je piatok, ale nedeľa." :)
Pretože táto nedeľa - nedeľa nedieľ - Veľkonočná - trvá celý týždeň. Hovoríme jej Veľkonočná oktáva a celý týždeň oslavujeme, že Ježiš nezostal v hrobe, ale vstal z mŕtvych, aby sme my mohli žiť. To už stojí za veľkú oslavu, však? A preto - hoci v kalendári je napísané "Piatok" a každý piatok sa katolíci zdŕžajú mäsa, dnes sme si povinne dali aspoň klobásku k večeri. Aby sme nezabudli, že dnes nie je piatok, ale "nedeľa". ;-) Alebo presnejšie - dnes si nepripomíname umučenie a smrť Krista Pána, ale jeho slávne vzkriesenie.

Ale v tomto poste vám ešte ukážem niečo z toho, ako sme prežívali tzv. Veľký týždeň a predovšetkým Veľkonočné trojdnie - týždeň pred veľkou nocou, a obzvlášť posledné tri dni - Zelený štvrtok, Veľký piatok a Bielu sobotu, ktorá večer vyústila v slávnu Veľkonočnú nedeľu.

Túto "púšť" som vám už myslím ukazovala. Mala som ju tento rok na stole počas celého pôstu. Aby mi pripomínala púšť, na ktorej všetko umĺkne (ideálne vrátane svetských starostí a telesných žiadostí, aspoň sa o to snažíme) a ja si spoločne s Ježišom nachádzam čas a priestor na modlitbu.

***

Na kvetnú nedeľu (týždeň pred Veľkou nocou) som k "hovoriacim" kameňom pridala aj symbol slávnostného vstupu Pána Ježiša do Jeruzalema. Ratolesti paliem (ako v originálnom príbehu v Izraeli) a bahniatok (ktoré sa pri príležitosti Kvetnej nedele používajú u nás) a nápis "Hosana Synovi Dávidovmu..." A prečo kamene "kričia"? To aby sme nezabudli, čo je našou úlohou - niesť zvesť o Kráľovi kráľov a našom víťaznom ale pokornom Spasiteľovi do celého sveta. Pretože "ak by sme my mlčali, budú musieť kričať kamene." (porov. Lk 19, 40)

(Viac o Kvetnej nedeli v tomto blogu - link)

Keďže tento rok sme znova nemohli sláviť spoločne v kostole, zaspievala som si aspoň doma. Pri klavíri / keyboarde, na ktorom sa trochu učím hrať. Vo Veľkom týždni som sa namiesto nových lekcií sústredila na tématické piesne. Napríklad na Kvetnú (alebo Palmovú, ako hovoria v niektorých krajinách) nedeľu som spievala túto pieseň: "Hosana! Hosana! Privítajme Kráľa, zdvihnime hlas! Hosana! Hosana! Už vchádza do chrámu Spasiteľ náš..."

***

A už je tu Zelený štvrtok. Deň, keď si pripomíname, ako Pán Ježiš naposledy s učeníkmi večeral. Jedli Veľkonočného baránka. Lámal chlieb a dával im ho, aj víno a hovoril: "Jedzte z neho všetci, toto je moje telo a moja krv..." A my sme si s úctou spomínali, že aj my môžeme prijímať (jesť) jeho telo vo Sviatosti Oltárnej. Tento rok je dostupnosť sviatostí ťažšia, čo mi bolo počas veľkonočných sviatkov zvlášť ľúto, ale o to viac si môžeme uvedomovať, ako veľmi to potrebujeme a ako veľmi nám chýba. A s o to väčšou snahou a túžbou sa môžeme usilovať predsa nájsť spôsob ako pristúpiť k sviatosti Eucharistie.

My sme si už tradične upiekli kúsok jahňacieho (Ježiš s učeníkmi piekli celého barana, my len jedno stehno ako spomienku), horké zeleniny (u nás kel, petržlen, zeler) a namiesto nekvasených chlebov sme mali lokše. (O "baránkovej večeri" píšem podrobnejšie v poste z r. 2011 - link, recept na lokše - link)

***

Pri večeri Ježiš učeníkom umyl nohy. Aby im ukázal, že jeho kráľovstvo je iné. On nepanuje ako pozemskí králi, ktorí len rozkazujú, nechajú sa obsluhovať a často s krutosťou ukazujú svoju moc. Nie. On prišiel na svet "nie aby sa nechal obsluhovať, ale aby slúžil." "A aby obetoval svoj život za nás." Aj my ho máme nasledovať v tomto postoji služby a lásky.

