Preto ma veľmi milo prekvapilo, keď som jedného dňa našla útlu rastlinku, čo sa s vervou prebíjala cez trávu takmer uprostred nášho pozemku. Cítila som sa takmer ako Malý princ, ktorému vyrástla priateľka ruža na jeho malej planéte. A rovnako nadšene som sa rozhodla svoju ružu chrániť. Nuž chrániť - asi najlepšie sa jej bude dariť v prirodzených podmienkach, neodhodlala som sa dokonca ani len okopať a vyplieť v jej okolí. Len som mladú rastlinku označila, aby sme ju našli aj nabudúce. A hlavne, aby mi ju nedajbože niekto nepokosil.
No keď mala minulý týždeň prísť "nebezpečná kosačka", bolo treba moju ružu ochrániť výraznejšie. A tak k nej okrem jednoduchého šteku pribudlo okolo kríčka aj zopár väčších kúskov dreva - to si hádam "šofér" musí všimnúť. A aby ich niekam s myšlienkou "čo sa im to tu váľa za drevá?" neodhodil, pokúsila som sa o akúsi ohrádku - klietku z drôtu.
Nie je veľmi pravidelne úhľadná, ale mne sa páči. Skôr ma mrzí, že hliníkový drôt v tráve nie je dobre vidieť. Asi ho skúsim nejako nafarbiť?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Ďakujem za vaše milé slová. A želám radostný deň!