Sedemnásteho novembra je sviatok patrónky našej farnosti, nášho mesta, rodiny a tiež jednej z mojich osobných patrónok - sv. Alžbety Uhorskej. Mali sme veľkú liturgickú oslavu v našom kostole. [link z instagramu]
Len o tri dni po tomto dátume mala moja babička narodeniny. Boli sme ju navštvíť - už na mieste jej "posledného odpočinku". Kvetinka, sviečka, modlitba... a trocha spomienok. [insta-link]
A pri tej príležitosti som si spomenula na jednu oslavu jej narodenín s celou širokou rodinou... Ktosi napokon neodolal myšlienke pustiť televízne noviny. A my sme nechápali, čo to tam hovoria. O akomsi študentskom proteste, "nepodložených lživých informáciách", ako sa hlásateľka pokúšala vyvrátiť "fámy" a vysvetľovala, že sa vlastne nič nestalo... Ale z každej vety a z každého záberu som cítila vo všetkých bunkách môjho tela, že sa len poslušne pokúša o ďalšie veľké klamstvo. Podobne ako keď z Černobylu "neunikla žiadna radiácia, ktorá potom stále klesala".
Niečo sa dialo. V ten večer som ešte nevedela čo, nerozumela som tomu, pretože, hoci som mala študentský vek, už tri týždne som nechodila do školy kvôli akejsi neústupnej infekcii. No, veľmi skoro som stála s mnohými ďalšími pred Justičným palácom na podporu Jána Čarnogurského a Fera Mikloška, ktorí mali práve súd kvôli organizovaniu tzv. Sviečkovej manifestácie (link). Potom na námestí SNP. Maľovali sme plagáty, prepisovali výzvu kardinála Tomáška a ďalšie veci... pracovali, bojovali a modlili sa. Som si istá, že najdôležitejšie boli práve modlitby. A stále sú. Vždy budú. Pretože - Bez Božieho požehnania, márne naše namáhania. A ešte "Ak Pán nestavia dom, márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú," a "Ak Pán nestráži mesto, nadarmo bdejú jeho strážcovia". (Ž 127, 1)
Verím, že dar slobody bol Božím plánom pre nás. A to, čo sa bude diať ďalej závisí od nás - komu odovzdáme vládu nad naším svetom - kniežaťu tohto sveta? Mamone, túžbe po moci, pôžitkoch, nezávislosti? Alebo Pánovi neba i zeme - Láske, Pravde, Radosti...
Nakoniec sme aj tento rok "oslávili" 17. November. Na Cyklomoste slobody, ktorý bol v tento deň "zatvorený" a dal sa prejsť len s "vycestovacou doložkou", podobne ako v časoch totality. Akurát vtedy tie doložky nerozdávali usmiate dievčatá každému na požiadanie. (A z tej tabule s menami obetí usmrtených pri pokuse prekonať hranice mrazí. Je medzi nimi napr. žiak 5. triedy, plaviaci sa na doske po Morave. Zasiahlo ho 140 rán zo samopalu.)
Som vďačná, že naše deti už nerozumejú, keď im o týchto veciach hovoríme. Podobne ako my sme nerozumeli, keď nám pamätníci rozprávali o hrôzach II. svetovej vojny.
 |
| Ten kontrast - spomienky, ostnaté drôty... a spokojné rodinky s deťmi |
Keď som upravila fotografie z nášho výletu na Cyklomost slobody, rozmýšľala som, ktoré z nich vyberiem do tohto príspevku. Ale videla som, že obrázkov je presne 17 - krásne symbolické číslo. Tak ich sem dávam všetky.
 |
| Most ako symbol, že "už sa zase môže". |
 |
| Je to len na skok. Rakušania sú už zase naši susedia. |
 |
| Výhľad z mosta na rieku Moravu |
 |
| Pamätník obetiam "železnej opony". |
 |
| Mená obetí a okolnosti ich smrti |
 |
| "Galus Jozef - žiak 5. triedy..." |
 |
| Už len pripomienka |
Želám vám radostné dni. Nech vždy žijete v pravej slobode. Slobode robiť dobré rozhodnutia, slobode riadiť sa podľa svojho svedomia, slobode prežívať radosť v čistom srdci. A nech máme vždy odvahu odovzdávať všetko na čom (a kom) nám záleží Tomu, ktorý je prameňom a darcom všetkej slobody.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Ďakujem za vaše milé slová. A želám radostný deň!