Moje letné čítanie

 Vždy si chcem počas leta prečítať nejakú letnú knižku. A tak som aj tento rok v júni zavítala do knižnice po novú zásobu čítania. Dnes sa chcem s vami podeliť o dojmy z niektorých prečítaných kníh. 

James A. Levine: Modrý zápisník

Kniha Modrý zápisník je vraj prvotina autora, ktorý sa pokúsil opísať strastiplný život niektorých detí v chudobných krajinách. Hlavná hrdinka Batuk bola ako malé dievča vlastným otcom predaná na prostitúciu... 

Táto pomerne útla knižka opisuje život Batuk i mnohých podobných detí. Je to ťažký život v prísnych tvrdých a bolestných podmienkach. Navyše opísaný veľmi živo a zároveň veľmi citlivo. Dotýka sa témy sirôt, krajnej chudoby, zneužívania detí, dievčat i chlapcov, ktoré si musia "zarábať" na živobytie svojim telom, alebo žobraním... Nechcem prezradiť príliš veľa, takže prejdem už len k svojim dojmom. 

Kniha je napísaná určite veľmi dobre, priam majstrovsky. Pri jej čítaní som bola prekvapená, ako citlivo a slušne sa dajú vyjadriť tak ťažké a až kontroverzné témy. Verím, že mnohým ľuďom pomôže otvoriť oči a prejaviť súcit s trpiacimi, ktorí takto môžu dostať mnoho pomoci (či materiálnej, alebo podpory v snahe o zmenu ich života). 

Na druhej strane, mne tento druh literatúry nevyhovuje. Nedokážem si užiť čítanie o utrpení, zvlášť ak je opísané tak živo ako v tejto knihe. Vyhýbam sa napr. aj knihám o vojne, či prenasledovaní počas holokaustu, pretože sa vždy príliš vžijem do pocitov hrdinov týchto kníh a ich utrpenie zvládam veľmi ťažko. Po tejto knihe som siahla, dá sa povedať, omylom. Predstavovala som si, že bude o niečom inom, a aj keď som už pochopila jej hlavnú líniu, stále som verila v nejaký pozitívny koniec... Myslím, že neprezradím príliš veľa, keď poviem, že očakávaná úľava sa nedostavila. 

Elizabeth Bard: Piknik v Provence

Kniha Piknik v Provence je pokračovaním autorkinej prvotiny Obed v Paríži. Elizabeth Bard je Američanka, ktorá sa vydala za Francúza. V knihe Piknik v Provence pokojným tempom opisuje svoj život s manželom a neskôr aj s malým dieťaťom po presťahovaní sa z Paríža do maličkej obce v Provence. Ukazuje nám život na francúzskom vidieku, snahu "Parížanov" prispôsobiť sa a zapadnúť, ako aj postrehy z pohľadu (bývalej) Američanky. Samozrejme dej knihy je husto popretkávaný jedlom. Či už spoznávaním nových surovín a jedál, alebo prípravou rôznych druhov pokrmov. Nakupovanie, pikniky, spoločenské posedenia pri príležitosti rôznych sviatkov, alebo len oslavu leta s priateľmi. Ale nebojte sa, z francúzskej stravy nepriberiete! Je plná zeleniny a veľmi striedma. 

Moje dojmy? Je to skvelá kniha na letný oddych. Sedieť na hojdačke a nechať sa unášať často prázdnymi rečami autorky. Len pozorovať život. V prípade tejto knihy život autorky na francúzskom vidieku. Užívať si vône Provence. Predstavovať si vôňu a chuť opísaných jedál, plánovať, že možno niektoré z nich skúsime. Pozorovať myšlienky Američanky, ktorú mnohé veci na Francúzoch prekvapujú, alebo naopak nadchýnajú. Čas ide pomaly, veľmi pomaly. A takisto pomaly ubiehajú stránky tejto dosť hrubej knihy. 

Priznám sa, že nie som úplne fanúšikom jedla a kníh o jedle. Ale užívala som si pozorovanie života v Céreste, dedinke kúsok východne od Avignonu. Keď som sa zahĺbila do stránok knihy, všetky myšlienky sa mi vypli, starosti sa schovali a ja som len "bola", spolu s hrdinkou príbehu. Vlastne nie je to príbeh v pravom slova zmysle. Nečakajte veľa napätia, zvedavosť ako "to dopadne", či gradáciu, vyvrcholenie a rozuzlenie. Skôr je to ako sedieť na lavičke a pozorovať svet okolo seba. Na chvíľu vypnúť. A potom zase knihu zavrieť a vrátiť sa do "normálneho" života. 

Autorka mala asi v úmysle predstaviť "normálnym ľuďom" - rozumej Američanom ako bola aj ona, život vo Francúzsku. Pre mňa však boli naopak zaujímavejšie niektoré jej postoje a predpoklady. Predsa len Francúzi sú Európania rovnako ako ja a ich spôsob života sa mi zdá bližší nášmu. Skôr ma prekvapovali niektoré poznámky napr. o čínskych polotovaroch, "normálnom" množstve cukru, či uprednostňovaní sušičky pred vôňou slnka v prádle usušenom vonku na šnúre. 

