Z knihovničky: F. Riversová, Šarlátová niť

Na knihu Francine Riversovej - Šarlátová niť som sa dlho tešila. Až tak dlho, že potom, ako mi konečne prišla domov, nevedela som sa odhodlať otvoriť ju a začítať sa. Hľadala som ten pravý pokojný čas, aby som sa mohla nerušene ponoriť do deja. A ten čas prišiel - ako inak, cestou na dovolenku.

A môžem povedať, že ma autorka ani tento raz nesklamala.

Hneď na prvých stranách som sa dokonale dokázala stotožniť s hlavnou hrdinkou. Narozdiel od predchádzajúcich kníh F. Riversovej Vykúpená láska a Dieťa zmierenia, ktoré opisujú vyslovene hraničné situácie, aké sa bežnému človeku tak ľahko neprihodia. Táto kniha je o problémoch, ktoré sa môžu týkať každého (každej) z nás. Príbeh bude vždy iný, ale zápletka, pocity, dokonca vety a spôsob komunikácie... môžu byť veľmi podobné. Úplne som sa v Sierre videla. Mnohokrát reagujem, alebo sa cítim podobne ako hrdinka tejto knihy. Často mi vbehli slzy do očí pri zdanlivých maličkostiach, s napätím som čakala ako dopadne naoko banálny rozhovor... Pretože pri čítaní knihy som mala pocit, akoby autorka písala aj o mne.

Samozrejme toto sa týkalo predovšetkým prvých kapitol, kým sa problémy nevyhrotili natoľko, že už sa môjho skutočného života netýkali. Neskôr, ako sa manželské problémy zväčšovali a partneri sa od seba stále viac vzďaľovali, často som sa pristihla pri myšlienkach, že ich nechápem - prečo sa viac nerozprávajú? Prečo si nepovedia, čo cítia, prečo nehľadajú oporu jeden v druhom... Ale postupne som si uvedomovala, že mnohé chyby hrdinky knihy robím aj ja. Nie som dokonalá (ako asi nikto), a keby môj manžel bol iný, ktovie, ako by sa vyvíjal ten náš vzťah. 

Podobne ako vo všetkých Riversovej knihách, aj tu môžete očakávať šťastný koniec, len sa k nemu musia jednotlivé postavy dostať. Ale ak sa hrdinky predchádzajúcich kníh dopracúvali k zmene veľmi pomaly (niekedy sa mi pri čítaní zdalo že až priveľmi pomaly) a bolestne, tak tentoraz prišiel obrat náhle. Tak náhle, až mi bolo ťažké uveriť tomu ako, a hlavne prečo, sa Sierrino prežívanie tak radikálne zmenilo. Čo sa to vlastne stalo? Zdá sa, že mi chýba zopár vysvetľujúcich viet... Alebo ide o neprenosnú skúsenosť, ktorú človek nepochopí, kým niečo podobné neprežil.

Podobne dramatický obrat som osobne nezakúsila a tak ani neviem posúdiť, nakoľko je niečo podobné možné. Ale často sa presviedčam o, predpokladám, hlavnej myšlienke knihy - že manželstvo postavené len na vzájomnej príťažlivosti, vášni, či "dobrom sexuálnom živote", nemá dosť pevné základy aby odolalo všetkým životným búrkam. Práve naopak, vášnivé tzv. udobrovanie môže umlčať rastúce problémy, takže namiesto ich vyjasnenia (vyrozprávania) a vyriešenia (spracovania) ostanú pochované na dne srdca, kde budú rásť a nenápadne budovať stále väčší múr rozdelenia medzi partnermi. Vzťah muža a ženy musí byť postavený na tom najhlbšom, čo obaja v sebe majú. To najdôležitejšie, najvnútornejšie - najvzácnejší poklad srdca - by mali manželia spolu zdieľať.

A ak je tým základom všemohúci Boh, potom je stavba neotrasiteľná. Môže prísť k rôznym problémom, môže sa stať (a pravdepodobne sa stane), že treba niektoré veci zmeniť, opustiť, vzdať sa ich, "rozbúrať" a postaviť nanovo inak... ale ak dovolíme Pánovi, aby spravoval náš život - i naše manželstvo - potom nás bude viesť k sebe - do kráľovstva spravodlivosti radosti a pokoja i vzájomnej lásky.

V knihe sa striedal opis života Sierry a jej rodiny so zápiskami zo starého denníka z čias osídľovania Ameriky. Bol to ďalší dojímavý príbeh o Sierrinej dávnej príbuznej Mary Kathryn a útrapách jej života a jej vzťahov. Zaujímavé boli reálie z Divokého Západu, rovnako ako Kathrynino hľadanie zmyslu života a vzťahu k Bohu.

Paralelný dej často osviežoval a uvoľňoval napätie pri čítaní o trápení Sierry. I keď častejšie som mala pocit, že ma vyrušuje a zdržuje, do deja určite patril a vhodne ho dopĺňal. To len ja som bola občas nedočkavá na pokračovanie o Sierre a Alexovi.

Ak by ste chceli mať aj vy túto knihu vo svojej knihovničke, môžete si ju objednať napríklad vo vydavateľstve Kumrán - link, ale určite sa dá nájsť aj v kamenných kníhkupectvách, napr. Martinus.
A jednému z vás už tradične môžem poslať svoj výtlačok. Postačí, ak sa oň prihlásite dolu v komentároch.

Želám vám radostné dni a nech má aj ten váš príbeh šťastný koniec. Ten najšťastnejší. 
Letitia.