V lese

Posledné dva víkendy sme neboli na chalúpke. Tak sme sa snažili podnikať aspoň malé výpravy do prírody v okolí Bratislavy. Samozrejme som chcela, aby sme si to čo najlepšie užili. 

Tu je malá podzemná stavba... dobre ukrytá.

Po "lávke" ponad priepasť.
Mamička sa radšej nepozerala, až na fotke, keď už bol syn zase v bezpečí.

"Útes" (v skutočnosti asi priehrada na potoku)

Aj takto chodíme (niekedy) po lese

Nie je to bežný spôsob, ale stalo sa, že sme boli v lese aj takto - čítajúc. Vybrali sme sa hľadať jednu kešku. Presnejšie Wherigo na tému poviedky E. A. Poea - Zlatý skarabeus. A keďže syn nestihol dočítať poviedku než sme vyrazili, "musel" (rozumej - rozhodol sa) doháňať v lese. Ale nebojte sa, do žiadnej rokliny nespadol. O chvíľu poviedku dočítal a ďalej sa s nami beznádejne plahočil cestami, necestami, zarasteným lesom k "chajde domorodého osadníka". "Biskupov stôl" sme ale nestihli nájsť, báli sme sa, že nás v lese prikvačí tma a my sa zahráme pre zmenu na Janka a Marienku.
Tak hádam nabudúce. Musíme vyraziť omnoho skôr.