Čítanie knihy Piknik v Provence som si užívala. Ale priznám sa, že ak by som knihu nestihla prečítať celú, vôbec by mi to nevadilo. (Mimochodom, hoci sa to z názvu nedá uhádnuť, túto knihu som čítala po česky.)

Patrik Svensson: Evanjelium o úhoroch. 

Počas leta treba siahnuť aspoň po jednej knihe, kde sa vyskytuje voda, prípadne priam more. A tak ma v knižnicu upútala aj táto kniha "o rybách". 

Úhor je naozaj zaujímavý tvor. Ani som nevedela, ako veľmi zaujímavý, kým som si neprečítala túto knihu. Jeho život je fascinujúci. A azda ešte viac fascinujúca je história jeho poznávania človekom a vzťah človeka k nemu. 

V knihe som sa dozvedela veľa o vývoji úhora od vajíčka cez maličkú larvu "podobnú vrbovému lístku", mladučkého priehľadného tzv. "skleného" úhora na ktorého sa mení pri vstupe z mora do sladkých vôd až po dospelého hnedého úhora, roky žijúceho v rybníkoch, riekach či mokradiach.... ktorý sa nakoniec premieňa na pohlavne zrelého strieborného úhora. Ten sa z plných síl ženie späť do Sargasového mora, nemá čas sa ani najesť, kde sa (pravdepodobne) pári a kladie vajíčka novej generácie úhorov. 

Okrem mnohých zaujímavých vedeckých faktov o úhoroch a hádam ešte zaujímavejších historických faktov o ich vedeckom skúmaní, môžeme v tejto takmer 250 stranovej knihe nájsť úvahy o vzťahu ľudí k tomuto záhadnému a fascinujúcemu tvorovi, o mytológii či umeleckých dielach s ním spojených, alebo aj o tom, ako sa úhory lovia a čo sa pokúšame a čo by sme mali robiť pre ich ochranu. 

Ale nemyslite si, že toto je odborná kniha. Naopak, je písaná veľmi "ľudsky". Môžeme sledovať autora, ako spolu so svojim otcom už ako malý chlapec lovili úhory, ako sa popri tom vyvíjal ich vzájomný vzťah otca a syna, a tiež ich vzťah k úhorom. Ako sa učili nové triky a ako ich dokázali úhory vždy prekvapiť... Pomedzi stránky o úhoroch čítame čistú človečinu. Takú trochu severskú a hodne ľudskú. 

Čítanie knihy som si naozaj užívala. Bolo príjemné pozorovať vzťah "chlapov" k tejto zaujímavej rybe. Bavilo ma dozvedať sa fascinujúce informácie o živote úhorov aj o vedcoch, ktorí sa jej výskumom zaoberali. Niektorých som poznala (Aristoteles, Freud, Linné, Darwin...), o iných som počula prvý krát (napr. Rachel Carsonová, Johannes Schmidt). Hoci som študovala biológiu, dokonca so zameraním na vodné živočíchy, akurát ryby nepatrili medzi moje obľúbené. Ale úhor ma zaujal. A to práve vďaka knihe Evanjelium o úhoroch. Vlastne som sa vďaka nej dozvedela, že úhor nie je taká "obyčajná nudná" ryba. Je to niečo... v istom zmysle podobné mojim obľúbeným bezstavovcom. 

Tove Janssonová: Kniha léta

Poslednú knihu o ktorú sa chcem s vami podeliť napísala autorka príbehov o Mumínovcoch - Tove Janssonová. Jej malých lesných škriatkov a zvieratká obývajúce Nórsku prírodu som mala rada už od detstva, takže som bola zvedavá na jej ďalšiu knižku. V útlej knižôčke opisuje život malej Sofie s babičkou a večne zaneprázdneným ockom na malom Nórskom ostrove. Kniha dýcha príjemnou severskou atmosférou a láskavým humorom typickým pre Tove Janssonovú. Pozorujeme malú Sofiu spolu s jej babičkou po celé "leto", keď bývajú v domčeku na ostrove. Na zimu zase všetko upracú a odsťahujú sa do mesta, kde prečkajú obdobie silných mrazov. 

Nedávno som čítala v istej recenzii slová: "Túto útlu knihu asi prečítate na jeden dych. Alebo si ju len občas vytiahnete z knihovničky a prečítate si len jednu epizódu. A potom ju zase na dlhší čas necháte čakať v polici..." Nuž, u mňa to nebolo ani jedno, ani druhé. Prečítala som si vždy niekoľko príbehov a potom som ich nechala "žiť" v mojej mysli. Pokračovanie zase nabudúce - zajtra, o hodinu, alebo o dva-tri dni. Takto som si ju pomaličky vychutnávala dlhší čas. Žila vo mne a ja som žila s ňou. A popri tom som prirodzene čítala iné knihy a žila svoj obyčajný rodinný, či pracovný život. 

Užívala som si každý jeden príbeh. Jeden menej, iný viac, ale všetky boli príjemným zrkadlom, ukazujúcim život, aký asi vo svojom detstve viedla aj malá Tove. Veď aj na prebale knihy sa píše, že v nej Tove Janssonová spracovala svoje detské spomienky. 

(Knihu som čítala v češtine.)

Z leta nám už veľa neostalo, ale aj tak vám želám pekné a radostné dni.