Drevená krížová cesta u Františkánov

Radostný pôstny deň vám želám!

Po "vynorení sa z angličtinového ošiaľu" sa pokúsim vrátiť aj k trochu častejšiemu písaniu na blog. Dnes je piatok vo Veľkom pôste, takže by nebolo zlé podľa tradície z minulých rokov pridať niekoľko fotografií zaujímavého spracovania krížovej cesty. Tento rok sa mi zatiaľ nepodarilo navštíviť kalváriu v exteriéri, aby som vám mohla priniesť obrázky umenia z prírody, hoci predsavzatie aspoň raz do týždňa sa v pôstnom období pomodliť krížovú cestu trvá. Darilo sa mi to (viac, alebo menej) zatiaľ hlavne v našom farskom kostole, prípadne u bratislavských františkánov. A práve odtiaľto - z františkánskeho kostola pochádzajú moje obrázky do tohto článku.

Ešte žijem :)

Dlho som sa neozvala. Tento mesiac bol pre mňa veľmi hektický. ... A na dôvažok som sa dala aj na štúdium angličtiny. Všetci okolo hovoria anglicky, tak som chcela aj ja. Aspoň rozumieť, o čom píšu ľudia mojej krvnej skupiny zo zahraničia. A občas sa môcť zapojiť do debaty bez obáv, že som napísala niečo celkom iné, než som zamýšľala.

Uplynulých šesť týždňov som teda intenzívne pracovala na svojom anglickom prejave. Šesť týždňov intenzívnej angličtiny. Tri krát do týždňa po 4 hodiny (Ut, Št, So). A medzi tým "a lot of homework". Na nič iné nebolo času (okrem nutných vecí, ktoré sa mi tiež teraz obzvlášť nakopili), len nejako zo zotrvačnosti prežiť. Moji spolužiaci si dávajú teraz len jeden týždeň odpočinku a pokračujú ďalšou úrovňou. Ja som sa rozhodla, že ma trochu potrebuje aj rodina a ďalší kurz si odkladám na niektorý ďalší termín.

Ale aby som úplne nevypadla z angličtiny, chcem sa neustále cvičiť a zdokonaľovať. Preto som sa nechala inšpirovať Klárkou zo Žabího rybníčka a začala som si písať "deníček" - anglicky! A aby som sa nemohla ulievať, hneď svoje pokusy zverejňujem na internete. Tu: My English Exercises Book. Sú to len také jednoduché krátke texty písané mojou začiatočníckou angličtinou. Každopádne za každú prípadnú korekciu chýb budem vďačná. Chcem sa učiť aj touto cestou!

A čím ďalším ešte žijem? Je toho veľa, ale  ukážem vám len niekoľko obrázkov. Ako každý rok, aj teraz som sa zapojila do "duchovnej adopcie nenarodeného dieťaťa". Znamená to, že deväť mesiacov sa budem modliť za niektoré počaté dieťatko, ktorému hrozí umelý potrat (už som na 13 týždni - deň 83). Len Boh vie, ktoré dieťa takto zachránim pre život, na mne je len to, aby som žiaden deň nevynechala a poctivo ho niesla celých 9 mesiacov vo svojom srdci. A tak pomáhala aj jeho rodičom, jeho matke, ktorá ho nosí pod srdcom, prijať ho, milovať ho a nájsť odvahu aby ho nechali narodiť sa a žiť život "ktorý mu pripravil Pán".

Nedávno som našla krásnu aplikáciu do mobilu (Adopt a Life), ktorá mi ukazuje, ako "moje duchovné bábätko" rastie, každý deň mi pripomenie čas modlitby a píše mi rôzne povzbudivé drobnosti o jeho vývoji. Z času na čas sa v tejto aplikácii objaví informácia, aké je už toto dieťatko veľké - ako čerešňa, ako jahoda, ako slivka, limetka, broskyňa, citrón... A ja som sa rozhodla, že si ho zakaždým nakreslím. Veru, rastie veľmi rýchlo a utešene. Už je to riadne "chlápätko ako buk"!

Zdroj: play.google.com/store/apps - Adopt a Life

Ďakujem za návštevu a želám vám radostný deň!

Slovo pre rok 2019 - REST

Radostný deň vospolok!

Tento článok tu mal byť skôr. Viem. Už je február, Nový rok bol už pred vyše mesiacom, a väčšina novoročných predsavzatí už je dávno porušená, alebo aj zabudnutá. No to moje dozrievalo trochu dlhšie. Alebo som len stále odkladala čas, kedy si sadnem k počítaču a napíšem o ňom trochu viac aj pre vás (a hlavne pre seba - aby som si utriedila myšlienky a zaznamenala ich pre budúcnosť)?

Hromnice a "recy-sviečka"

Pán je svetlo národov. Pán je sláva svojho ľudu!"
.
Všetkým vám želám radostný deň!
Dnes je Sviatok Obetovania Pána - Hromnice. V tento deň je zvykom na začiatku sv. omše posvätiť sviečky - tzv hromničky. Niekedy mám chuť vyrobiť si na túto príležitosť vlastnú sviečku. Aj tento rok tak bolo. Včera sme si jednu vyrobili - takú recyklovanú, kúpila som len nový knôt.

