Zatvárajte prosím...

Porozprávam vám jeden vtipný príbeh. Aspoň ja som sa na ňom zabavila.

Raz, keď som vychádzala z bytu, vidím, po schodoch idú jeden za druhým akísi robotníci na vrchné poschodie. Každý má v ruke ťažkú tabuľu skla a so svojim nákladom namáhavo stúpajú po schodisku - celkom ako mravce v lese.

"Nejde výťah?" spýtala som sa jedného z nich v duchu ich ľutujúc. "Zrejme nie," odpovedal mi.

Zamkla som byt a vybrala sa dolu po schodoch. Asi v polovičke schodiska som sa otočila. Máme v dome viacero starších ľudí, pre ktorých by bol problém prejsť po schodoch. Tak som sa rozhodla skontrolovať, či neostal výťah stáť kvôli zle zatvoreným dverám na vyššom poschodí. Bol tam. Zavrela som dvere, najbližšiemu robotníkovi som vysvetlila, v čom bol problém a šla som si po svojom.

Na našom výťahu je treba zatvoriť nielen vonkajšie dvere, ale aj vnútorné - kabínkové. Inak je zapnutá poistka a výťah nejde. Obyvatelia domu to samozrejme vedia, ale občas príde návšteva, kuriér, alebo ako v tomto prípade robotníci, ktorí majú komusi čosi opraviť/vymeniť, a tí niekedy nechajú otvorené.  Predpokladám, že tentoraz takto odstavil svojich kolegov prvý z robotníkov nesúcich materiál na výmenu okien.

Keď som sa vracala, výťah opäť nechodil. A zase bol "zaseknutý" na najvyššom poschodí.

Tak znovu. Nájsť robotníkov (v byte boli tentoraz len dvaja), vysvetliť im, že dvere - aj vnútorné treba zatvárať a ísť za svojimi povinnosťami. Ale obava, že o chvíľu sa vrátia ich kolegovia, ktorí znovu! nechajú dvere otvorené mi nedala. Vzala som kus papiera a napísala jednoduchý oznam.

A keďže podobná situácia môže nastať kedykoľvek, nechali sme tam oznam už natrvalo. Ale vyrobila som nový - obojstranný, trošku zdobnejší a bez preklepov.