Posledné dva víkendy sme neboli na chalúpke. Tak sme sa snažili podnikať aspoň malé výpravy do prírody v okolí Bratislavy. Samozrejme som chcela, aby sme si to čo najlepšie užili.
|
Tu je malá podzemná stavba... dobre ukrytá. |
|
Po "lávke" ponad priepasť.
Mamička sa radšej nepozerala, až na fotke, keď už bol syn zase v bezpečí. |
|
"Útes" (v skutočnosti asi priehrada na potoku) |
|
Aj takto chodíme (niekedy) po lese |
Nie je to bežný spôsob, ale stalo sa, že sme boli v lese aj takto - čítajúc. Vybrali sme sa hľadať jednu
kešku. Presnejšie
Wherigo na tému poviedky E. A. Poea - Zlatý skarabeus. A keďže syn nestihol dočítať poviedku než sme vyrazili, "musel" (rozumej - rozhodol sa) doháňať v lese. Ale nebojte sa, do žiadnej rokliny nespadol. O chvíľu poviedku dočítal a ďalej sa s nami beznádejne plahočil cestami, necestami, zarasteným lesom k "chajde domorodého osadníka". "Biskupov stôl" sme ale nestihli nájsť, báli sme sa, že nás v lese prikvačí tma a my sa zahráme pre zmenu na Janka a Marienku.
Tak hádam nabudúce. Musíme vyraziť omnoho skôr.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Ďakujem za vaše milé slová. A želám radostný deň!