Pripravené pomôcky: Pohárik z vyhorenej sviečky, knôt,
pliešok zo starého kahanca (čajovej sviečky) a ihla s niťou.
Vosk z vyhorených sviečok sa už topí v plechovke vo vodnom kúpeli.

Decembrové čriepky (Advent, Vianoce)

Začiatok decembra, začiatok adventu - nová strana v modlitebnom denníku

Na záver zopár spomienkových obrázkov z posledného mesiaca roku - decembra.

Advent. Zima. Mráz. Tma. Zrod svetla. Mesiac. Slnko za mrakmi, či za obzorom. Sviečky. Svetlo v nás. Svetlo, ktoré sa narodilo, aby premohlo tmu. Vianoce.

Jabloň - prestreté pre vtáčence.

Spomienky na 17. november

Sedemnásty november pre mňa každý rok znamená hneď niekoľko dôvodov na oslavy, spomínanie, vďačnosť.

Sedemnásteho novembra je sviatok patrónky našej farnosti, nášho mesta, rodiny a tiež jednej z mojich osobných patrónok - sv. Alžbety Uhorskej. Mali sme veľkú liturgickú oslavu v našom kostole. [link z instagramu]

Len o tri dni po tomto dátume mala moja babička narodeniny. Boli sme ju navštvíť - už na mieste jej "posledného odpočinku". Kvetinka, sviečka, modlitba... a trocha spomienok. [insta-link]

A pri tej príležitosti som si spomenula na jednu oslavu jej narodenín s celou širokou rodinou... Ktosi napokon neodolal myšlienke pustiť televízne noviny. A my sme nechápali, čo to tam hovoria. O akomsi študentskom proteste, "nepodložených lživých informáciách", ako sa hlásateľka pokúšala vyvrátiť "fámy" a vysvetľovala, že sa vlastne nič nestalo... Ale z každej vety a z každého záberu som cítila vo všetkých bunkách môjho tela, že sa len poslušne pokúša o ďalšie veľké klamstvo. Podobne ako keď z Černobylu "neunikla žiadna radiácia, ktorá potom stále klesala".

Niečo sa dialo. V ten večer som ešte nevedela čo, nerozumela som tomu, pretože, hoci som mala študentský vek, už tri týždne som nechodila do školy kvôli akejsi neústupnej infekcii. No, veľmi skoro som stála s mnohými ďalšími pred Justičným palácom na podporu Jána Čarnogurského a Fera Mikloška, ktorí mali práve súd kvôli organizovaniu tzv. Sviečkovej manifestácie (link). Potom na námestí SNP.  Maľovali sme plagáty, prepisovali výzvu kardinála Tomáška a ďalšie veci... pracovali, bojovali a modlili sa. Som si istá, že najdôležitejšie boli práve modlitby. A stále sú. Vždy budú. Pretože - Bez Božieho požehnania, márne naše namáhania. A ešte "Ak Pán nestavia dom, márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú," a "Ak Pán nestráži mesto, nadarmo bdejú jeho strážcovia". (Ž 127, 1)

Verím, že dar slobody bol Božím plánom pre nás. A to, čo sa bude diať ďalej závisí od nás - komu odovzdáme vládu nad naším svetom - kniežaťu tohto sveta? Mamone, túžbe po moci, pôžitkoch, nezávislosti? Alebo Pánovi neba i zeme - Láske, Pravde, Radosti...

Nakoniec sme aj tento rok "oslávili" 17. November. Na Cyklomoste slobody, ktorý bol v tento deň "zatvorený" a dal sa prejsť len s "vycestovacou doložkou", podobne ako v časoch totality. Akurát vtedy tie doložky nerozdávali usmiate dievčatá každému na požiadanie. (A z tej tabule s menami obetí usmrtených pri pokuse prekonať hranice mrazí. Je medzi nimi napr. žiak 5. triedy, plaviaci sa na doske po Morave. Zasiahlo ho 140 rán zo samopalu.)

Som vďačná, že naše deti už nerozumejú, keď im o týchto veciach hovoríme. Podobne ako my sme nerozumeli, keď nám pamätníci rozprávali o hrôzach II. svetovej vojny.

Ten kontrast - spomienky, ostnaté drôty... a spokojné rodinky s deťmi

Októbrové čriepky - Rosaryathon

Podobne ako vlani, aj v októbri 2018 som sa pripojila k medzinárodnej obrázkovej výzve venovanej modlitbe ruženca - rosaryathon.

Na každý októbrový deň je zadaná jedna téma a mojou úlohou je zverejniť obrázok ktorý by ju vystihoval. Poctivo som fotila a zverejňovala každý deň. Ale v tomto príspevku vám nebudem ukazovať všetkých 31 obrázkov. Len zopár, ktoré sa mi najviac páčia. Zhodou okolností boli všetky odfotené v jeden deň - na našej starej chate, kam som chodievala ešte ako dieťa. A už ako dieťa som si tu vytvárala a uchovávala vzácne poklady.