Pridlho sme tu neboli. Nekosili, nepleli... Záhradku som musela hľadať pod vrstvou buriny. Ale keď som sa pozrela bližšie... Tá úroda malých sladkých voňavých lesných jahôdok! Obrovské množstvo malých červených bobuliek. Ani sme ich nestihli všetky pooberať. Najedli sme sa, aj domov zobrali, užili sme si spoločné chvíľky pri ich oberaní aj pri vytrhávaní aspoň tej najväčšej buriny. (Však ona do nášho ďalšieho príchodu zase dorastie.)
A aby nám nebolo málo, jedna jahôdka sa zakorenila aj v hrantíku s kvetmi na okne. Teda - pôvodne bola jedna. Ale prišla jar, a leto, a naša jahôdka sa rozhodla rozmnožiť svoje potomstvo... Už jej je hrantík malý, tlačí sa oknom snáď do izby!
Aj levanduľa kvitne ako divá. Nestihla som obrať všetku - však nech ďalej robí krásu. Ale aspoň trochu - na kytičku pre pani učiteľku sme si vzali. Aj pre moju mamu (samozrejme!).
 |
| Sušíme |
Šalvia, čo minule vyzerala, že sa ešte poriadne neprebrala zo zimného spánku, už je pomaly odkvitnutá, tak som ju nechala na koreni. Ale pribudli mi zásoby medovky a mäty. Ešte stále si nie som istá, čo s nimi. Zatiaľ suším - na čaj. Už som dnes nemala silu variť sirup. ani si nie som istá, či by sa u nás vypil. Ale ak máte nejaký "super tip", sem s ním. Určite sa rada nechám poučiť.
V nedeľu sme si pre zmenu urobili výlet - hľadali sme nejaké zatiaľ pre nás neznáme Sväté brány milosrdenstva. Ale o tom napíšem až zajtra. Tak potom zase nakuknite. Zatiaľ vám želám pokojnú noc a radostné vykročenie do nového dňa!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Ďakujem za vaše milé slová. A želám radostný deň!