Aj dnes bola v Novej Bani Roľnícka nedeľa.

Nebudem zdržiavať zbytočnými rečami a hneď vám ukážem fotografie. Ak vás zaujíma aj trocha teórie a histórie o Roľníckej nedeli, pozrite si vlaňajší článok. Alebo niektorý ešte starší... (2011, 2012, 2013, 2014, novabana.fara.sk, ziar.sme.sk, youtube.com).

Dnes iba pripomeniem, že všetky obrazy sú vytvorené z plodín a korenín tohoročnej úrody na tému "Rok zasväteného života". Znovu obdivujem nápady i šikovnosť a trpezlivosť ich autorov.

Vďaka ti, Bože, za všetko, čo nám požehnávaš! 

Neskoroletný veniec

Alebo rovno dva...

Do prvého venca som  použila buriny, ktoré teraz kvitnú (vratič, myší chvost) a vysušené jemné súkvetia rozchodníka (sedum).

Zelený vtáči zob, žltý vratič,
biely myší chvost a kvet rozchodníka.

Druhý venček má tiež základ z vetvičiek vtáčieho zobu. Chcela som, aby vyjadroval obdobie kdesi medzi letom a jeseňou. Čas, keď ukladáme úrodu a tešíme sa z nej. A tak som ako hlavnú (a vlastne jedinú) ozdobu zvolila štylizované kvety zo šúpolia.

Každý rok si odkladám okvetie z kukurice kúpenej na trhu - v nádeji, že z nich "raz" čosi vyrobím. Dočkali sa až tohoročné. Skúsila som z nich vyslovene amatérsky uviť "čosi", čo by mohlo zdobiť môj "neskoro-letný" veniec. Podarilo sa?

Ešte tomu niečo chýba...

Potrebovala by som tuším nejaké školenie - o práci so šúpolím,
ale aj ukážku ako upevniť dekorácie (trávu).

Takto som si cez víkend užívala zase trošku prírody, slobody a čas bez internetu na chalúpke. Hneď som sa  chcela s vami podeliť o to, čo aktuálne prežívam a čo mi robí radosť, hoci by som mala ešte doháňať resty z prázdnin.

Ale nebojte sa, veľmi skoro si tu budete môcť prečítať:

- recenziu na kuchársku knihu Snídaně u Florentýny
- o mojich dojmoch z ďalších kníh, ktoré som čítala - Päť jazykov lásky pre deti, Ako hovoriť, aby vás tínedžeri počúvali.
- spomienky na dovolenku v Západných Tatrách - Roháčoch
- tiež na zážitky z trochu južnejšieho sveta
- a samozrejme je najvyšší čas po prázdninách zase rozbehnúť naše vďačné zamyslenia. Mám v pláne pridať článok na tému vďačnosti každý utorok. Držte mi prosím palce, nech si dokážem zorganizovať čas a svoje predsavzatie dodržať.

Želám vám radostný deň. Nielen ten dnešný, ale každý ďalší, ktorý vám život prinesie. 

Kvietkovaný mini-vešiak

.

Možno si ešte spomínate, keď som ho začala robiť. Bolo ešte kedysi začiatkom jari.

Aby sa nevylialo

Poznáte ten pocit? Chcete si príjemne posedieť na deke, k tomu nejaké občerstvenie. Niečo malé na zahryznutie a samozrejme niečo na uhasenie smädu. Tanier s dobrotami sa na deke udrží (stačí zabezpečiť, aby sa nám do toho nepustil hmyz). Ale čo s pohárom? Akokoľvek "bezpečne" ho položíte do trávy, vždy tu bude nebezpečenstvo, že sa pri neopatrnom pohybe prevráti. Čo s tým? 

Upratujeme - S drôtom v kuchyni.

Na prvý pohľad obyčajná skrinka pod drezom. Ale ako ju efektívne naplniť? Hodila by sa polička na odkladanie umývacích potrieb, ktoré nepotrebujem tak často, aby museli byť vyložené pri umývadle, nejaký kultúrnejší spôsob na odloženie zmetáčika a lopatky, aj papiere na čistenie zeleniny by uvítali vlastný priestor, kde ich ľahko nájdem a nepomiešam s odpadkami... A tak som vzala do ruky drôt, a čo mi chýbalo, to som si vyrobila. 

Drôtovaný paráčik

Jedného prázdninového dňa som dostala neodolateľnú túžbu skúsiť pripraviť parené buchty. Vcelku výzva, keďže som ich ešte nikdy predtým nerobila a jedla som parené buchty naposledy tuším ešte v školskej jedálni. Ale bolo to jedno z mála jedál, ktoré mi tam chutili (až na tú náplň), tak prečo by som to  neskúsila aj doma?

Nuž, doma by to hádam aj šlo, ale na chalúpke? Keď tu nemám nič, čo by sa dalo použiť na uloženie buchiet nad parou? Ale poradila som si. Kým kyslo cesto na buchty (a potom aj pripravené buchtičky), moje ruky sa mihali pri práci s drôtom. Najprv pripraviť drôtený kruh s pevnejšieho drôtu - na mieru, aby presne vošiel do hrnca. Potom z tenkého viazacieho drôtu motať sieťku. Začala som od stredu. Pracovala som s drôtom v jednom kuse, takže som musela robiť očká len tak malé, aby sa cez ne dala prevliecť cievka s navinutým drôtom. Keď som dosiahla dostatočnú veľkosť, začala som krajný rad sieťky primotávať k okraju - drôtenému kruhu. Nakoniec už len začistiť koniec drôtika a vyrobiť "nožičky". Na obvode kruhu sú tri "nožičky", alebo skôr háčiky na zavesenie o okraj hrnca. Nemusím hádam zdôrazňovať, že by mali byť rovnako dlhé, aby sieťka v hrnci visela rovno.

Dva týždne na chalúpke

Obdivovali sme dúhu...

V detstve som bola zvyknutá tráviť celé prázdniny (okrem dvoch týždňov, keď učitelia prázdniny nemali) v prírode - v mojom súkromnom zelenom údolí na Záhorí. Vždy som dokonale vypla. Zabudla na školu. Vypustila zo svojho života všetky výdobytky a zhon modernej civilizácie (aj keď vtedy toho ešte nebolo toľko, predsa - mesto a povinnosti a hodinky a televízor... a hlavne - kalendár! - to všetko ostalo doma a ja som si celou osobnosťou užívala slobodu dieťaťa v Božej prírode.

V dospelosti už nebolo toľko voľného času a príležitostí. Ale tento rok sa nám konečne zase raz podarilo prežiť na chalúpke súvisle celé dva týždne (a ešte deň, či dva navyše). A ja som po dlhom čase zase zažila ten pocit "prázdnin" - slobodu, spomalený čas, iný - prirodzenejší spôsob fungovania. A zabudnutie na mestský zhon - až do tej miery, že po návrate domov som zrazu nevedela, kde máme to či ono v kuchyni. Bolo to príjemné a veľmi osviežujúce.

A čo všetko sme na chalúpke robili? Poväčšine oddychovali a nechali čas plynúť svojim prirodzeným tempom. Ale tiež...