Keď im umyl nohy a obliekol si odev, znova si sadol k stolu a povedal im: "Chápete, čo som vám urobil? Vy ma oslovujete: "Učiteľ" a: "Pane" a dobre hovoríte, lebo to som. Keď som teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy vám, aj vy si máte jeden druhému nohy umývať. Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám. (Jn 13, 1-20)

***

Keď sa najedli a zaspievali chválospevy, vyšli von, na Olivovú horu, do záhrady, kde sa Ježiš s učeníkmi často modlieval. Aj teraz sa hlboko modlil. Prijal vôľu Otca a vzal všetky naše hriechy na seba - aby ich na kríži zničil, prikryl svojou vlastnou krvou.

A prosil aj svojich priateľov, aby bdeli s ním v modlitbe. Každý rok sa usilujem prijať túto Ježišovu výzvu. Niekedy sa mi podarilo zájsť v noci zo štvrtka na Veľký piatok do kaplnky (link), kde som sa mohla modliť priamo pred svätostánkom s Eucharistiou. Tento rok určite nie. Inokedy som bdela na balkóne s výhľadom na kostol a s vedomím, že živý Ježiš v Eucharistii je v kostole (link). Ale tento rok bolo príliš chladno aj na to. Aspoň som si moju "púšť v sklenenej guli" vyzdobila olivovými lístkami a strávila som pár chvíľ modlitby pri nej.

Symbolická "Olivová záhrada"

Na Veľký piatok bol ústredným bodom kríž. Kríž na ktorom zomrel za nás Spasiteľ sveta.

Popri sledovaní veľko-piatočných obradov cez televíziu sme si aj my urobili malú rodinnú liturgiu. Aj s odhalením kríža a poklonou. (Zahalený kríž môžete vidieť napr. v minuloročnom príspevku - link - zrolujte až takmer dolu ku koncu článku.)

V tento deň som si na klavíri hrala pieseň:
"Náš Pán, mocný a vznešený, vchádza do slávy v znamení kríža, prináša spásu nám naveky. ... Ty, Baránok Boží, si sa obetoval. Svoju krv si vylial len kvôli nám. ... "

Aj v sklenenej guli dominuje kríž a vrch Golgota (Kalvária).

Kríž na stene

Kríž v piesni

Kríž "na púšti"

Biela sobota je časom ticha a nádeje. V dekorácii pribudol symbolický hrob privalený kameňom. Škrupinu kokosového orecha, čo som použila vlani (link), som nenašla, tak som použila škrupinu z vajca. Aspoň je výraznejšia symbolika zrodu nového (večného) života. Myslím, že už vždy budem Boží hrob znázorňovať vajíčkom a jeho prázdnou škrupinou.

Na obed boli palacinky - zakrútené s tvarohom, azda aspoň trochu symbolizovali Ježišovo telo zavinuté do plachiet. A poobede sme stihli ešte prechádzku do mesta, našli sme otvorený kostol, kde sme mohli pobudnúť hodnú chvíľu v modlitbe. Dokonca som prijala sviatosť zmierenia a Eucharistiu. Som tak vďačná, v tomto covidovom roku to vôbec nie je samozrejmé.

Tiež bolo treba pripraviť veľkonočnú sviecu - paškál. Tento rok som nevyrábala novú, len som zmenila poslednú čislicu vlaňajšej (ešte z nej ostal dosť veľký kus), aby bol rok aktuálny - 2021.

"Neďaleko bol hrob, v ktorom ešte nikto neležal.
Doň uložili Ježiša..." (Jn 19, 38-42)

"Kameň je odvalený!" (Mk 16, 1 - 7)

A po večernej vigílii - oslave vzkriesenia - už nasledovala radosť, hodovanie, oslava, radosť...

"Ježiš je Kráľ, za tri dni postavil chrám.
Hrob je už prázdny, On vrátil sa k nám! ..."

"... Jasavá pieseň, čo svet zobudí,
už znie ALELUJA!"

On je vzkriesený!

"Pán Ježiš Kristus vstal z mŕtvych!
Aleluja! Chváľme Boha, Boha svojho..."

Túto sošku sme kúpili len minulý rok (2020). Po tom, ako sme pre proti-covidové opatrenia nesmeli prežívať radosť vzkriesenia v kostole - s procesiou, s pohľadom na soche vzkrieseného, s piesňami... a hlavne so spoločenstvom ostatných veriacich. Chcela som si tú atmosféru aspoň trochu priblížiť a priniesť domov.